Poprad musí vidieť svoje postavenie aj z pozície okolitých miest a obcí

Pavol Gašper, druhý viceprimátor mesta Poprad je členom mestskej rady, ktorá je poradným orgánom primátora a mestského zastupiteľstva. Okrem toho je predsedom

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

komisie na ochranu verejného záujmu a  sociálnej, bytovej a zdravotnej komisie.
V spolupráci s primátorom, vedením mesta, poslancami a zamestnancami sa venuje sociálnej a bytovej oblasti a zaoberá sa záležitosťami, ktoré sa týkajú výstavby. Je vo veľmi úzkom kontakte s občanmi mesta, iniciuje stretnutia so zástupcami organizácií, ktoré pracujú v sociálnej oblasti, pravidelne navštevuje denné centrá a zaujíma sa hlavne o to, kde seniori vidia potreby zásahu mesta. Za jeho éry bol prijatý nový komunitný plán a seniorom venuje pozornosť vo všetkých oblastiach ich života.
Pod jeho dohľadom sa konsolidoval územný plán mesta a pozornosť venoval aj materským a základným školám, najmä čo sa týka rekonštrukcií a stavebných úprav. Pavol Gašper sa angažuje aj v riešení výziev v oblasti športu  a kultúry. Aktívne prispieva k vybudovaniu ďalších športovísk, ktoré by slúžili profesionálnym aj rekreačným športovcom, ako sú napríklad skate park a workout park. Spolu s ostatnými sa podieľa na riešení parkovania v meste, ale i prispôsobení mestskej dopravy potrebám občanov. Aktívny je aj v obnovovaní spolupráce s partnerskými mestami a zabezpečení nových pracovných miest a bývania pre mladé rodiny, aby sa zastavil odchod mladých ľudí z mesta.
Ako zdôraznil, všetko, čo sa mu podarilo za rok od nástupu do funkcie urobiť, je závislé od spolupráce s občanmi, poslancami, primátorom, vedením mesta, s úradníkmi, organizáciami, inštitúciami i podnikmi a podnikateľmi v meste. „Budem rád, ak by sa do veci verejných podarilo čo najviac zaangažovať obyvateľov mesta,“ uviedol a dodal, že najvyššou prioritou je pre neho človek.
V predvolebnom čase ste sa stretli s predsedami politických strán v Poprade. Čo bolo cieľom týchto najprv separátnych stretnutí a následne rokovaní za jedným stolom?
– Chcel som spoznať štruktúru politických strán v okrese, akú majú členskú základňu, aké sú ich priority. Chcel som tiež vedieť, či je možné počítať s pomocou všetkých politických strán, ktoré v okrese a v meste pôsobia, majú tu členskú základňu a z ktorých viaceré budú aj v parlamente. Toto stretnutie vidím ako veľmi užitočné po každej stránke, a to nie len pre mňa osobne, ale aj pre politické strany a predovšetkým pre mesto a celý región. Veľmi otvorene sme hovorili o súčasnosti a o najbližšej budúcnosti, ktorá je pred nami a možno aj o trochu vzdialenejšej. Som zástupcom primátora Popradu, stále to však vnímam tak, že Poprad je mestom, ktoré združuje celé svoje okolie. S predsedami politických strán sme hovorili o témach, ktoré by napomohli rozvoju Popradu, ale aj nášho okolia a spolupráci samospráv. Predsedovia všetkých politických strán, s ktorými sa mi podarilo stretnúť, rozhovory za jedným stolom ocenili, považovali ich za zmysluplné a hodnotné a prisľúbili všestrannú podporu.
Hovoríte o meste Poprad, ale aj o spolupráci samospráv v okolí Popradu. V čom vidíte ich perspektívu?
– Či sa nám to páči, alebo nie, Poprad je stále okresným mestom a svoje vlastné postavenie musí vidieť aj z pozície okolitých miest a obcí. Firmy v Poprade zamestnávajú najviac občanov a stále je to mesto, kde sú sústredené všetky úrady, inštitúcie, dopravné uzly, ale aj stredné školy, krytý zimný a nový futbalový štadión. Hoci je Poprad v mojej hierarchii najvyššie, za veľmi dôležitú považujem aj spoluprácu blízkych miest a obcí. Ak hovoríme o okrese, tak aj s mestami Vysoké Tatry, Svit, ale aj s mestami širšieho regiónu, ako je Kežmarok, Spišská Nová Ves, Levoča a Stará Ľubovňa. Úzku spoluprácu sme nadviazali s mestom Svit, napríklad aj v súvislosti so súmestím Poprad – Spišská Teplica – Svit, čo zarezonovalo na spoločných stretnutiach so zástupcami Svitu a Sp. Teplice. Všetkým nám je jasné, že nie je možné sa izolovať a riešiť si samostatne cyklochodníky, železnice alebo rekreačnú zónu Štrkoviska pri Batizovciach. Už raz sme to zažili, keď sa Poprad odtrhol od sveta a čo to komu prinieslo? Každá naša spoločná aktivita musí mať napojenie na ľudí. Ak cyklochodníky, tak kde, odkiaľ a kam? Jeden koncept, jeden zámer a na takomto základe pokračovať spoločne. Je to určite zmysluplné, ak si zadefinujeme svoje potreby a budeme naraz riešiť celú oblasť. V spolupráci so Svitom sa už určili aj konkrétne okruhy a prioritné úlohy. Určite je to integrácia toho najbližšieho okolia, či už prostredníctvom turistických destinácií a rekreačných zón, akou je napríklad Štrkovisko, cykloareál v blízkosti Teplice a kultúrno-spoločenské centrum v oblasti Kvetnice tak, aby sa všetko pospájalo cyklochodníkmi a aby ľudia mali zmysluplné destinácie, kam ísť vo voľnom čase.
Spomínate Štrkovisko, kde je ale veľmi zlé napojenie zo Svitu i Popradu a cyklochodník by bol tiež problémom. Hoci už pri výstavbe diaľnice sa hovorilo o nadjazde ponad železničnú trať zo štátnej cesty I/18 v smere na Batizovce a Tatry, dodnes sa nič neudialo…
– V najbližšom období majú Železnice SR prikročiť k rekonštrukcii trate z Liptovského Mikuláša po Poprad – keď uvažujem z nášho pohľadu tak, od Tatranskej Štrby po Poprad. Na tomto úseku sa už vykupujú pozemky a popri tom, ako sa tvoria projekty, je potrebné vzniesť jasné požiadavky na križovania železničnej trate, pričom sa musia zrušiť všetky úrovňové križovania. Keďže sa nadjazd neurobil, tak kvôli rušeniu úrovňových križovatiek sa dnes hovorí o  podjazde. Verím, že teraz sa to definitívne dorieši. Ale opäť, postupovať by sme mali spoločne, pretože tak je väčšia šanca, že niečo presadíme aj s ostatnými obcami, kde majú železnice úrovňové križovatky.
V rámci vzájomnej spolupráce spomeniem aspoň krátko napríklad vzájomnú propagáciu športových, kultúrnych a spoločenských podujatí, historických a kultúrnych pamiatok nech ľudia, ktorí navštívia tento región, skutočne navštívia región a dostanú plnú informáciu povedzme na železničnej stanici v novozriadenom informačnom centre. To poskytuje informácie nielen o Poprade, ale o celom regióne.
Po jedenástich rokoch sa uskutočnilo stretnutie predstaviteľov miest Zakopaného, Vysokých Tatier a Popradu. S akým výsledkom?
– Obnovili sme spoluprácu týchto miest a vytvorili spoločnú komisiu, ktorá má pripraviť nový dokument o spolupráci na úrovni miest, lebo doteraz to bola len jednoduchá deklarácia o spolupráci primátorov. Dohoda o spolupráci miest síce existuje, ale nebola podpísaná. Táto dohoda, podľa pamätníkov, bola úzko orientovaná na komerčné využitie Tatier a Tatranského národného parku.
Súčasná spolupráca má byť postavená na reálnej spolupráci a reálnych krokoch, pretože žiadna z týchto strán sa nechce „vznášať“ v nereálnych výšinách. Všetky tri strany sa zhodli, aby sme tu nerozprávali o záležitostiach, ktoré nevieme ovplyvniť. Riešiť chceme len to, čo je v kompetencii samosprávy. Ide teda hlavne o kultúru, šport, tradície a podobne. Celé to chceme smerovať k tomu, aby región Tatier, vrátane poľskej strany, bol príťažlivý pre domácich, ale aj všetkých návštevníkov, ktorí k nám prídu a chcú tu stráviť voľný čas. Turistika je aj zo širšieho, komerčného hľadiska, povedal by som, najlepšie rozvinuteľný prvok.

Ako sa mestu darí komunikovať so zamestnávateľmi, keďže konkrétne vašou prioritou je zastaviť pokles počtu obyvateľov Popradu?
– Samotné firmy prišli s iniciatívou, aby boli zastrešené primátorom mesta Poprad a pomáhali riešiť problémy s nezamestnanosťou. Napríklad, keď vo firme vo Svite došlo k hromadnému prepúšťaniu, dalo sa tomu vyhnúť. Ak by o tom boli ostatné podniky v okrese informované skôr, mohli viacerých z týchto ľudí prijať a zamestnanci by išli z práce do práce. Firmám by to značne uľahčilo komunikáciu so štátnymi orgánmi. Táto problematika je v súčasnosti v rokovaní a verím, že aj odborné školstvo sa podarí rozbehnúť tak, aby firmy mali svoje odborné školy alebo učilišťa.
Jedným z aspektov spolupráce je aj územné plánovanie a plánovanie rozvoja mesta. Aká situácia je v tejto dôležitej oblasti?
-Keď hovoríme o spolupráci, určite je potrebné koordinovať naše aktivity. Spomínali sme cyklochodníky, oddychové zóny, železničné či cestné napojenia. V tejto oblasti potrebujeme veľmi úzko zosúladiť územné plány a plány rozvoja a rovnako aj investičné priority miest, aby sme kontinuálne celý náš región zveľaďovali. Poprad v súčasnosti končí fázu skresľovania územného plánu do digitálnej podoby. Prvýkrát v histórii bude mať Poprad digitálny územný plán zverejnený na webovej stránke mesta a bude verejne prístupný na nazretie obyvateľom, investorom alebo komukoľvek. Práve v územnom pláne chceme zaviesť poriadok tak, aby sa nemenil podľa potrieb akéhokoľvek investora, ale skutočne podľa zámerov mesta. Aby tie zóny, ktoré sú určené na odpočinok, oddych a rekreáciu, a sú vytipované kvalitné územia, zostali rekreačnými zónami a aby sa v konečnom dôsledku nestali priemyselnými oblasťami alebo oblasťami na zahusťovanie výstavby.
Plán rozvoja je postavený ambiciózne na približne dvadsať rokov dopredu. Chceli by sme, aby mesto narástlo a prilákalo na bývanie ľudí zo širokého okolia a samozrejme aj investorov, ktorí vytvoria pracovné miesta. Špeciálne sa chceme angažovať v oblasti tvorby pracovných miest v priemysle s vyššou pridanou hodnotou. Či už informačné technológie, ale možno aj školy.
Jednou z najvážnejších oblasti v meste je energetika, ktorá ovplyvňuje život nie iba firiem, ale každého občana. Aká je vízia do budúcich rokov?
– Dodávku tepla a teplej úžitkovej vody v Poprade, ak nepočítame rodinné domy, takmer na sto percent zabezpečuje firma Veolia. Tejto firme na budúci rok končí zmluva, na základe ktorej poskytuje teplo, a my potrebujeme urobiť vážne strategické rozhodnutia, ako postupovať ďalej. Jedna z možností, o ktorú sa Veolia uchádza, je predĺženie existujúcej zmluvy. Ďalšia možnosť je výberové konanie a ešte ďalšia vytvorenie samostatnej energetickej spoločnosti, ktorú by vlastnilo mesto a zabezpečovalo aj výrobu tepla. Všetky tieto témy sú otvorené, diskutujeme s každou stranou a zatiaľ nie je prijaté definitívne rozhodnutie. V lete tohto roku bude už jasnejší smer, ako máme postupovať. V každom prípade nechceme, aby sa obyvatelia Popradu stali rukojemníkmi akejkoľvek súkromnej spoločnosti, ale chceme, aby za prijateľné ceny mali teplo i teplú vodu.
Keď už sme pri energetike a nových zmluvách, aké úlohy čakajú mesto v odpadovom hospodárstve?
– Každé mesto musí podpísať prinajmenšom zmluvu o budúcej zmluve, alebo aj samotnú zmluvu s firmou zabezpečujúcou odvoz triedeného odpadu. Podľa nového zákona o odpadoch sú za likvidáciu odpadov, ktoré sa dajú separovať, zodpovední výrobcovia a tí si vytvorili firmy, ktoré majú zabezpečiť separovaný zber. Výsledkom má byť čo najvyššia úroveň separácie odpadu tak, aby zmiešaného komunálneho odpadu bolo čo najmenej. To by mali pocítiť aj obyvatelia. V súčasnosti rokujeme s viacerými organizáciami, ktoré by tieto služby vedeli poskytnúť mestu Poprad. Samozrejme, chceme to urobiť aj v koordinácii s okolitými obcami tak, aby sme všetci dosiahli čo najvyššiu efektívnosť zberu. Na budúci rok tiež končí zmluva s firmou Brantner, ktorá zabezpečuje nielen odvoz komunálneho odpadu, ale aj starostlivosť o zeleň, takže rokujeme aj s touto firmou, aby vedela ukázať, aké má ďalšie možnosti a rezervy. S touto firmou máme dobré skúsenosti a nie je dôvod vylúčiť ich z ďalšieho pôsobenia. Na druhej strane ale nechceme prísť ani o možnosť výberu. V oblasti energetiky i odpadového hospodárstva ide o úlohy, ktoré sú pred nami a môžu ovplyvniť mesto na najbližšie roky, možno aj desaťročia.
Na záver ešte odbočíme. Koľko občanov v súvislosti s končiacimi príspevkami pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb požiadalo mesto Poprad o túto službu?
– Aj naše mesto pociťuje starnutie obyvateľov a stále viac a viac ľudí je odkázaných na sociálnu pomoc, čo zvyšuje nároky na rozpočet mesta. V minulom roku boli ukončené projekty financované z európskych fondov na poskytovanie opatrovateľskej činnosti. V dôsledku toho neverejní poskytovatelia – súkromné subjekty, ktorí pôsobia na území Popradu, túto činnosť podstatne zredukovali. Mesto z toho dôvodu  prijalo 25 klientov, ktorí boli v starostlivosti neverejných poskytovateľov. Finančná ťarcha, ktorá s tým súvisí, v konečnom dôsledku leží na rozpočte mesta. Budeme musieť veľmi citlivo pristupovať k rozpočtu, pretože máme záujem, aby sociálna starostlivosť bola poskytovaná prinajmenšom na takej úrovni, ako doteraz. Zvýšenie nákladov na sociálnu prácu sa bude pohybovať rádovo v státisícoch eur.    Ľ. Rešovská