Potravinársky priemysel je organizovaný zločin – Robert Dohál
„Dušu národa vyliečime, keď svoju dušu vylieči roľník, keď roľník začne liečiť svoju pôdu“
Rozhovor o vývoji družstevníctva, poľnohospodárstva, ekonomickej transformácie a vzťahu k pôde s pánom Ing. Robertom Dohálom, predsedom družstva PD Krakovany-Stráže v okrese Piešťany. Je absolventom Vysokej školy poľnohospodárskej, odbor zootechnický, a okrem riadenia podniku a vecí s tým súvisiacich, sa stará aj o pôdu. Zámerne sa vyhýba zaradeniu agronóm. Prečo? To určite pochopíte neskôr z jeho vysvetlenia.
Potravinársky priemysel je organizovaný zločin
- Ekológia a Green Deal?
- Význam družstevníctva?
- Družstvá, Boľševici a Kapitalisti?
- Aký je potenciál demokratickej ekonomiky?
- Ako družstvá fungujú?
- Slovenské „Slušovice“?
- Ako prebehla transformácia ekonomiky?
- Nová vláda s boľševickými metódami?
- Prečo sa likvidovali družstvá?
- Ako pozerať na dnešné moderné družstvá?
- Ako podporiť národnú ekonomiku?
- Regeneratívne farmárstvo a zodpovednosť?
- O knihe „Božie kravy a ošípané v žite“
Inovace RepublikyRobert Dohál: „Hospodárime spolu s kolegami na 640 ha tzv. ornej pôdy. To „takzvanej“ píšem preto, lebo pôdu neorieme. Takže u nás asi nie je tá pôda orná. Spoločne sa o ňu staráme a pestujeme zdravé potraviny. Vlastne produkujeme suroviny, z ktorých sa dá urobiť zdravé jedlo. Študujeme, vzdelávame sa a hľadáme pomocou nových poznatkov a skúseností nové cesty.
Neorieme, nediskujeme, nesmykujeme, nekompaktorujeme, nevalcujeme, nepodmietame. Taktiež po postupnej niekoľkoročnej redukcii chemických vstupov, už nestriekame fungicídy, insekticídy, nehnojíme syntetickými hnojivami a skúšame, či by to nešlo aj bez glyfosátov. Zatiaľ to nevieme bez herbicídov, ale po nejakom čase… Kto vie?
Keď som pred pár mesiacmi videl zopár prednášok od Gabe Browna, tak som zistil, že to, čo robíme s pôdou, ako ku nej pri pestovaní plodín pristupujeme, ako sa o ňu staráme, sa volá Regenerative Agriculture – regeneratívne poľnohospodárstvo. Nie, nie Bio, či ekologické. Má to trošku iné postupy a zásady, ale cieľ je rovnaký. Hospodáriť šetrnejšie na pôde, v súlade s prírodou, s prírodnými zdrojmi, s úctou ku Matke Zemi. Ten základný rozdiel od tzv. ekologického poľnohospodárstva je však v tom, že v regeneratívnom hospodárení sa pôda ničím (tzv. závesným náradím) nerozrušuje a pôda je tak po celý rok pod rastlinným krytom. Nepretržite tak pod povrchom prebiehajú procesy (napr. mykorhíza), ktoré sa vyvíjali stovky milióny rokov a ktorým vďačíme za vznik pôdy a v konečnom dôsledku aj za vznik väčšiny živých organizmov na Zemi. Človeka nevynímajúc. Prirodzene. Takže keď porovnávam niektoré viditeľné parametre (pôdne erózie), či výsledky pôdnych analýz, ako obsah organického uhlíka (c-org, humusu, množstvo organizmov), vychádza mi regeneratívne hospodárenie ekologickejšie, ako v prípade tzv. biopodnikov. Ale o tom viac inokedy.
Regeneratívne poľnohospodárstvo má svoje pravidlá:
1. Priama sejba, čiže neobrábanie – No Till.
To znamená, že všetko, čo v pôde žije a rastie, je nedotknuteľné. Ba priam posvätné. Tie korene a živé organizmy (ekosystém) si tam vytvárajú svoj zázračný svet, ktorého súčasťou je napríklad spleť nekonečných kanálikov – drenáží, ktorými voda promptne vsiakne pri prudkých zrážkach a neodtečie do neužitočna. Skrátka zabezpečujú vodno-vzdušný režim.
2. Celoročný pokryv pôdy plodinami, medziplodinami, pomocnými plodinami, alebo iba rastlinnými zvyškami po zbere hlavnej plodiny. Napríklad zvyškami po zbere kukurice, ktoré zostanú po kombajne nedotknuté až do jari, kedy sa do nich seje slnečnica, či sója a pod.
Čiže všetko, čo z pôdy narastie, zostáva nedotknuté a rozkladá sa nasledujúcu sezónu a chráni pôdu a vlahu v nej v novej plodine. Ale čo je to najdôležitejšie a absolútne esenciálne, poskytuje potravu pôdnemu edafónu – biómu. Tým sa v najvýraznejšej miere podieľa na prirodzenej úrodnosti pôdy.
3. Nepoužívanie fungicídov, insekticídov a syntetických hnojív.
Neustále počúvame o pôdnom humuse, že ho v našich pôdach ubúda (za 110 rokov o 50-80%) a že humus treba v pôdach zvýšiť. Ale striekame pôdu fungicídmi proti fuzáriu, ktoré je mimochodom rozhodujúcou hubou (spolu s trichoderma a i.) pri rozklade lignínu, ktorý je mimochodom rozhodujúcim pri tvorbe podielu humusu z pevných častí rastlín.
Želáme si (skutočne?) väčšiu diverzitu v krajine a viac prirodzených požieračov škodlivého hmyzu, ale pôdu každý rok dezinfikujeme insekticídmi a aj opakovane plošne a nemáme šancu zistiť ako to funguje bez nich. A vie vôbec väčšina poľnohospodárov, že jarabica, čiastočne aj bažant a ďalšie vtáky neodchovajú bez živočíšnej potravy (hmyzu) mláďatá?
A tušia tí odhodlaní vyznávači rekordných úrod a tzv. intenzívneho hospodárenia, že jedna granulka liadku na pôde, či iného syntetického dusíka, znamená pre pôdne baktérie asi to isté, ako pre ľudí výbuch skladu s hnojivami v Bejrúte?
4. Pastva hospodárskych zvierat, či ich riadený pohyb po pôde. Tzv. holistická pastva. Ako alternatíva ku tomu je aplikácia kompostov, či inej organickej hmoty. Napríklad podostielka od zvierat, hnoj. Nie digestát, či podobné bezuhlíkaté produkty. Ide o ten uhlík, nie o živiny. Tých je v pôde dosť. Keď je v nej život samozrejme.
Ale nekonečné pozitíva a prínosy regeneratívneho – akumulačného hospodárenia si dnes každý môže prečítať z množstva zdrojov, ktoré sú bežne dostupné. A samozrejme tiež o katastrofálnych dopadoch súčasného priemyselného – exploatačného hospodárenia. Ladislav Miko to takto pekne oddelil v jednej zo svojich prednášok. Aj ja si dovolím dodať, aby to bolo zrozumiteľnejšie. To dnešné priemyselné je ťažobné (pôdu drancujúce) a to regeneratívne je obnovujúce (pôdu doplňujúce).
INRA (Institute National de la Recherche Agronomique) vypočítal model, podľa ktorého, ak by sa na všetkej pôde na Zemi hospodárilo regeneratívne, pôda by uložila ročne v priemere 4 tony CO2 na jeden hektár. Tento proces sequestrácie by znamenal, že pôda by viazala viac uhlíka ako ľudstvo vypustí svojou činnosťou. Predpokladajú, že by to znamenalo do 30 rokov zvrátenie otepľovania Zeme a začala by sa ochladzovať.
Píše o tom aj Paul Hawken vo svojej knihe Drow Down (Čerpanie). Pomenoval tento proces ukladania CO2 do pôdy BIOSEKVESTRÁCIA. Je to najdokonalejšia, najzložitejšia technológia, ktorá 100% funguje už stovky miliónov rokov. A jej vďačíme za našu existenciu. Tento úžasný vedec (osemdesiatnik) často skromne pripomína vo svojich prednáškach a článkoch, že o pôde toho stále veľa nevieme. Že je to tak zložitý ekosystém, že pravdepodobne dnes nepoznáme – nerozumieme ani 1%!!! procesov, ktoré v nej prebiehajú. Aký to rozdiel, keď to porovnám s tvrdeniami, ktoré čítam v dielach iných vedcov tzv. „znalcov pôdy“.
A čo sme za 12 rokov dosiahli my v Krakovanoch?
1. Nepoznáme už 10 rokov erózie. Tie sú každoročné bežné u našich susedov. Nie však u nás.
2. Vodozádržná kapacita napr. za rok 2021, bola u našich pôd o 100 litrov na m² za rok vyššia ako u susedov. Mimochodom, je to o 1000 m³ za rok viac na hektár.
3. Infiltračná schopnosť našich pôd je 50 – 70 MM za hodinu. Pôda u susedov 3 – 5 MM za hodinu.
4. Naše pôdy uložili za dobu, čo hospodárime regeneračne, s medziplodinami a no till 30 – 45 ton CO2 na 1 hektár. To je približne 4 t / ha / rok. To mimochodom potvrdzuje, že INRA to vypočítala správne.
5. Naše úrody u hlavných plodín (kukurica, tvrdá pšenica) sú nadpriemerné v porovnaní s mnohými konvenčnými podnikmi.
6. Náklady a predovšetkým materiálové vstupy nám rapídne klesli, čo malo zásadný vplyv na ekonomickú stabilitu podniku.
Toľko na úvod. No vlastne dosť dlhý úvod, ale toto bolo nutné povedať, aby bolo zrejmé, prečo toto celé píšem.
Tak teda úprimne:
Poľnohospodárstvo. To výkonné, priemyselné, konvenčné poľnohospodárstvo tak, ako dnes funguje a ako sa vyučuje na školách, aj stredných, nie je riešením, ale súčasťou ekologických problémov. A aký má, či bude mať klimatická zmena vplyv na poľnohospodárstvo? To je veľmi nešťastne kladená otázka. Tá nás uvádza do akejsi hypnózy nič nerobenia. Vlastne do vývoja nových technológií. Nový agrobiznis. Voláme to poľnohospodárstvo 4.0. Musíme sa pýtať: Aký vplyv má dnešné poľnohospodárstvo, teda to čomu hovoríme agrobiznis, na klimatickú zmenu? Odpoveď: Zásadnú. A ak sa nič rozhodujúce nezmení, tak ten vplyv sa v nasledujúcich 20 – 30 rokoch prejaví ako devastačný. Ako naše fatálne zlyhanie. A čo sa má zmeniť? No úplne kardinálne je v riešení tohto problému vzdelanie.
„Problém je v tom, že väčšina ľudí, ktorí robia s pôdou, pôde vôbec nerozumejú. Nevedia, čo vlastne pôda je. To ako keby vás liečil lekár, ktorý nevie nič z anatómie a fyziológie ľudského tela. Takže máme veľmi konkrétny problém. Ten problém je veľmi prostý. Ten problém je vzdelanie. Ale bez vzdelania nevyriešime naše ekologické problémy“. (Ray Archuleta)
Áno kde kto dnes píše, reční, či dokonca aj učí o ekológii. Prevažne však o banálnych, až nepodstatných veciach. Ani 5% z celej problematiky ekológie sa však nevenuje pôde. A to som možno ešte povedal veľa. A pritom pôda je z celej problematiky ekológie kľúčová. Ten pomer by určite mal byť opačný. 95:5%. Niekomu sa to nezdá? Prečo? Že petfľašu vidíme, že je niekde pohodená a tú zúboženú, zdevastovanú, mŕtvu pôdu nevnímame, lebo to nevidíme? Len z času na čas si všimneme, ako stojí voda na poliach, či zastavíme s autom, lebo čistia blato (pôdu) z cesty, ktorú tam spláchol prívalový dážď z poľa. Ale tak to nie je. Vinník nie je dážď. Vinník je nezodpovedný, hlúpy a nevzdelaný poľnohospodár, ktorý urobil všetko preto (precízna príprava pôdy), aby tam tá búrka tú pôdu mohla spláchnuť. Často stovky, tisíce ton pôdy. A tá pôda, na ktorej po výdatnejších zrážkach stojí voda, je rovnako, ak nie viac zdevastovaná, ako tá na svahu, len má to šťastie, že voda nemá kam odtiecť.
Áno, som presvedčený že pôda je dnes v apokalyptickom stave. A je načase aby sme to zmenili! Aby sme ju zachránili. Čím ďalej, tým viac som presvedčený, že musíme robiť „poľnohospodárstvo bez poľnohospodárstva“. Bez tzv. agrobiznisu. Bohatnutie na výrobe potravín – jedla je drancovanie pôdy, prírody, vody, atmosféry-ovzdušia na úkor detí našich detí.
Poľnohospodárstvo dnes nepotrebuje zmenu technológie, teda poľnohospodárstvo 4.0. Poľnohospodárstvo, alebo starostlivosť o pôdu, o krajinu potrebuje zmenu filozofie, paradigmy.
Pôda po celé veky rodila, rástla a zveľaďovala sa (500 – 450 mil. rokov). A ako každý fungujúci ekosystém, je aj ten pôdny vo svojej základnej podstate produkčne prebytkový. Ak by to tak nebolo, neboli by sme tu my. Pôda chce aj dnes sama prirodzene rodiť. Sama nám je schopná dávať jedlo, ale („priemysel oráč“), my ľudia ju napriek tomu chceme do toho nútiť. A robí nám to potešenie, že s ňou môžeme „dennodenne bojovať“, ako raz povedal jeden exminister. Dúfam, že z nevedomosti. A baví nás nad ňou víťaziť. Je to podľa mňa akási psychická úchylka. Je to ako keď žena miluje muža, ale on ju aj napriek tomu potrebuje, musí znásilniť.
Zmeňme to! Začnime robiť poľnohospodárstvo s čistým svedomím. A učiť s čistým svedomím.
Poľnohospodárstvo nie je, nesmie byť podnikaním založeným na drancovaní zdrojov! Nie sú totiž nevyčerpateľné. Vedci uvádzajú, že človek už zdevastoval, vybýval tretinu planéty. Len za posledných 70 rokov sme údajne stratili pôdu o výmere Indie. Máte pocit, že nás sa to netýka? Že nám nič také nehrozí? Tak to sa zobuďme zo sna. Intenzívne obrábanie a chemizácia uvádzajú postupne veľké časti územia Slovenska do stavu, kde sa o pár rokov nebude dať žiť. Snáď len prežívať. Krajina bez pestrosti, bez života, bez diverzity, neláka ľudí vyjsť si do prírody. Tie obrovské výmery sadov a plantáží zeleniny a zemiakov v koncentráciách stoviek, tisícov hektárov na relatívne malom území devastujú pôdu, zamorujú prostredie rezíduami pesticídov a hnojív, spotrebovávajú a znečisťujú zdroje vody. Mnohí to už vo svojich obciach pocítili na vlastnej koži. A tento koncept podpory poľnohospodárstva zo strany štátu pokračuje. Poľnohospodárstvo a starostlivosť o krajinu celkovo, je vyjadrenie občanov a štátu k pôde na prvom mieste a prírodným zdrojom všeobecne.“
Preto sa slovenské poľnohospodárstvo musí stať vyjadrením kultúry slovenského národa a vzťahu ku krajine v ktorej žije. Ku vlasti. Ku Slovensku. Že sú dnes pravidlá nastavené inak? No tak ich zmeňme! My ich zmeňme! Áno aj ty ich zmeň!
Božie kravy a ošípané v žite
Sprievodca zákazníka pri nákupe skutočného jedla z farmy
Pre svojich zákazníkov aj širokú verejnosť spoločnosť Mitrovsky vydala preklad knihy Joela Salatina, autora radu publikácií propagujúcich udržateľné poľnohospodárstvo a výrobu lokálnych potravín. Kniha s pôvodným názvom Holy Cows and Hog Heaven zhŕňa stav súčasného priemyselného spracovania potravín a intenzívneho poľnohospodárstva a porovnáva ho so skutočným farmárčením, udržateľným prístupom k pôde aj k okolitej prírode. Hlavným poslaním knihy je pripomenúť vám, zákazníkom, akú veľkú moc má vaše každodenné nákupné rozhodovanie. Voľbou potravín, ktoré kupujete, ovplyvníte budúcnosť viac než akoukoľvek inou činnosťou.
Zdroj:
citizensclimatelobby.org
Zanechajte nám komentár