POZOR, LÁSKA!

Mnohých mojich známych a priateľov sa tento pohľad asi bolestivo dotkne. Ak nájdu odvahu prečítať si ho, budú možno konfrontovaní s nelichotivým pohľadom do zrkadla. Možno si budú musieť priznať, že sadli na lep.

Vedzte, že nikým z vás neopovrhujem, nikoho neodsudzujem a nič vám nevyčítam, hoci možno budete mať pocit, že na vás ukazujem prstom. Láska v sebe nesie aj pevnosť a priamosť. Úprimne súcitím s každým, komu táto doba prináša bolesť a trápenie, no nenechávam ľútosť zastrieť mi zrak. Niekto možno nad tým bude krčiť nos a s nechuťou len odsekne: „A čo mám robiť, ty mudrlant?“ No niekomu to možno pomôže nasmerovať svoju pozornosť k podstate problémov, v ktorých sme sa ocitli. Nemám ambíciu vyriešiť všetky problémy sveta, ani každému dodať návod ako z toho von. Na to musí prísť každý sám. Prinášam len čriepky z veľkého rozbitého obrazu. Tieto riadky sa možno nebudú šíriť v takej miere, ako krásne milostivé texty o láske a súcite v tejto ťažkej dobe. O tom, ako treba prijať všetkých a všetko čo nám táto situácia prináša. Mohol by som napísať takých povznášajúcich článkov kopec a tešiť sa z toho, že som „miláčikom publika“, že s mojimi slovami súznie obrovská hromada čitateľov. Mohol by som. Ale neurobím to. Jednak preto, že takýchto „vysoko vibračných posolstiev“, v ktorých sa neochota alebo neschopnosť zaujať jasné morálne stanovisko prezlieka za súcit a lásku je plný internet (ale to by bolo na samostatný článok) a druhák preto, že verím v to, že je okolo mňa dostatok odvážnych ľudí so schopnosťou úprimnej hlbokej sebareflexie, ktorých neodradí priamosť, ani ich vnútorné boľačky od toho, aby sa konfrontovali s pravdou o sebe samých. Zrelá materská láska vie, že tak ako je dôležité v určitých momentoch dieťa pohladiť a objať, rovnako dôležité je v niektorých situáciách dieťa nepohladiť a neobjať, aby v ňom neživila falošný pocit bezpečia, nezavádzala ho a neoslabovala. ZAHNANÍ DO KÚTA.

Vďaka nariadeniam, ktorými nás obdarila vláda SR (ale rovnako to platí aj pre bratov a sestry z ČR) sa takmer všetci cítia ako v klietke. Množstvo vecí, ktoré boli pred pár mesiacmi samozrejmosťou tu zrazu nie sú. Nákupy, kávičky, školy, škôlky, priateľské stretnutia a pre dostatočne veľkú skupinu aj práca a obživa. Na Slovensku už dokonca „nemôžme“ ani vychádzať len tak na ulicu alebo ísť do vedľajšieho okresu. Hrozné, nie? Nie. To skutočne hrozné je, že si neuvedomujeme, kam nás to dostalo. Áno, vidíme, že mnohí malí a strední podnikatelia buď už skrachovali, alebo sú na pokraji prežitia. Ľudia prichádzajú o prácu a strechu nad hlavou. Časť spoločnosti je už finančne zlikvidovaná, jej prežitie je totálne závislé od „pomoci“ štátu alebo bánk (pôžičkami) a tým pádom je dokonale vydierateľná a prichádza o slobodu – fyzicky. To je ale to, čo vidíme. A čo teda nie je vidieť tak jasne? Že druhá časť spoločnosti, ktorá zatiaľ „slobodu nestratila“ je zahnaná do kúta. Nie, kútom nie je to, že „musí“ sedieť doma na zadku. Tým kútom a geniálnou pascou je „online svet“. Následkom „opatrení“ sa presunul celý „život“ väčšiny spoločnosti do online sveta. Cez internet už dnes takmer všetci zarábame, komunikujeme, „napĺňame“ potrebu sociálneho kontaktu, nakupujeme, vzdelávame sa, užívame si kultúru, zabávame sa,… a teda zabezpečujeme základné životné potreby. Takmer všetci, ktorí mohli, si svoje živobytie pretransformovali do online podoby a tešia sa z toho, že si zachovali svoju „slobodu“. Aké skvelé „riešenie“ sa naskytlo. Nás nedostanú! S nami nevybabrú! Hm. Vážne? Fakt si myslíte, že internet je niečo, čo máte pod kontrolou? Fakt si myslíte, že oň nemôžete prísť? Ilúzia. Tak silná, že ju odmietame pripustiť. Pritom by to bolo pre niekoho také jednoduché. Proste vás „vypne“, ak nesplníte určité podmienky. Je to cielená stratégia. Postupne sa zakazujú veci a možnosti v hmotnom svete. To ľudia dokážu prekusnúť, pokiaľ majú dostatočne vierohodnú (ale z dlhodobého hľadiska nefunkčnú) náhražku, ktorou je virtuálny svet. Všetko, čo ste mohli robiť a dostať v hmotnom svete ste si presunuli do virtuálneho sveta – do jedného kútika. Síce si to neuvedomujete, ale utiekli ste tam. A viete dobre, že útek nerieši podstatu a raz vás to doženie. Keby nás rovno odstrihli aj od tejto sladkej náhrady skutočného života, bolo by to neudržateľné. Salámová metóda by nefungovala. Ľudia by boli donútení zaoberať sa podstatou problematiky a začali by reálne (nie len virtuálne) konať. Zatiaľ nás ale musia opíjať týmto rožkom, pretože ešte nie sú v kúte online sveta zahnaní všetci a v takej miere, aby mohol niekto stlačiť OFF a ukázať nám prostredník, ak sa nepodriadime jeho požiadavkám. Položím otázku, ktorú si mnohí nechcú položiť. Nechcú ani len pomyslieť na takúto možnosť. Čo by ste robili, keby ste od tohto momentu nemali prístup na internet napr. na 6 mesiacov alebo celý rok? Skúste si precítiť tú predstavu a vizualizovať váš život. Ide to? Aké to je?Stále ste si takí istí, že sa nenecháte zaočkovať alebo čokoľvek iné? Ani keď vám pohrozia, že nebudete môcť využívať internet? Je to v podstate to isté ako keby vám povedali, že vás „utratia“. Kto je ochotný zomrieť za svoje presvedčenie a hodnoty? Si to ty?Možno riešením by bolo, keby sme sa už dokázali pozrieť aj trocha dopredu a konali v prítomnosti na základe predvídavého pohľadu. Pred rokom by mi asi nikto neuveril, že dnes nebude môcť slobodne a pokojne na ulicu. Dokáže dnes niekto uveriť a konať tak, aby predišiel tomu, že ak ho o rok budú chcieť odpojiť z online sveta, neohrozí to jeho život či rodinu a bude si môcť stáť za svojimi hodnotami? Nemienim sa rozpisovať o tom, že táto hrozba je reálna a presviedčať niekoho, komu sa z tejto ilúzie absolútne nechce. Človek otvorený cíti. Možno cíti aj strach, ale nemusí preň odmietať pravdu. Nie som odporcom technológií. Samozrejme, že máme rozumne využívať výdobytky spoločného úsilia. Ale nie ich používať ako útek pred realitou. Keď nahádžeme všetky aspekty života, všetok život do jedného vreca (online sveta), koledujeme si o veľké problémy, keď nám to vrece vypadne z člna, alebo nám ho niekto zoberie. Obzvlášť, ak to vrece ani nie je naše.

Nezúfajme však. Myslime a konajme. S vierou v dobro, lásku, spravodlivosť a pravdu.

Reon AbbanDon

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359