Revolúcia? Áno, ale aká…

Posledný geopolitický vývoj v globálnom merítku je akosi tehotný „revolúciami“. Najčastejšie tými farebnými. Potrebné je ozrejmiť si samotný pojem a jeho podstatu. Revolúcia je hlboká kvalitatívna zmena v spoločensko-politických vzťahoch, prechod od starého politického usporiadania k novému, často i násilnými prostriedkami.
Pojem revolúcia sa používa aj vo význame: zvrat, obrat, základná, podstatná zmena, vznik novej kvality v určitom bode vývojového procesu, napr. vo vývoji spoločnosti je to sociálna revolúcia. V prírodných vedách sa často používa adjektívum revolučný/á,é v zmysle dynamickej zmeny resp. zmeny skokom oproti postupnej či kontinuálnej premeny, pre ktorú máme označenie evolúcia. Dnešné sociálno politické premeny často krát mylne označované ako revolúcie nenapĺňajú obsah tohoto termínu, ale hlavne sú úplne vedľa v zmysle príčiny, spôsobu i cieľa. Pokúsme sa determinovať tento pojem na aktuálnom príklade. Francúzska revolúcia žltých viest z duchovného hľadiska je zákonitým procesom spoločenského vývoja spoločnosti. Francúzske prostredie bolo vždy živnou pôdou revolučných zmien. Dôvody, spôsoby, organizovanie, ciele i úspešnosť sú komplikovanou rovnicou s množstvom neznámych. Pre komplexnosť a zložitosť podstaty revolúcie, tu nezachytiteľnou, načrtneme aspoň základné kontúry.
Hneď na začiatku si je treba uvedomiť, že existujú dva druhy revolúcií. Prvými z nich sú revolúcie, ktoré dokonale vyhovujú nadnárodnému kapitálu a úzkemu, elitnému klubu najbohatších nášho sveta.
Skutočná pravda je však taká, že tieto kruhy, nachádzajúce sa zväčša na západe, nenechávajú na vývoji sveta nič na náhodu. Tieto lóže – úzke uzatvorené kluby – sami veľmi aktívne tento druh takzvaných oranžových a iných farebných revolúcií organizujú a štedro finančne i mediálne podporujú. Pripravujú a organizujú ich prostredníctvom rôznych mimovládnych organizácií, nachádzajúcich sa v daných krajinách, v oblastiach, kde potrebujú urobiť politické a spoločenské zmeny, dokonale vyhovujúce ich zištným, mocenským a ekonomickým záujmom. A to v globálnom merítku.
Významným a nenahraditeľným spolupôsobiacim činiteľom v tomto procese sú samozrejme rôzne médiá, nachádzajúce sa vo vlastníctve týchto svetových mocenských kruhov.
A tak je prostredníctvom médií a prostredníctvom štedro zo západu dotovaných mimovládnych organizácií postupne formované spoločenské povedomie navigované požadovaným smerom. A nič netušiace masy naivne, a pod pláštikom tých najvzletnejších ideálov, podliehajú tejto manipulácii. Vychádzajú do ulíc a zapájajú sa do rôznych protestov a revolúcií v márnej ilúzii, že tým dosiahnu zlepšenia stavu spoločnosti.
Netušia ale, že sú iba zmanipulovaným nástrojom v rukách niekoho iného, ktorý sa prostredníctvom slepého nadšenia más v ich iluzórnom boji za dobro, snaží dosiahnuť svoje vlastné politické a následne ekonomické, zištné a sebecké ciele. A ak sa to podarí a tieto politické zmeny dosiahnu, čoskoro potom bude oklamaný a okradnutý celý národ. A to samozrejme i vrátane naivných más, bojujúcich za iluzórne dobro na námestiach na objednávku mocných.
Základným znakom tohto typu revolúcií je neutíchajúca pozornosť médií. A to či už domácich, alebo zahraničných podobne, ako tomu bolo pri protestoch „za slušné Slovensko“ po vražde novinára Jána Kuciaka. Masívna mainstreamova aktivita „All for John“ ako medzinárodná mienkotvorná formácia. Prečo media a spoločnosť nezareagovala rovnako pri zavraždení iného občana Štefana v Dobšinej? „All for Steven“. Pre takú istú, avšak nehodiacu sa príčinu, má mainstream dvojaký meter. Inak povedané, ak sa teda nejakým revolúciám dostáva minimálnej mediálnej pozornosti aj napriek ich dlhému trvaniu a veľkému množstvu účastníkov, ak sa v tomto smere len sem tam objaví nejaká sporadická a drobná správa, potom si môžeme byť skoro istí, že ide o revolúciu druhého typu. Že ide o revolúciu pravú a skutočnú. O revolúciu ľudovú, povstávajúcu skutočne zdola, a nie organizovanú na objednávku mocných. No a za revolúciou takéhoto typu možno označiť aj revolúciu žltých viest vo Francúzsku.
Je samozrejme správne, že sa ľud začína búriť voči arogancii najmocnejších, ktorí parazitujú na národoch a snažia sa čoraz viacej okliešťovať ich sociálne istoty a práva. Ide o spravodlivý boj, pretože ľudia sú povinní postaviť sa proti zlu, ktoré sa okolo nich rozmáha. Lebo každý, kto sa proti nemu nepostaví, sa previňuje tým, že mu svojou apatiou a nezáujmom o veci verejné poskytuje priestor k tomu, aby mohlo pôsobiť a čoraz viacej sa rozmáhať.
Takýto vonkajší boj je však len jednou stranou mince! Druhou a doposiaľ nepoznanou stranou mince je skutočnosť, že ak má byť revolúcia ľudu úspešná, musí byť komplexná. To znamená, že popri nevyhnutnom vonkajšom boji ju musí doprevádzať aj vnútorná, revolučná zmena hodnôt. Inak sa totiž vonkajšou revolúciou vôbec nič nezmení. Bez vnútornej, revolučnej zmeny hodnôt sa zmenia len vládnuce figúrky.
A keby sa snáď zmenil hoci aj celý systém, aj tak to všetko časom napokon dospeje k novej forme útlaku más, pretože masy ľudí sa vnútorne hodnotovo vôbec nezmenili a neobrodili. Lebo popri svojej snahe o vonkajšiu revolúciu zároveň spolu s ňou súbežne neuskutočňovali aj revolučnú zmenu vnútorných hodnôt.
Treba totiž vedieť, že neúnosný stav spoločnosti, voči ktorému vo Francúzsku povstal odpor žltých viest, bol v skutočnosti privodený práve hodnotami, ktoré dnešné Francúzsko, ale aj široké svetové spoločenstvo vo všeobecnosti uznáva. A sú to hodnoty zisku, peňazí a osobného prospechu. Hodnoty majetkov, moci a slávy. Hodnoty konzumu, užívania si a bezduchej zábavy. Hodnoty materializmu, bez snahy poznávať, chápať a svojim životom sa približovať k pravým hodnotám ducha.
Toto je tým, o čo ľudia vo všeobecnosti usilujú a čo svetové spoločenstvo doslova fascinuje. Avšak práve všeobecné uctievanie týchto hodnôt privodilo stav, v ktorom sa v súčasnosti francúzska spoločnosť nachádza. A neúnosnosť tohto stavu, s jeho systémom moci, utláčajúcim masy, vyhnal žlté vesty do ulíc, aby to zmenili.
Zmeniť však treba nie len charakter vlády, ale predovšetkým hodnoty, ktoré majú tento neúnosný stav na svedomí. To znamená, že všetky hodnoty, spomínané vyššie, ktoré majú svoju cenu, musia byť z hodnotovej hierarchie spoločnosti odsunuté z ich prvého miesta na miesto druhé. A na prvé miesto musia byť dosadené skutočné a pravé hodnoty! Hodnoty cti, spravodlivosti, ľudskosti, ušľachtilosti, dobra a skromnosti, ktoré musia byť jednotlivcami i celou spoločnosťou preferované a podporované v každodennom jednaní. Ba dokonca i v myslení a v nastavení celkového spoločenského povedomia. Až za nimi má nasledovať všetko to, čo je dnes považované za prvoradé. Toto je revolúcia hodnôt, ktorá musí prebiehať súbežne s vonkajšou revolúciou žltých viest vo Francúzsku, pretože inak sa takmer nič nezmení.
Celé si to môžme demonštrovať na príklade choroby. Každá choroba má aj svoj duchovný rozmer, svoje vnútorné príčiny. Keď sa chceme skutočne vyliečiť, tak našou prvoradou úlohou je poznať ich, diagnostikovať a snažiť sa zodpovedajúcim spôsobom vnútorne zmeniť.
No a popri podobnom odstraňovaní vnútorných, duchovných príčin pri akejkoľvek chorobe môžeme samozrejme využívať aj všetky vonkajšie spôsoby liečenia, ktoré nám poskytujú najmodernejšie výdobytky súčasnej medecíny. Pravdaže, môžeme využívať aj rôzne alternatívne metódy, ak im veríme viac, ako oficiálnej medecíne. Najdôležitejšie však je, že jedine vtedy, keď sa liečime takto komplexne, čiže zvnútra i zvonka, môže byť naše vyliečenie skutočné a trvalé. Žiaľ, súčasné materiálne videnie a chápanie sveta má na svedomí to, že moderná medecína sa obmedzuje len na potláčanie vonkajších dôsledkov a ignoruje duchovné príčiny vzniku chorôb, ktoré by mal začať pacient sám osobne meniť, aby mohla byť liečba komplexná a tým aj efektívna. Výsledkom súčasnej materialistickej obmedzenosti vnímania reality je preto jednostrannosť, ktorá nemôže priniesť človeku trvalé vyliečenie. Robí z neho len doživotného konzumenta liekov a tým doživotného zákazníka farmaceutických spoločností.
A presne takto isto je to aj s revolúciou žltých viest vo Francúzsku. Aj tu musí popri vonkajšom revolučnom snažení prebiehať zároveň i vnútorná, revolučná zmena nesprávneho rebríčka hodnôt. To znamená, že na vrchol hodnotovej hierarchie sa v ľuďoch musia dostať hodnoty prvoradé. A naopak, hodnoty druhoradé, ktoré sú na vrchole dnes, musia v životoch ľudí zaujať svoje správne miesto. Jedine takýmto spôsobom je možné spoločnosť skutočne ozdraviť. Ak však k tomu nedôjde a všetko sa sústredí len na vonkajšiu zmenu, každá revolúcia sa stane kontraproduktívnou a zbytočnou, čo nakoniec ukáže čas.
Marxistická filozófia pojem revolúcia vymedzuje takto: ide o zásadnú, kvalitatívnu zmenu, ale zároveň tá zmena musí mať pokrokový charakter, smerovanie. Lebo len zásadná zmena nejakého stavu ešte nemusí byť revolučnou zmenou, viď november 89. Zásadná zmena sama o sebe môže mať aj kontrarevolučný charakter (napr. nástup Fašizmu v Nemecku, ale aj všetky tzv. farebné revolúcie ai., vrátane novembra 89).
Kritériom, či ide o pokrokovú, progresívnu zmenu je samotná spoločenská prax. Život skutočne žitý, nie vyhlásenia vodcov, politikov a mainstreamom vygenerované a vsugerované videnie sveta. Totálne subjektívne hodnotenie. Skúsme sa objektívne zamyslieť. Ak máme vykradnutý národný majetok, žobrákov a bezdomovcov, platíme za lieky, vzdelanie atď. , tak aký iný dôkaz potrebujeme na to, aby sme zmenu začatú novembrom 89 neoznačili za kontrarevolučnú?
Milan Rastislav Štefánik, ktorý bol spojený s francúzskym národom, pretože bol francúzskym generálom povedal: „Nech je každý z vás lepší, ako bol včera a vlasť vaša bude veľká a slávna.“
Tieto nadčasové slová je možné adresovať všetkým národom a všetkým súčasným i budúcim revolucionárom. Vo vzťahu k revolučným masám všetkých čias znamenajú totiž asi toto:
V prvom rade sa vy samotní musíte usilovať byť každý deň čestnejšími a spravodlivejšími, pretože jedine potom môže vo vašej vlasti zavládnuť čestnosť a spravodlivosť. Lebo ak sa nestanete čestnejšími a spravodlivejšími, nikdy nijakou vonkajšou revolúciou spravodlivejšiu a čestnejšiu spoločnosť nedosiahnete.
V prvom rade sa vy samotní musíte usilovať byť každý deň poctivejšími a ľudskejšími, pretože jedine potom môže vo vašej vlasti zavládnuť poctivosť a ľudskosť. Lebo ak sa nestanete poctivejšími a ľudskejšími, nikdy nijakou vonkajšou revolúciou poctivejšiu a ľudskejšiu spoločnosť nedosiahnete.
V prvom rade sa vy samotní musíte usilovať byť každý deň morálnejšími a mravnejšími, pretože jedine potom môže vo vašej vlasti zavládnuť mravnosť a morálka. Lebo ak sa nestanete morálnejšími a mravnejšími, nikdy nijakou vonkajšou revolúciou mravnejšiu a morálnejšiu spoločnosť nedosiahnete. Úspech veľkej oslobodzujúcej revolúcie sa rodí v nás. V revolúcii našej osobnej.

ЯHR.