Rozsah sabotáží a ekologického terorizmu dosiahol rozmerov útoku na štát
ilustračné foto: SITA
Blíži sa dvadsiate výročie ohromnej ekologickej katastrofy spôsobenej Tatranskou Bórou dňa 19.teho novembra 2004. Objavujú sa k nej rôzne názory a stanoviská. Aj na stránkach Podtatranského kuriéra si publikoval rad názorov k problematike lesa, úrovne lesníctva a samozrejme k problematike medveďa či lykožrúta. Si predsedom petičného výboru petície MOR HO! za záchranu lesa, vody v procese klimatických zmien a odstránenie ohrozenia človeka v prírode. Petícia Mor ho! je výnimočná tým, že je podložená rozsiahlymi odbornými analýzami, štúdiami a hlavne návrhom na praktické riešenia. Podal si dva trestné podania na generálnu prokuratúru. Posledný otvorený list Generálnemu prokurátorovi Žilinkovi dokonca informuje generálneho prokurátora o partizánskom spôsobe zabezpečovania bezpečnosti občana na jednej tretine územia SR, pričom argumentuješ cez pohodeného zabitého medveďa v katastri obce Jamník na Liptove, že to svedčí o tom, že občania ako dôsledok nekonania štátnych orgánov, aktivovali článok 32 a zahájili občiansky odpor, aj keď v utajenom režime. Tvoj rozbor hovorí, že pokiaľ existuje stav všeobecného ohrozenia vyvolaného zmenou vlastností populácie medveďa, za normálneho výkladu platnej legislatívy sa nemôže jednať o čin pytliactva. Nakoniec o neriešených problémoch v spoločnosti si písal pred skoro dvomi rokmi aj pani prezidentke s poukazom na článok 32 Ústavy. Ako si sa vôbec dostal k tejto problematike?
V roku 2011 sme bilancovali nastavanú kapacitu bio elektrární a produkčnú schopnosť biomasy lesa, pod ktorou sme chápali palivové drevo a odpad z drevospracujúceho priemyslu. Vyšlo nám, že kapacita biomasových elektrární je cca dvojnásobná ako je produkcia biomasy v SR. Z dvoch možností, t.j. prestavania elektrární na plynové alebo spaľovanie dreva vyššej kvality sa SR vybralo práve smerom na devastáciu lesa. Bola to práve Svetová banka, ktorá vytvorila tlak na SR smerom k zvýšeniu ťažby dreva. Profesor Korpeľ zastával názor, že v SR je kapacita na ťažbu cca 4 mil.m3 ročne. Na decéniu 2009 až 2019 bolo ale naplánovaná ťažba na úrovni 6,7 mil. m3 ročne. V dôsledku nezmyselných ochranárskych zákazov a obmedzení bola vynútená ťažba, ktorá spôsobila nárast miesto plánovaných 67 miliónov na neuveriteľných 90 miliónov m3. To samozrejme spôsobilo pád lokálnych cien dreva. Presné informácie má obchodná evidencia Lesy SR, pretože ceny dreva na trhu určuje práve tento podnik. Súkromný sektor sa môže k týmto cenám len prispôsobiť.
V zásade Lesy SR sú zároveň v pozícii tvorcu ceny dreva na trhu ako dodávateľ cca 50% objemu dreva. Pri poklese cien o 10 až 30 € za 1 m3 producenti lesa stratili od 1 do 3 mld € za desať rokov, čo je dodatočný zisk obchodníkov s drevom. Tu je odpoveď na základnú otázku, ktorú si kladie každý vyšetrovateľ, ciu bono?
V našom publikovanom odbornom článku sme ale popísali v roku 2011, k akej devastácii lesa dôjde, čo je prakticky dnešný stav. Preťažby na úrovni 23 mil.m3 spôsobili stratu ekologických služieb lesa na úrovni znaleckého posudku Simona z roku 2008 v hodnote 23 miliárd €, ak započítaš infláciu, tak v súčasných cenách je to astronomických 36 miliárd €. Je zrejmé, že ak by sa našiel súvis, tak kvôli možno 1 miliarde € došlo k stratám na ekologických službách lesa na úrovni 36 miliárd €. OECD v svojom stanovisku pre SR v roku 2024 jasne sformulovalo, že v SR degradujú ekologické systémy v rozsahu 20 miliárd €.
Ty si sa zaoberal s Tatranskou Borou 2004 už v roku 2011?
Nie. To boli rozbory z pohľadu energetiky a ich dôsledky premietnuté do ekológie lesa a spoločnosti. K samotnému problému som sa dostal až potom, keď som videl, že sa dostala moja chata do ohrozenia či rizika požiaru, ktorý mohol vzniknúť na Baranci. Úžasné plochy na stráňach Baranca boli vyschnuté v dôsledku náletu lykožrúta. Koncom roku 2018 a začiatkom roku 2019 som sa postupne pustil do zhromaždenia faktov a následných analýz.
Čo tvorí základ týchto Tvojich analýz lesa?
Ako všetko, aj lykožrút v lese má svoje poslanie. V prípade funkcie sanitára lesa tvorí dobro, v prípade, že sa premnoží stane sa predátorom lesa a ten istý lykožrút predstavuje zlo. Tak ako o slnku alebo daždi vieš povedať len v kontexte meniacich sa vonkajších vzťahov, či v danom okamihu predstavujú dobro alebo zlo, tak je to aj v prípade lykožrúta. Nakoniec platná legislatíva v podobe STN 48 2711 určuje kritéria, kedy sa lykožrút mení zo sanitára lesa, t.j. dobra, na predátora lesa, t.j. zla a predstavujú praktický popis pre lesníka čo má konať. V teoretickej rovine sa jedná o nelineárny systém s kritickou hodnotou, kedy sa negatívna spätná väzba mení na pozitívnu a teda bez vonkajšieho zásahu človekom, les vedie k svojmu zániku, či rozpadu. Čo je zaujímavé, kritickú hodnotu môže dosiahnuť les postupne, zvyšovaním alostatickej záťaže stresového systému, kde stresorom je lykožrút s jeho postupným množením až po kritickú hodnotu, alebo jednorazovo, cez vetrovú kalamitu. Výpočet hovorí, že už prvé rojenie lykožrúta vo vetrovej kalamite dosahuje kritickú hodnotu kalamity lykožrútovej.
Prakticky to znamenalo, že lesníci mali k dispozícii maximálne dva roky na spracovanie vetrovej kalamity, čo bol čas, kedy lykožrúty ešte nevylietali z pováľaného dreva, pretože mali v polome stromov dostatok zdrojov potravy. Pochopenie bioregulačného mechanizmu lykožrúta v smrekovom lese tvorí základ mojich úvah. Dôsledky nespracovanej kalamity Tatranskej Bory v roku 2004 a ďalej v rozsahu ponechaného polomu cca 600 000 m3 na rôznych miestach v TANAPe, v dôsledku rozhodnutí orgánov ochrany prírody, ako cielené narušenie manažmentu rizík lesa môžeš potom zhrnúť nasledovne. Postupný nárast rizika spojeného s premnoženým lykožrútom spôsobilo, že vyschol les a tým došlo k prerušeniu mechanizmu vzácnej biotickej pumpy, čo spôsobí:
- Zníženie výparu a tým zvýšenie akumulácie vody v ovzduší, čím klesajú zásoby spodných vôd.
- Zníženie objemu odtransportovanej energie v adiabatických dejoch z meraných prízemných vrstiev atmosféry 2 m nad povrchom Zeme do horných vrstiev atmosféry 2000 metrov a viac, čo spôsobuje lokálny rast teploty a teda spôsobuje príspevok k rastu globálnej teploty. V SR preťažby za roky 2009 až 2019 spôsobili stratu chladiaceho výkonu na úrovni 400 násobku elektrizačnej sústavy SR s dôsledkom nárastu teploty v SR o cca 1 °C z celkového nárastu cca 2,5 °C
- Vyschnutím lesa sa znížila retenčná schopnosť územia a pokiaľ koreňový systém odumrel, dochádza k erózii pôdy až na skalné podložie a k jeho zosuvu a často až k odplaveniu, strate pôdnej vrstvy. V extrémnej kombinácii javov, došlo k prívalovému dažďu a zosuvu bahna tak, že zabil dve turistky udusením v bahne a zranil ďalších turistov v Monkovej doline. Rozsah tohto problému v dolinách TANAPu je ohromný a zasahuje prakticky každú dolinu.
- Vyschnuté stromy, pokiaľ nie sú spracované a nahradené živými, postupne zvyšujú riziko nielen zosuvu pôdy ale aj požiaru, ktoré sa naplnilo v celom počte lokalizovaných požiarov. V prípade požiaru v Ludrovskej doline sa riziko posunulo do situácie, kedy zahynul požiarnik.
- Paradoxne, ponechanie polomov v lese znižuje absorpciu emisií z ovzdušia lesom, čo je presne opačný jav, ako je žiadúci stav.
Ak Ústava má poslanie chrániť život, zdravie a majetok občana (individuálny a spoločný), tak z tohto sumáru je jasné, že interpretácia zákona 543/2004 Z.z. o ochrane životného prostredia je vo výsledkoch v praxi v rozpore s Ústavou, nech už nám to právnici vysvetľujú akokoľvek, overiteľné fakty nezmenia. Dochádza k vážnej devastácii majetku spoločnosti a jednotlivca, dochádza k opakovaným ublížením na zdraví a dochádza k stratám na životoch občanov.
Hovoríš, že problém vidíš skôr v interpretácii zákona 543/2004 Z.z. ako v jeho znení?
Je to samozrejme moje videnie problému. Základný problém je, že pri paragrafoch v riadení rizík v zákone 543/2004 Z.z. je len všeobecné znenie, ale nie sú pre jednotlivé riziká spracované záväzné vykonávacie vyhlášky. To by ale nebol problém, ak by boli primerane rešpektované zákony prírody. Problém je, že sú na funkciách ľudia, ktorí zákonom prírody buď nerozumejú a vykladajú si ich z titulu moci svojvoľne, alebo jej rozumejú a potom je to úmysel.
Letecká fotografia Milana Koreňa z Tichej doliny, kde zostalo nespracovanej kalamity cca 85 000 m3 zároveň dokumentuje, že lykožrút bol v roku 2005 stále v polome a nenapádal stojace lesy. Keby hneď si to drevo daroval za spracovanie, tak by došlo k minimalizácii škôd. Známe priväzovanie ekologických anarchistov, zorganizovaných Smatanom v apríli 2007 viedlo k vyrojeniu namnožených lykožrútov v polome. Ak sa pýtaš, odkiaľ sa vzali, tak v zdravom lese vo funkcii sanitára je približne 1000 lykožrútov na piatich hektároch, čo pri zásobách 260 m3 dreva na jednom hektári hovorí, akoby bol ponechaný polom na 327 hektároch. To znamená, že v čase vzniku polomu dňa 19. novembra 2004 bolo v ponechanom polome odhadom 65 000 lykožrútov. Polom ale oslabí bioregulačný mechanizmus a tým umožní dosiahnuť už v prvom rojení na jar 2005 stav cca 325 000 lykožrútov. Ak by si predpokladal dva rojenia v roku 2005 a dva rojenia v roku 2006, potom na jar v apríli roku 2007 vyletelo z polomu minimálne 10 miliónov lykožrútov, ktoré sa rozptýlili na všetky strany, kde mali zásoby smrekov. V tomto objeme už plnili funkciu predátora lesa.
Ak vieme, že jeden zdravý strom zničí 500 až 1000 ks lykožrútov, tak je to počet, ktorý je schopný už po prvom vyletení zničiť 10 000 až 20 000 stromov, čo je v prepočte 77 hektárov lesa a v ňom každý strom. Len v roku 2007 to mohlo byť 77 + 5×77 = 462 hektárov lesa. Keď sa pozrieš na ďalší časový snímok Milana Koreňa Žeruchy, tak vidíš, ako postupoval lykožrút a ničil jeden porast za druhým.
Zo snímok je jasné, že v roku 2005 boli porasty lesa zdravé a pokiaľ by v apríli 2007 lykožrút z polomu nevylietol, tak by aj zdravými zostali. Možno pár prebierok napadnutých stromov by situáciu riešilo. Typický príklad správneho riadenia kalamity predstavuje spracovanie na Osrblí v rozsahu 1,5 milióna metrov kubických v roku 1996, kedy k rojeniu lykožrúta nedošlo.
Argumenty z kruhov mimovládnych organizácií sú ale také, že však ide o Národný park a tam majú bežať procesy prírody nedotknuté rukou človeka. To si nakoniec vynútili známou blokádou v apríli 2007 v Tichej doline s demonštratívnym priväzovaním sa na stromy. Aký máš názor na tento proces blokády?
V prvom rade si je potrebné uvedomiť, že Tatranská Bora je štatisticky opakovaný fenomén padavého vetra. Tak ako existuje storočná voda na Dunaji, tak sa vyskytujú v náhodnom procese aj padavé vetry vo Vysokých Tatrách. Ich sila presahuje možnosti odolnosti akéhokoľvek porastu, aby nápor vydržal. Nedá sa vymyslieť zloženie zmiešaného lesa, ktorý by náporu Tatranskej Bory odolal. V 20tom storočí bolo niekoľko takých udalostí.
Polomy sa vždy spracovali a následne došlo k zalesneniu územia Tichej a Kôprovej doliny. V dvadsiatom storočí došlo trikrát k takejto udalosti. Po spracovaní kalamity došlo k vysadeniu celkom 16,25 miliónov sadeníc smreka, kosodreviny a limby a vysialo sa 16 ton semena. Sú ale časti, kde padavý vietor nemá dosah a tam sa vyvíjali lesné porasty nedotknuté padavým vetrom, či už je to Nefcerova dolina alebo Krížna. Napríklad v lokalite Nefcerovej doliny sú limby, ktoré sa bežne dožívajú 600 rokov, najstaršia zdokumentovaná limba mala 800 rokov. Klimaxové dreviny sa dožívajú v prípade buka 200 rokov, smreka 300 rokov a jedle 400 rokov.
To najvzácnejšie v týchto prírodných rezerváciách je genetická banka. Pokiaľ nie sú v prírodných rezerváciách prítomné vonkajšie procesy (exogénne), takto vyvinutý prírodný les podlieha svojim vnútorným (endogénnym) procesom a reprodukuje sa cez svoje tri základné štádiá, tak ako to zistil profesor Korpeľ. V siedmom vegetačnom stupni aj prírodné procesy zabezpečujú rovnorodý smrekový les, čo bolo zdokumentované v Kotlovom žľabe a v Jánošíkovej kolkárni. Aj preto bol TANAP organizovaný tak, že až 80% plochy tvorili ochranné lesy, ktoré podliehali intenzívnej starostlivosti lesníkov. Prírodné rezervácie tvorili len 18% výmery, ktoré existovali v režime endogénnych procesov. Človek ich chránil prostredníctvom ochranných lesov a len v odôvodnených prípadoch zasahoval a likvidoval exogénne procesy, napríklad intenzívnym odstrelom zveri, ak došlo k ohryzu a zvlášť ak sa nezmladzovala jedľa. Tatranská Bora ako padavý vietor spôsobila polom logicky v ochranných lesoch.
Nespracovanie kalamity po roku 2004 vyprodukovalo lykožrúta a ten, ako exogénny činiteľ napadol vzácne prírodné rezervácie. Vidno to na úhyne límb, ktoré začali hynúť rok po vyletení lykožrúta z polomu v apríli 2007, t.j. úhyn je dokumentovaný pracovníkmi TANAPu od roku 2008 tak v Tichej ako aj Kôprovej doline (LB = limba, PH = podkôrny hmyz). Z biológie lykožrúta je zrejmé, že sa lykožrút rozbehol na všetky strany, kde mal potravu, t.j. napadol zdravé smreky a iné ihličnany.
Západné Tatry neboli zasiahnuté Tatranskou Borou, ale smrečiny padli v dôsledku sekundárnej lykožrútovej kalamity. Tieto procesy sú dodnes viditeľné na porastoch Západných Tatier, stačí aby v časovom slede bol spracovaný pohyb lykožrúta po jednotlivých dolinách a okamžite sa vie zdroj lykožrúta. Logika hovorí, že zdrojom rozsiahleho rozmnoženia lykožrúta sa stali ponechané polomy v TANAPe, na Horehroní bola zdrojom lykožrútov Fabova hoľa či naposledy bol ponechaný polom v lesoch Čierneho Váhu.
Týmito informáciami disponujú tak NLC Banská Bystrica ako aj LOS Banská Štiavnica a je škandál, že ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka už dávno takéto materiály nemá spracované a vytvorené analýzy. Je škandál, ak nie sú už dávno ocenené porasty nielen z pohľadu zásob dreva, ale aj vyčíslená hodnota ekologických služieb lesa. Na jednej strane znalci pristupujú k vyčísleniu škôd, keď si voľakto odreže pár palíc v lese a hneď sú tu trestné oznámenia, ale vyčíslenie majetku v zmysle ekologických služieb lesa nie je.
Je škandál, že ministerstvo MŽP vydalo zákaz spracovania lykožrútovej kalamity v národných parkoch v roku 2024 na obdobie, kedy ponechalo na vyrojenie troch generácií lykožrúta v priebehu roku 2024.
Je škandál, že opatrenie generálnej riaditeľky Butkovskej vo veci druhovej ochrany z mája roku 2020 nebol obratom po nástupe novej GR zrušený a trvalo rok, kým MŽP pristúpilo k tomuto kroku, pričom ešte zrejme nie je zrušenie premietnuté v praxi.
Je škandál, že národné parky boli prevedené pod MŽP poslaneckou novelou zákona bez rozsiahlych analýz a transformačných modelov a je škandál, že nové vedenie MŽP nerozbehlo spracovanie transformácie národných parkov od ocenenia včítane ekologických služieb lesa počnúc cez analytické spracovanie funkčných, ekonomických a organizačných usporiadaní v jednotlivých parkoch.
Dostupné informácie hovoria skôr o náhodnom spôsobe riadenia cez nápady a už vonkoncom nejde o vytvorenie systémového spôsobu riadenia národných parkov. Ak ale ani nevieme, akú majú hodnotu národné parky, tak sa niet čo čudovať, že systém riadenia pripomína skôr ako keby veľké deti dostali do rúk hračku. Vyčíslenie škôd a priradenie zodpovednosti za ne je nad schopnosti vedenia rezortu, hoci z OECD má MŽP a vláda jasné stanovisko, že ekologické systémy degradujú ročne tempom 20 miliárd € a je jasné, že časť tejto degradácie sa deje v ekologických systémoch lesa.
Predsa vo voľbách bolo sľúbené, že vzniknuté problémy v lesoch a na vidieku sa budú riešiť.
Asi málokto predpokladal, že výsledkom nástupu novej vlády a parlamentu budú opätovné útoky medveďa na človeka, že dôjde k zabitiu dvoch ľudí po útoku medveďa a že sa medvede budú preháňať po mestách, čo je zdokumentované. Dokonca v Liptovskom Mikuláši medveď prebehol centrom a zranil niekoľko ľudí. Vyše sto stránková správa kolektívu, ktorý som viedol, poskytuje celý rozbor problematiky. Postúpil som kompletný rozbor na Úrad vlády. Výsledkom je likvidácia pár medveďov bez toho, aby došlo k systémovému riešeniu všetkých rizík, spojených s medveďom. Naopak, akoby sa problém medveďa umelo predlžoval, inými slovami sabotuje sa riešenie všeobecného ohrozenia človeka, nehovoriac o rizikách v samotnom potravinovom reťazci, ktorý medveď významne narušil a tým nepriamo ohrozil stabilitu ekologických systémov lesa. Je to smutný pohľad na problematiku, ktorá cez model rizík bola vyriešená v prvej polovici roku 2020. Budajova teória medveďa vegetariána je výsmechom do tejto problematiky. A tak popri rizikách spojených s lykožrútom, máme aj riziko dravých šeliem, z ktorých medveď už naplnil svoju potenciu zraniť a zabiť človeka.
Pokiaľ mám správne informácie, tak v prípade lykožrúta ako aj medveďa si podal podnety na Generálnu prokuratúru, ktorú ale prokuratúra odmietla. Na jednej strane sú tu fakty v podobe zabitých a skaličených ľudí a na druhej strane prokurátori vydávajú stanoviská, že za tento stav nik nenesie zodpovednosť. Ako je to možné?
Vysvetlenie je možné pochopiť, ak zohľadníš práce ústavného právnika Zdeňka Koudelku. V pomerne útlej publikácii pod názvom Transcedentní prameny práva rozdelil zdroje práva na objektívne a subjektívne. Do objektívnych zdrojov práva, ktoré nazýva transcedentné prameny práva, je možné zaradiť aj zákony prírody. Tie proste človek vie len zistiť a použiť, ale nevie ich meniť. Je logické, že zákony prírody sú vždy pravdivé a teda v logických operáciách môžu nadobudnúť len hodnotu 1. Naopak, subjektívne právne názory môžu byť pravdivé (1) alebo nepravdivé (0). Ak je potrebné posúdiť javy a teda vysloviť subjektívny právny názor, do ktorého je nutné zahrnúť aj zákony prírody, potom z logiky veci je zrejmé, že správny subjektívne formulovaný právny názor je vtedy, ak je v súhlase so zákonom prírody.
Ak vyšetrovateľ alebo prokurátor či sudca vysloví svoj právny názor, je to vždy subjektívny právny názor. Ak problém vyriešil, zákony prírody potvrdia, že k udalosti s negatívnym výsledkom viac nedôjde a teda vyslovil správny právny názor. Ak ale prax ukáže na faktoch, že sa jav opakuje, t.j. medveď znova zabije, lykožrút znova ničí porasty lesa, tak jeho právny názor je v rozpore s príslušnými zákonmi prírody. Einstein sa k tejto problematike vyjadril nasledovne: “Ktokoľvek, kto by si osoboval, že bude jediným sudcom Pravdy a Múdrosti, tomu boží smiech prevrhne plavidlo“.
Jednoducho sú to zákony prírody, pokiaľ sú aktívne, spôsobia opakovanie riešeného javu. Tak v prípade lykožrúta, ako aj v prípade medveďa tvrdíme v podaniach, že došlo k zanedbaniu povinnosti pri výkone verejnej funkcie s následkom vytvorenia všeobecného stavu ohrozenia, s dôsledkom škôd veľkého rozsahu a opakovaného ťažkého ublíženia na zdraví a smrti. Podľa môjho názoru je naša lesnícka veda hrubo poškodená rozhodnutiami vyšetrovateľov a prokurátorov. Nakoniec osobne som sa jasne vyjadril na adresu nášho lesníctva, zvlášť k dielu profesora Korpeľa a jeho teamu, ohľadom prírodných lesov, alebo pralesov. Tvrdím, že naša lesnícka veda bola na špičke sveta, možno predbehla svojimi zisteniami o fungovaní lesa svet o pár desaťročí práve tým, že poctivo rozanalyzovala procesy prírody v pralesoch.
Pre mňa je zvláštne, že len pár lesníkov z praxe jasne zastáva overené postupy, zistené v 300 ročnej histórii lesníckej vedy. Tvrdiť, že sú k dispozícii nové zistenia a že zistenia lesníckej vedy sú prekonané sú v priamom rozpore s realitou.
Jeden z argumentov, ktorý je diskutovaný vo vedeckých kruhoch lesníkov a ochranárov je, že za rozpadom smrekových lesov je klimatická zmena. Aké sú Tvoje zistenia?
V prvom rade si musíš uvedomiť, že globálna teplota je určovaná meraním na niekoľko tisíc pozemných staniciach 2 metre nad zemou. To znamená, že je to vypočítaná teplota z lokálnych teplôt. Inými slovami, rast globálnej teploty je spôsobený nárastom lokálnych teplôt. Globálnu teplotu proste nevieš merať priamo, ale len nepriamo a následne urobiť výpočet. Základné zistenie je, že nás musí zaujímať lokálna teplota a opatrenia, ktoré musíme urobiť majú lokálny charakter. Ak máš vyschnutý les, či už ako dôsledok vetrovej kalamity alebo lykožrúta ako sekundárnej udalosti, nameriaš nárast teploty v priebehu roka po udalosti o 2 až 4°C, pričom nárast emisií za to isté obdobie je o 2 až 3 ppm. Ak použiješ overený Strahlerov geofyzikálny model, výpočet hovorí, že 98% rastu teploty spôsobuje zmena albeda, t.j. strata schopnosti stromov vyparovať vodu a iba 2% môžeš priradiť emisiám.
Logická otázka znie zároveň nasledovne: Prečo vo vedľajšom lese nárast emisií o 2 až 3 ppm nespôsobilo rast teploty lesa? Podobne, dá sa argumentovať, že storočné vody Dunaja sa objavili aj pri úrovni emisií 280 ppm, ale aj v súčasnosti pri 427 ppm. Neviem si predstaviť model, kde je iba jedna premenná, koncentrácia emisií a pri koncentrácii 280 ppm a aj 427 ppm bude hladina Dunaja v Bratislave 10 metrov. Ak vieme, že každý jeden strom poskytuje chladiaci výkon v rozsahu 2 až 16 kW v závislosti od príkonu slnka a dostupnosti vody, môžeme povedať, že preťažby v decéniu 2009 až 2019 spôsobili stratu chladiaceho výkonu lesa úmernú 400 násobku výkonu slovenskej elektrizačnej sústavy a je zodpovedná za nárast teploty o 1°C, temer polovicu z nárastu v SR. Ak sa pozrieš na problém emisií systémovo, môžeš povedať, že nárast emisií z rovnovážneho stavu 280 ppm, ktorý bol na Zemi počas 800 000 rokov na súčasnú hodnotu 427 ppm je dôsledkom vzniknutej nerovnováhy. To znamená, že máme produkciu emisií vyššiu ako ich absorpciu rastlinnou ríšou. Ak dôjde k zvýšeniu výrubu stromov, dôjde k zníženiu absorpcie emisií a k rastu teploty. Podobne, rast teploty je aj v dôsledku zmeny povrchu zeme, t.j. betónovaním, asfaltovaním a zastavaním plochy, t.j. prerušením procesov spojených s odparom vody.
Môj záver k problematike emisií je, že emisie predstavujú významný nástroj na ekonomické riadenie ekologických procesov stanovením spoločenskej hodnoty emisií pre jednotlivé technológie, ale z vecnej stránky má len veľmi malý až zanedbateľný podiel na raste globálnej teploty. Ktokoľvek tvrdí, že rast teploty spôsobuje rast emisií v ovzduší, zamenil si príčinu s následkom. Vyriešením lokálnych teplôt sa samozrejme rozpadne aj problém globálnej teploty, ak je stanovená z lokálnych teplôt a príčinou je činnosť človeka. Nakoniec vedci z ETH Zürich tvrdia, že dve tretiny rastu teploty je možné vyriešiť zalesnením. Zároveň sa obnoví zásobovanie pevniny vodou a podporí rast lesa. Je to proste komplexný adaptívny systém, ktorému ak človek porozumie, vie ho riadiť vedomým spôsobom.
Prelomom v pochopení funkcií lesa boli práce Gorškova a Makarievovej, ktorí ukázali, že les vie vytvoriť biotickú pumpu, ktorá naraz ako dôsledok kondenzácie odparenej vody listami a ihličím stromov, nasáva vzduch cez vytvorený podtlak z mora na pevninu a zároveň v adiabatickom procese transportuje energiu z prízemných vrstiev atmosféry do výšok. Ak k týmto zisteniam prispôsobíš aj poľnohospodárstvo cez rôzne opatrenia, bude mať spoločnosť dostatočnú produkciu vody, primeranú teplotu prostredia a primerané hospodárske výnosy z poľnohospodárskej produkcie. Alarmistické predstavy o zmene klímy na stredomorskú narážajú na fakt, že lesy majú úžasnú adaptačnú schopnosť a bukovo dubový les, tak ako ho poznáme u nás nájdeš aj 1 200 km južnejšie vzdušnou čiarou na Gargane v Taliansku v prostredí, kde je priemerná ročná teplota o 5°C vyššia ako u nás. Ide o to, aby nedošlo k rozvratu vzácnych ekologických systémov.
V Monkovej doline ale došlo k zosuvu pôdy ako dôsledok prívalového dažďa tak, že odtrhnuté bahno nakoniec zabilo dve turistky a ďalších zranilo. To nie sú klimatické zmeny, ktoré spôsobujú tieto javy? Nakoniec ohromné záplavy vo Valencii akoby poukazovali na dôsledky klimatických zmien. Vieš to nejak komentovať?
Naša lesnícka veda mala dostatok informácií už na začiatku dvadsiateho storočia okolo retencie územia, čo je schopnosť zadržať prívalové dažde. V roku 1959 vyšli odborné materiály, ktoré analyzovali povrchový odtok vôd na dvoch 100 ha územia, kde spadlo 64 mm zrážok a líšili sa tým, že jedno bolo zalesnené a druhé nezalesnené. Kým v zalesnenom území prietok potoka sa zvýšil 6 krát u nezalesneného územia to bolo až 405 krát. Ak si uvedomíš, že v každom metri kubickom živého stromu je 270 litrov vody, že machy v lese predstavujú živú špongiu, potom je zrejmé, že je to živá hmota lesa, ktorá vytvára prirodzený retenčný systém. Ak ale ponecháš vyschnúť stromy lykožrútom, stratí sa schopnosť územia absorbovať vodu. Navyše, ak vyschnuté stromy ponecháš na mieste, svojou váhou vo svahu vytvoria tlak na koreňový systém. Kým sú korene živé, tlak je eliminovaný. Ak ale odumrie koreňový systém, potom sú počas prívalového dažďa prítomné naraz tri riziká t.j. neschopnosť absorpcie vody, odumretý koreňový systém a tlak odumretého stromu. Vtedy sa riziko odtrhu pôdy až na skalné podložie rýchlo zvyšuje s objemom spadnutej vody, až dôjde ku kritickej hodnote a uvoľní sa zosuv.
V podstate ide o postupné naakumulovanie rizika, ktorý začal neriešením lykožrúta, pokračovaním nespracovania lykožrútovej kalamity až po vzniku prívalového dažďa, ktorý by zdravý les hravo absorboval bez škôd. No a toto prehlásia niektorí odborníci za dôsledok klimatickej zmeny. Osobne to vidím ako sabotáž riadiacich pracovníkov rezortov. Miesto radikálneho riešenia rizík spojených s lykožrútom, sú lesníci prinútení vychovávať lykožrúta. Bude zaujímavé vidieť, k akým záverom dôjde analýza situácie v Monkovej doline. Vidíš to nakoniec aj na udalostiach vo Valencii.
Predstav si, že Valencia bola v minulosti pod náporom záplav. Preto, aby sa vyhli opakovaniu toho, čo sa stalo v 50tych rokoch, preložili koryto rieky Turja a odklonili ho od mesta. Zároveň vybudovali priehrady a vodozádržné opatrenia v povodí rieky. Nový trend v ochrane prírody ale spôsobil, že v povodí rieky nad Valenciou došlo k zrušeniu ohromného počtu vodozádržných opatrení. Výsledok sa dostavil, prívalové dažde a znížená retencia územia spôsobili záplavy a ohromné počty mŕtvych. Údajne projekty, kde EU financuje, sú orientované aj v SR na rušenie vodozádržných opatrení. Sú to hlúposti, na ktoré môžu doplácať ľudia životom. Spomeň si na nekvalitne vybudovanú hrádzu v Rudne nad Hronom a jej pretrhnutie v máji 2021. Ako všetko, aj tu je potrebná kvalita a je potrebné poznať detaily výstavby takejto hrádze. Opäť, ak nedosiahneš potrebnú kvalitu, riešenie predstavuje riziko.
Aktivistické počiny, pokiaľ nie sú spracované profesionálne, vytvárajú riziká a hrozby, ktoré sa môžu naplniť. Problém je, že získané znalosti lesníckej a vodohospodárskej vedy sú negované údajne novými poznatkami ochrany prírody. Obhajovať, že vlastne požiar v lese na Slovensku môže byť prínosom, je asi extrémny názor týchto hlúpostí. Vezmi si príklad z fyziky. Keď Schrödinger napísal svoju vlnovú rovnicu, vari prestala platiť Newtonova rovnica sily? Predsa ak urobím limit, potom Schrödingerova rovnica prechádza rovno do Newtonovej. A tak je to so všetkým. Ak je nový poznatok, tak musím zistiť, či viem nový poznatok overiť v praxi a cez aplikovaný výskum pretvoriť novú vedomosť na znalosť. Dnes je to iba jedna z 300 vedomostí, ktorá sa pretvorí na znalosť. A iba znalosť môžem aplikovať v praxi, dovtedy ju predsa musím overovať. Keď v Dinárskom pohorí Rimania vyťali cédre, nechali krajinu napospas a tak Dinársky kras prišiel o vzácnu pôdu. Už dvetisíc rokov sú tam holé skaly. Tam smerujú aj Vysoké Tatry.
V médiách a vo verejnom priestore sa začal používať aj termín ako je ekologický terorista či sabotáž. Sú tieto pojmy oprávnené, alebo je to len prekáračka medzi lesníkmi a ochranármi?
Pri systémových analýzach sú posudzované javy aj z pohľadu bezpečnostných modelov. Už v roku 2019 som použil moderný Kaplanov model. Ak k násilnému činu dochádza externou osobou voči majetku alebo osobe, hovoríme o teroristickom čine. Ak ide o cielený postup z vnútra organizácie, hovoríme o sabotáži. Preto je možné tvrdiť, že ponechanie 600 000 m3 zodpovednými pracovníkmi rezortu v roku 2004 a ďalej, nech už dôvod bol akýkoľvek, bol v rozpore s platnou normou STN 48 2711.
Preto je možné hovoriť o sabotáži v zmysle vecnej charakteristiky. Podobne, uväzovanie ľudí na cudzom majetku a zabránení spracovania kalamity oprávneným osobám je aktom externých ľudí, t.j. jedná sa vecne o teroristický čin. Odtiaľ je už len krok k pojmu ekologický terorista. Celkom iné súvislosti majú tieto pojmy ak ich hodnotíš z pohľadu práva, to je určite iná rovina ako vecná, hoci sa môže stotožniť. Tieto pojmy som ujasnil v materiáloch v lete 2019. Ak ale zvážiš ohromný rozsah ekologických škôd, rádovo v desiatkach miliárd €, tak ináč ako útok na ekonomiku štátu to nemáš ako pomenovať.
V petícii MOR HO! za záchranu lesa, vody v procese klimatických zmien a odstránenie ohrozenia človeka v prírode máte uvedených päť bodov, ktoré žiadate riešiť. Hneď v prvom žiadate vyšetriť príčiny škôd. Od roku 2020 sa udialo niečo v tejto časti petície?
Pre mňa bolo smutné skonštatovanie, že celá záležitosť je smerovaná do toho známeho zametania pod koberec. Vezmi si, že všetky podklady od roku 2004 a ďalej majú v NLC Banská Bystrica, LOS Banská Štiavnica a samozrejme príslušné ministerstvá. Tá štruktúra celej hry je pomerne jednoduchá. Ak vieš, že zarobíš na zvýšenej ťažbe a zníženej nákupnej cene, tak vieš že profit z tejto operácie mal obchodník. Pozrieš v Lesoch SR na zmluvy a profitujúce spoločnosti sú jasné, netreba veľmi nad tým bádať. Ak teda vidíme, že sa jedná o možný úmysel, bez problémov si viem predstaviť, že si anarchistov vydávaných za ochranu prírody zorganizujem, zabezpečím im príjem a nechám ich konať. Kľúčom je vniesť túto anarchiu na akademickú pôdu a hlúposti vydávať za nové poznatky vedy.
Proste prestanú zrazu platiť také základné zákony fyziky ako je entropia, či zákony neurčitosti. Sú to síce abstraktné pojmy, ale podstatné pre pochopenie javov. Veď si vezmi, že problém lykožrúta je narátať do päť. To už sa smeješ cez slzy, keď počuješ profesora tvrdiť, že klimatické zmeny sú za rozpadom smrečín, ako keby mohol rast teploty o 1 °C zmeniť bioregulačný mechanizmus lykožrúta v smrekových lesoch. Ak navyše zameníš príčinu (stratu stromov) s následkom (teplota) potom Ti vyjde takýto nový vedecký záver, ktorý s autoritou MAJITEĽA PRAVDY šíriš. Ak máš tituly, nevzdelaní politici v obore to potom prijmú za svoje. A vedú vážne debaty, čo ale nie je nič inšie ako krčmové reči. Prezident Miloš Zeman to v roku 2017 jasne vysvetlil v poslaneckej snemovni. Skutočne som sa zabával, keď som si predstavil našich ochranárov, ako v noci sadia stromky vo Vysokých Tatrách a ako sú Vysoké Tatry vysvietené lampášmi. Medveď je navyše nočné zviera, tak predstava, ako sa prihovárajú medveďovi ma zabáva dodnes. Miloša Zemana sa oplatí sa vypočuť.
Chceš mi povedať, že politici, čo sľubovali riešenie pre vidiek, tak nekonali?
Keď si pozrieš videá Borisa Kollára a Ruda Huliaka, oba spred volieb, tak zistíš, že obaja sľubujú vidieku modré z neba. Boris Kollár pár týždňov pred voľbami v roku 2020 a Rudo Huliak počas protestov pri prevodoch Národných parkov pod MŽP v roku 2021. Rudo Huliak tvrdil, že mu stačí jeden zákon, ktorým vyrieši problémy ekológie lesa a medveďa. Realita je, že Kollár bol druhý podpísaný pod poslanecký návrh novely zákona 543/2004 Z.z., ktorým sa previedli Národné parky pod MŽP. Presne spočítaný počet hlasov s cirkusom, ktorý predviedol počas hlasovania poslanec Mičovský, umožnil Kollárovi hlasovať ostentatívne proti prevodu. To ale na veci nemenilo, pretože práva veta sa vzdal podpisom programového vyhlásenia vlády a teda obratom po voľbách zradil svojich voličov.
Rudo Huliak mal kopec spoločných aktivít s Kollárom v podobe vyhlásení či tlačovky, nuž a keď sa Sme rodina nedostala do parlamentu tak avizovanú koalíciu politických strán realizuje v personálnej rovine prostredníctvom pána Mizeráka. Nuž klasická spravodajská hra s predpokladom, že verejnosť je dole hlavou ukolísaná. Pán Mizerák sa stal obchodným riaditeľom na Lesoch SR. Pripravuje obchodné zmluvy s odberateľmi. Skús si zistiť kto je na druhej strane zmlúv u obchodných partneroch a veci máš jasné. Videá našich sľubujúcich politikov sú hodne ilustratívne.
Počas našich aktivít ohľadom národných parkov som nadviazal spoluprácu s Filipom Kuffom. Bol ochotný predniesť pomerne jasne sformulovaný prejav v NR SR a navyše sme spolu podali aj podnet na generálnu prokuratúru ohľadom medveďa. Mali sme dohodu, že ak budú pri moci, zorganizujeme odbornú konferenciu s výstupmi orientovanými do legislatívy. Nemala to byť klasická konferencia, kde sa skúma biológia lykožrúta, ale konferencia orientovaná na moderný prístup manažmentu lesa ako komplexného adaptívneho systému s aktívnym riadením rizík. Tam sa mal spojiť svet lesníckej vedy profesora Korpeľa a svet systémových nástrojov moderného chápania manažmentu lesov. Malo sa vyjasniť, že les je hierarchicky organizovaný živý systém, ktorý mení prostredie a na zmenené prostredia sa sám adaptuje. Malo sa vyjasniť, že chránenie druhov je možné len vtedy, ak sú ochránené zároveň hierarchicky vyššie organizmy od stromov počnúc. Pokiaľ ma štátny tajomník informoval, zadal odborným útvarom ministerstva požiadavku, ale k ničomu za rok nedošlo. Proste aktívna sabotáž práce novými úradníkmi. To už si musia vyjasniť na MŽP, kto si dovolil sabotovať túto prácu.
Na druhej strane Rudovi Huliakovi nič nebránilo, aby za rok podal sľubovaný jeden jediný zákon ako poslanecký návrh do NR SR. Len zatiaľ okrem rečí a riešenia osobných záujmov v sporoch v rámci SNS sme nevideli žiadny Huliakom sľubovaný zákon. Skôr vidíme zablokovanie práce NR SR a vydieranie vládnej koalície.
Je skutočne zarážajúce, že nie je vyriešený ani tak jednoduchý problém, akým je problém medveďa. Jeho reguláciu žiadate v druhom bode. Prečo?
Je smiešne počuť, že je potrebné znova sčítavať medveďa. Amaterizmus ale stojí ľudí životy. Zatiaľ to kryje prokurátor svojimi rozhodnutiami, ktoré sú evidentne v rozpore so zákonmi prírody. Kým nezabezpečíš deaktiváciu zákona neurčitosti a nevnesieš do populácie regulačnú funkciu inštinktu strachu v podobe pachovej stopy človeka, nevyriešil si nič. Medvede budú útočiť na človeka aj keď ich bude len tristo. Na úrovni výboru NR SR je prijaté uznesenie, kde MŽP má vypracovať populačný, rizikový a regulačný model. Žiaľ, pre pána Huliaka takéto uznesenie asi neexistuje a nežiada ho od MŽP spolu s vykonávacou vyhláškou. Načo sme ich volili? Aby si v Očovej odstrelil nejaké mláďa medveďa a z populácie cca 3 427 ks spočítanej v roku 2023 redukovali stav o 101 ks, čo je možno pätina ročného prírastku? Veď je to celé komické a bolo by to na smiech, keby medveď neohrozoval ľudí na životoch. Nič iné ako neschopnosť. Ale pozri sa na video z Banskej Bystrice, kde Rudo Huliak presviedča verejnosť o svojich riešeniach….. kúpte Rudovi brnenie, aby si neublížil, keď sa tak búcha do pŕs.
Zdá sa, že sa petícia Mor ho uhrala do stratena. Ako vidíš jej budúcnosť?
Na proteste pred NR SR v novembri 2021 za mojim chrbtom pán predseda SLK Ing. Milan Dolňan informoval médiá, že petícia má viac ako 50 000 podpisov. Dozvedel som sa o tom až na druhý deň. Za tri roky pán Dolňan mi nasľuboval, že problém, ktorý vytvoril, osobne vyrieši. Najprv že doplní počet vyzbieraných podpisov a keď sa mu to nepodarilo, tak zas sľuboval, že to vyrieši vysvetľujúcim listom. Trpezlivo som čakal, následne som informoval nové predstavenstvo SLSK, žiaľ odpoveď som k dnešnému dňu nedostal. Však vieš ako to v spravodajskej komunite beží.
Ak chcú spochybniť Tvoju integritu, tak dopredu nahrajú podvod a následne Ti ho otrepú o hlavu, stačí ukázať verejnosti záznam. A tak RTVS ale aj iné televízie majú zdokumentované informácie od pána Dolňana. Bol to ohromný podraz petície od predsedu Slovenskej lesníckej komory.
Nuž a postup súčasného predstavenstva komory v tejto veci ide v súčinnosti s pánom Dolňanom. Kým komora má cca 400 členov, ja zodpovedám viac ako 32 000 petičiarom za našu prácu a teda sa musím vyrovnať aj s takouto zradou. Lebo ináč sa to nazvať nedá. Tam je aj odpoveď, prečo pri ohromnej devastácii ekologických systémov lesa nekonajú ministerstvá, prečo nekoná NLC a LOS a prečo sa všetci zodpovední riaditelia. Lesy SR na tento problém dívajú, ako keby neexistoval. Odbornosť sa vytratila z rozhodovacieho procesu. Ako na stretnutí na ministerstve pred dvoma rokmi u štátneho tajomníka Kyseľa zdôraznili úradníci, že oni rešpektujú najprv želanie laickej verejnosti, potom príkazy ministra a ak sa dá, tak rešpektujú aj zákony.
Nuž asi stačí zhromaždenie ľudí, čo sami seba vyhlásia za ochrancov prírody a s hysterickým fanatizmom presadzujú myšlienky anarchie, ktoré vydávajú za progres. No ale predsa tak sa riadiť les nedá. Veď je to ohromná spoločenská hodnota v cenách roku 2008 astronomických 500 miliárd €. Obchodník si ale mädlí ruky a nadšene akceptuje zákaz ministra na ťažbu, keď pokričí aktivista a vie, že sa znova vytvorí zásoba odumretých stromov a bude čo ťažiť. Strach z medveďa priam vyháňa ľudí z vidieka a tak zlacnejú pozemky. Na tvoju otázku snáď len toľko, že v petícii máme viac ako 32 000 sčítaných podpisov. Nemá zmysel petíciu uplatniť pri tejto vládnej garnitúre, tak ako Boris Kollár zradil vidiek, tak aj teraz počúvame také reči typu baroko na oko, ale reálne riešenie nik neponúka, hoci po odbornej stránke sme všetko publikovali.
Ďakujem za rozhovor Dušan
ING. DUŠAN LUKÁŠIK CSC., HONORS.SK v rozhovore s Jankou Hriňákovou
Zanechajte nám komentár