Politika založená na overenom systéme hodnôt, alebo anarchia vydávaná za liberálny progres?

S Dušanom som sa zoznámil pred rokom pri fotografovaní scenérie Veľkého Choča z Holice. Zbadal som, ako ma fotí pri fotografovaní a tak mi nedalo, dal som sa s ním do reči. Dušan sa sám charakterizuje ako fotograf amatér bez vážnej ambície postúpiť do profesionálnej roviny – proste uvedomuje si, že profesionalita si vyžaduje iný čas a inú hĺbku spracovania materiálu. Tento sebakritický postoj ma zaujal a tak som sa postupne  zoznámil s jeho prácou, či aspoň s fragmentami jeho života. Naše debaty nás doviedli k bodu, kedy sme sa rozhodli ich aj zaznamenať.

 V tejto debate sa ale chceme hlavne zamerať na systém hodnôt, ktorý riadi náš život. Nakoniec o hodnotových systémoch hovoria politici, len akoby nikto nechcel predstaviť, aký je hodnotový systém, ktorý umožňuje vystavať spoločnosť tak, aby spĺňala kritériá pre rozvoj modernej spoločnosti. Impulzom pre mňa bolo, že som si vypočul debatu Dušana s Dr. Čuhom v  relácii Okno do duše. Ak preskočíte štandardnú úvodnú cca 15 minútovú pasáž Dr. Čuhu, dostanete sa do zaujímavej debaty medzi psychológom a Dušanom ako človekom vedcom, čo aplikuje zákony prírody v praxi. To nie sú teórie, ale praxou overené riešenia. Je až neuveriteľné v koľkých oblastiach Dušan pracuje. Od dôchodkového systému, cez energetický trh a transformáciu budov na obnoviteľné zdroje energie až po oblasť ktorú by ste nečakali – aplikované liečebné hladovanie z ktorého prechádza do formulácie systému hodnôt, ktoré riadi náš život.

V Dušanovom podaní aj texty Biblie ožívajú prítomnosťou a stávajú sa vysoko aktuálne. Ak sa spoločnosť zaoberá klasickým rozdelením politík na ľavicové a pravicové, Dušan je schopný ísť ďalej a ukázať, že spoločnosť stojí pred rozhodnutím, či sa vyberie cestou revolúcie v podobe anarchie a deštrukcie, tak ako to predvádza extrémna ľavica v podobe Progresívneho Slovenska, liberálov SaS a biznis krídla Smeru, čo je eufemizmus pre korupciu reprezentovanú v podobe Hlasu. Alebo sa spoločnosť vyberie cestou evolúcie a jej mechanizmu adaptácie na zmenené podmienky, ktoré reprezentujú politické strany, ktorých hodnotový systém obsahuje v sebe našu kresťanskú identitu zbavenú náboženskej vrstvy a nánosu, ktorý vystihuje pojem katoliban?

Kým sa dostaneme k praktickej aplikácii sformulovaných princípov hodnotového systému tak, ako ho sformuloval Dušan, rozoberáme niektoré podstatné javy a ich analýzy, aby bolo vôbec možné takýto systém sformulovať a pochopiť. Veľmi zaujímavou časťou sú komentáre k transformácii spoločnosti ako súčasť zmeny predmetu viery na poznanie a tým aj zaujímavý spôsob prirodzeného zjednotenia rozdeleného národa. Pretože pochopením predmetu viery sa z iracionálne veriaceho stáva racionálne veriaci a podobne z ateistu pochopením ako funguje daný jav sa tak isto stáva racionálne veriaci človek. Dušan ukazuje, že je to deľba práce, ktorá vytvára racionálne veriacich a ako príklad uvádza situáciu, kedy sa máte rozhodnúť, či poletíte lietadlom. Ak veríte, že lietadlo doletí do cieľa a teda veríte, že inžinieri skonštruovali správne lietadlo a technici preverili, že je v dobrom technickom stave, ste racionálne veriaci, lebo vy tieto úkony nemáte ako vykonať pred odletom. Ak teda predmet viery veda zmení na poznanie a vy o tom sa dozviete, nemusíte už vykonať všetky dokazovania, ak akceptujete vedecké závery, tak potom predmet viery viete využiť v prospech seba a získavate ďalšiu hodnotu. V závere našej diskusie ma zaujímalo, ako by vedel Dušan aplikovať takto skonštruovaný systém hodnôt v praktickej politike.

Mojou logicky prvou otázkou na teba teda je: Dušan, čo by si povedal na úvod k problematike hodnotového systému?

Vývoj spoločnosti je zároveň sprevádzaný vytváraním hodnotového systému, jeho overovanie v praxi a aj keď si to priamo neuvedomujeme, to, čo sa neosvedčuje, po čase zavrhneme. Proste spoločnosť si vytvorí predstavu, ako by mohla fungovať, túto predstavu premietnu mocní v danej chvíli do zákona a spoločnosť testuje, či takto organizovaná spoločnosť funguje.

Ak to vezmeme systémovo cez model znalostnej krivky, tak novo vytvorená hodnota predstavuje vedomosť a prechádza prísnymi testami verifikácie v praxi. Postupne sú nevhodné funkcie či riešenia vyraďované až zostávajú tie, ktoré sa v praxi osvedčili. Ak by sme prevzali údaje z teórie znalostnej krivky, tak Koulopoulos hovorí, že iba jedna z tristo vedomostí sa pretaví v znalosť, t. j. spĺňa kritéria dlhodobej použiteľnosti v praxi. Príkladom môže byť fyzika. Na konci 19teho storočia mali fyzici predstavu, že už vyskúmali všetko. No a potom prišiel Einstein, Heisenberg, Bohr, Schrödinger a všetko bolo ináč. Ale zahodila fyzika predchádzajúce poznatky? Prestali sme používať Newtonov zákon sily? Schrödingerova rovnica predstavuje zákon sily pre svet mikročastíc, ale v limite prechádza do Newtonovej rovnice.  Z toho vyplýva veľmi silný poznatok aj pre spoločenský systém. Ak nie je minulá znalosť obsiahnutá v budúcej , tak má malú šancu obstáť v kritériách praxe v budúcnosti a pretvoriť sa v znalosť. Všimni si, príroda veľmi pomaly a hlavne precízne overuje každú svoju zmenu. Vidno to na našich génoch. Z 25 000 génov sa počas jednej generácie zmení priemerne 30 génov. Navyše, zistenie hovorí, že gény sa menia cielene tak, aby sa organizmus lepšie adaptoval na zmenu prostredia, ktorú sám často vyvolal. Z dvoch možností, revolučnej zmeny alebo evolučnej, príroda volí opatrný postup evolúcie. Ak budeš chápať generáciu v intervale 25 rokov, potom sme geneticky odlišní od Rímskej ríše len o cca 8%. Aj preto ideál biologickej krásy človeka je od antiky cez renesanciu až po súčasnosť prakticky ten istý.

To, čo sa ale revolučne mení je naše vedomie a úroveň poznania. Ak liberálni či progresívni politici volia revolučné búranie hodnôt spoločnosti, tak sú bližšie k anarchii až sa od anarchistov nedajú rozoznať. Problém spoločnosti vôbec nie je problémom medzi pravicovým a ľavicovým riešením problémov, ale je sporom o tom, či máme problémy riešiť revolúciou až anarchiou, alebo postupnou premyslenou transformáciou? Otázka znie, máme systém hodnôt, ktorý zosúlaďuje záujmy spoločnosti s individuálnymi záujmami a máme takú formu usporiadania spoločnosti, ktorá zaisťuje rast slobody občana a spoločnosti?

Ako by si charakterizoval rozhodujúcu úlohu, pred ktorou spoločnosť v súčasnosti stojí?

Dnes politológovia a filozofi sa zhodujú v názore, že spoločnosť stojí pred závažným rozhodnutím. Prijme spoločnosť vízie liberálov, či už sú to SaS alebo Progresívne Slovensko či Hlas, ktorých politický program sa pohybuje v hraniciach extrémnej ľavice prechádzajúcej až do anarchie, čo je jeden extrém alebo prijme program extrémnej pravice, ktorú Boris Zala nazval príhodne katolibancami? V čierno bielom videní sveta sú to extrémy, ktoré sú pre bežného voliča často príťažlivé.

Alebo bude spoločnosť hľadať vyvážený hodnotový systém ako moderný produkt evolučného posunu spoločnosti, ktorý bude obsahovať overené hodnoty kresťanstva doplnené o hodnoty, ktoré primerane adaptujú spoločnosť na zmenené podmienky?

Hovoríš o známom kompromise, prítomnom denno denne v politike?

Ani náhodou. To čo predvádza súčasná generácia politikov nemá nič spoločné s hodnotovým systémom spoločnosti. Predsa politická strana má predstavovať zároveň systém hodnôt, ktorý určuje jej politiku. Ak ale prestupuješ z jednej politickej strany do druhej aj niekoľkokrát počas pár rokov, tak aký je to hodnotový systém takého politika? Okrem kariéry a osobného prospechu ja tam nič iné nevidím. Aj nové či oprášené politické strany prezentujú nové tváre a div sa svete, hlavní aktéri sú už v druhej či tretej politickej strane. Riešenie spoločenských problémov nemajú a to čo prezentujú, je skôr rétorické cvičenie ako reálne riešenie spoločenských systémov. A tak to aj potom vyzerá, kto hlasnejšie kritizuje toho druhého ten získava pozornosť. Ako hovorí Umberto Eco, „ak politik nemá nepriateľa, tak si ho musí vytvoriť“. Pred kritikmi práce iného si treba dať pozor – takíto kritici málokedy vedia riešiť problémy. Vyriešiť spoločenský systém znamená tvrdú prácu v rozsahu štyroch až desiatich rokov, to sú moje skúsenosti. K hodnotovému systému sa ale dostávaš ak vyriešiš niekoľko spoločenských systémov, pretože hodnotový systém spoločnosti je zovšeobecnenou nadstavbou nad jednotlivými spoločenskými systémami.

Ak sa vrátim k Tvojej otázke, tak sa vôbec nejedná o kompromis. To sa deje pri skladaní koalície za chrbtom voličov – politik obratom predáva svojich voličov ako náhle mu odovzdali hlasy. Volič už je nezaujímavý, zaujímavé sú len osobné ambície a ciele politika.

Ide o ďaleko zložitejší problém, ktorý filozofia pozná pod pojmom zjednotenie protikladov. Je to významne vyšší spôsob riešenia, hoci mnohí aj vzdelaní ľudia tento rozdiel nevnímajú. Proste diabol je skrytý v detaile. Zjednotenie protikladov prestavuje nástroj ktorý umožňuje v dynamicky meniacom sa kontexte určiť, čo v danom okamihu predstavuje dobro a čo zlo. Primárne v spoločnosti. Je známe, že vec sama o sebe nie je dobrá a ani zlá. Túto vlastnosť nadobúda až po posúdení vonkajšieho prostredia či javov pričom zložitosť spočíva v tom, že ešte aj vonkajšie prostredie podlieha zmene. Erich Fromm hovorí, že to je ten kríž, ktorý naložil Boh človeku na plecia – nutnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom v dynamicky meniacom sa prostredí. Ja dodávam, Slovákom naložil rovno dvojkríž.

Môžeš bližšie a názornejšie priblížiť tento pomerne abstraktný problém?

Iste. Minule som sa bavil s mojou desať ročnou vnučkou a pýtal som sa jej, či jej slnko predstavuje dobro alebo zlo? Doplňujúca otázka znela: ak 40 dní je bezoblačná obloha a príroda je bez vody, predstavuje na 41 deň slnko dobro alebo zlo? A opačne, ak na 41 deň zaprší, je dážď dobrom alebo zlom? Ver mi, že po doplňujúcej otázke odpovedala správne. A samozrejme to môžeš otočiť, po 40 dňoch dažďa slnko predstavuje dobro a dážď na 41 deň zlo. A tak to máš aj s lykožrútom. V prírode plní funkciu sanitára a teda dobro, ale ak dôjde k premnoženiu zmení sa na predátora a ničí zdravý les. Podobne medveď ako vrcholový predátor udržiava rovnováhu v biotope, ale ak ho premnožíš, naruší biotop a zmení sa na biologickú zbraň proti človeku. Nakoniec je známe, že dokonca delfíny sú využívané ako biologická zbraň, podobne sú to vírusy ako biologické zbrane hromadného ničenia a môžeš pokračovať. Vírus s malou náložou trénuje tvoj imunitný systém, ktorý sa adaptuje a pripraví na vyššiu nálož a teda za istých okolností predstavuje dobro. Vyššia nálož už vyvolá klinické príznaky a teda chápeme ju ako zlo.

Vráťme sa však k hodnotovému systému spoločnosti. Ak som dobre pochopil, odmietaš extrémne formy a je jedno, či ľavice alebo pravice. Ale kopec ľudí má zrazu spomienky na socializmus. Ako vnímaš tento jav?

Ak sa zamyslíš, tak socializmus vyčerpal svoju potenciu cez základný princíp, ktorý je možné označiť vsjo rovno. Individuálna iniciatíva bola potlačená cez prerozdeľovací proces až nakoniec všetci dostali rovnako bez ohľadu na individuálny výkon a výsledkom bolo, že všetci mali rovnaké nič. Ak ale sa pozrieš na súčasnosť, tak individuálnu iniciatívu jednotlivca tvrdo potlačila korupcia. Nie tá drobná, ale veľká korupcia, nech už jej forma je akákoľvek. Tá rozhodujúca korupcia je premietnutá do zákonov. Nazývam ju inštitucionalizovaná korupcia. Proste prijme sa zákon, ktorý umožňuje transferovať zdroje spoločnosti pár vyvoleným jedincom bez toho, aby museli vytvoriť pre spoločnosť protihodnotu. Dá sa ukázať na konkrétnom príklade emisnej kauzy, že takýto transfer môže dosiahnuť až 99,8 % transferovanej hodnoty bez toho, aby prijímateľ týchto zdrojov vytvoril pre spoločnosť protihodnotu. Nuž ale to je už prejav čistej diktatúry. A to zničilo súčasnú spoločnosť. Dlhodobo máme index korupcie na úrovni 3,9 až 5, čo hovorí, že cca 50 až 60% verejných zdrojov zmizne. Sú to desiatky miliárd euro, ktoré zmiznú cez korupciu. Tieto praktiky sú posvätené Útvarom za hodnotu a ďalšími kontrolnými mechanizmami vytvorené na legitimizáciu týchto korupčných praktík. Nakoniec aj Matovičova vláda sa zatiaľ javí len ako nástroj na to, aby vyfučala spoločenská para spod pokrievky nahnevaného národa. Výsledok je, že ľudia sú zmätení a momentálne nevidia ďalšieho hrdinu, ktorý by ich spasil.

Že sa voľby do Národnej rady blížia už asi nik nepochybuje. Ako by si zasadil hodnotový systém do kontextu očakávaných volieb? Umožní orientáciu ľuďom v ich rozhodovacom procese?

Vieme, že až 50% slovenského národa je stále kresťansky orientované. To len vystihuje letoru Slováka. Slovák proste pri revolučných pohyboch zastane a rozmýšľa. Navonok sa to javí ako skostnatelé, nepružné či rovno zápecnícke, ale čo hovoria fakty? Genetici tvrdia, že Slováci osídlili túto časť prostredia už pred 8 000 rokmi. Sme najstarším národom, ktorý je usadený na jednom kúsku Zeme pod Kriváňom. Podobne lingvisti sa zhodli v názore, že slovenčina je najťažším jazykom na svete. Preto si myslím, že evolučný prístup, ktorý má náš národ v krvi, bude orientovať rozhodovanie do vyváženého priestoru, ten politológovia označujú ako konzervatívny a zároveň má šancu politický program, ktorý bude dostatočne adaptovaný na súčasnosť, čo znamená, že politická strana sformuluje problém a navrhne riešenie, ktoré volič bude vedieť pochopiť.

Nemyslím si, že prevládnu extrémy, či už je to pravicový extrém katolibanu, počastovaný niekedy nevhodne fašizmom, alebo je to extrém ľavice, nazvanej progresívna, ktorá prechádza až do anarchie. Myslím si, že už nebude jednoduché vytvoriť mediálny obraz a z neho ilúziu hrdinu či osobnosti ako záchrancu či spasiteľa národa. To s čím nik vo verejných debatách zatiaľ nepočíta je, či dôjde alebo nedôjde k očiste spoločnosti tak, ako o tom hovoril pred bezmála tromi rokmi Boris Kollár s poukazom na spôsob riešenia v Rumunsku. Pokiaľ by k takémuto procesu došlo aj u nás, potom by sa kompletne prehádzala politická scéna. Až potom by malo zmysel sa angažovať. Dovtedy, ak aj vytvoríte hodnoty, spoločnosť vám ich cez korupciu vezme a nemáte šancu si ich udržať. Dnes je na to použitá energia a jej cena.

Tvojou predstavou teda je, že šancu má taký politický program, ktorému ľudia porozumejú cez svoje hodnoty založené historicky na kresťanstve skombinovaným s jasnou formuláciou problému a navrhnutým riešením spôsobom, ktorému budú ľudia rozumieť. Je to vôbec možné?

Zložité systémy sú náročné na analýzy, vyžadujúce si hodne abstraktného myslenia a tvorivého hľadania riešenia. Musíš mať otvorenú myseľ prístupnú aj pre na prvý pohľad nesúvisiace procesy, kým odhalíš zákonitosti. Analytická časť je hodne zložitá. Navyše, správne sformulovať problém vieš až potom, keď problém vyriešiš. Je to paradox komplexných systémov. Napodiv, riešenie zložitého systému je zvyčajne jednoduché a pochopiteľné aj pre bežne vzdelaného človeka. Fyzici, Einstein alebo Feynman hovoria, že ak nevieš sformulovať jednoduché riešenie zložitého systému, tak si systém nevyriešil. Navyše známy bonmot Einsteina hovorí, že z hodiny by analýze venoval 55 minút a 5 minút samotnej záchrane. Nuž a to je aj moja skúsenosť, 90% hodnoty vyriešeného systému je v analýzach a zhruba 10% v zavedení systému do praxe. Aby to platilo, musíš skutočne vyriešiť jadro problému tak, aby ho bolo možné vyjadriť jednoducho a teda aby bolo pochopiteľné. Len tak je aj reálne vykonateľné.

Môžeš uviesť konkrétny príklad?

Ale iste. Môžeš sformulovať jednoduché riešenie zložitého problému, ale môžeš aj položiť základnú otázku, ktorú ak zodpovieš, máš riešenie systému.

V dôchodkovom systéme zohráva túto rolu nasledovná otázka: Prečo za 16 rokov 1 500 000 sporiteľov už nezistilo, ktorá DSS im najlepšie spravuje úspory a prečo už tam nepresunuli svoje peniaze? Jednoduchá, pochopiteľná otázka. Odpoveď na ňu som hľadal rok. Pár rokov už kladiem túto otázku verejnosti, zatiaľ som videl odpovede na míle vzdialené od skutočného riešenia.

Podobne je to s transformáciou energetického trhu. Tu základná otázka znie: Aká je spoločenská hodnota emisií a ako vyzerá znalostná krivka spoločenskej hodnoty emisií pre jednotlivé technológie?

Je zrejmé, že s príslušným systémom sa musíš roky zaoberať, aby si správne odpovedal na otázky, ktoré sú jednoduché, pochopiteľné, len hľadanie odpovede je náročné. Aha moment nastane, ak nájdeš správne riešenie. Podobne, ľudia sú schopní temer okamžite pochopiť riešenie, ale vtedy už nemajú ako oceniť prácu, ktorá je za týmto riešením, proste vyriešené veci sú jednoduché. Vytiahol som z literatúry vyjadrenia špičkových vedcov k tejto problematike.

Základný problém spojený s riešením zložitých problémov, ktoré popisujú modely komplexných adaptívnych systémov je, že neviete formulovať správne problém dovtedy, kým ho nevyriešite. Proces riešenia predstavuje nekonečný príbeh kladenia si otázok, na ktoré sa snažíte nájsť odpoveď v primeranom spôsobe riešenia problému. Ale z teórie chaosu vieme, že aj chaos má svoju riadiacu rovinu. Zložité alebo tiež komplexné systémy len v obmedzenej miere podliehajú jednoduchým zákonom príčiny a následku, o čom sa presvedčili ekonómovia dvadsiateho storočia. Aplikácia teórie chaosu do modernej sociológie a ekonómie viedla k prekvapujúcim záverom, ktoré niektorí výskumníci označili už v polovici deväťdesiatych rokov 20teho storočia priamo, že ekonómia dvadsiateho storočia skončila (Ormerod, 1994). Teória chaosu popisuje komplexné systémy a ich správanie v dynamike interakcií, pričom je len veľmi ťažko riešiteľná z roviny, ktorá tvorí chaos. A je jedno, či hovoríme o zdraví človeka alebo o sociálnom systéme alebo o ekonomických vzťahoch, či o vzťahoch v lese. Dovtedy, kým riešiteľ nemá k dispozícii riadiacu štruktúru chaotického komplexného systému, tak sa nevie orientovať v systéme príčin a následkov. Nie náhodou to boli fyzici, ktorý stanovili základné kritériá pre posudzovanie riešenia zložitých systémov. Einstein stanovil nasledovné kritériá pre komplexné systémy:

1. Ak by som mal len jednu hodinu na záchranu života, strávil by som 55 minút analýzou problému a len päť minút riešením problému.                                                                                                                                
2. Ak nevieš jednoducho vysvetliť problém, tak mu dostatočne nerozumieš.
3. Väčšina základných myšlienok vedy sú v podstate jednoduché a ich významnou vlastnosťou je, že je ich možné popísať pochopiteľným spôsobom.

Podobne významný fyzik Richard Feynman sa ku zložitým systémom a ich riešeniam vyjadril nasledovne:

1. U zložitých systémov je možné odhadnúť, že ste na správnej trajektórii riešenia ešte pred tým, ako overíte všetky konzekvencie riešenia.
2. Rozpoznať správnosť riešenia je možné cez jeho jednoduchosť a krásu.

Ale je tu jeden problém, ku ktorému zaujal Max Plank nasledovné stanovisko:

Nové vedecké pravdy sa neprijímajú ani tak na základe faktov, ktorými presvedčíte oponentov ukázaním svetla na konci tunela, ale skôr vtedy, keď oponenti prípadne zomrú a nová generácia vedcov prijme navrhované riešenia a osvojí si ich.

Celému popisu zložitých systémov dal zakladateľ ekologickej ekonómie E.F. Schumacher poznámku:

1. Každý inteligentný blázon môže urobiť niečo väčšie, zložitejšie a silnejšie.
2. Vyžaduje si to množstvo odvahy vybrať sa opačným smerom.

K vyššie uvedeným myšlienkam si dovolím pridať ešte jednu, ktorá z nich logicky vyplýva:

1. V každom zložitom systéme existuje základná otázka, ktorá je zároveň aj formuláciou problému.
2. Pri hľadaní odpovede na správne položenú základnú otázku sa odkrýva postupne vrstva po vrstve celé riešenie komplexného systému.

Ak teda vyriešený problém spĺňa kritériá popísané vyššie, vieme správne sformulovať problém a k nemu aj základnú otázku.

Čo sú potom podľa Teba základné úlohy spoločnosti v spoločnosti?

Ak máme transformovať spoločnosť do trvale udržateľného stavu, musíme zadefinovať kde sme a kam sa chceme dostať. To znamená, musíme jasne pomenovať súčasný a budúci systém hodnôt a trajektóriu, ktorou je možné postupne sa dostať do cieľového stavu. Keď som v roku 2009 analyzoval krízu na finančných trhoch, nebolo jednoduché sa orientovať v chaose, ktorý nastal. Bolo pomerne náročné nachádzať súvislosti medzi zdanlivo od seba nesúvisiacich javov. Nebyť kritérií, ktoré poskytuje transakčná analýza, možno by som tie súvislosti nenašiel. Nakoniec empirické údaje poskytli obraz, ktorý plne spĺňal kritéria modelu krízy hodnôt, presne tak, ako ich popísala Verena Kast. Je úplne jedno, či aplikujete štruktúru modelu krízy hodnôt na jednotlivca alebo na spoločnosť. Čo bolo prekvapivé zistenie bolo, že základ krízy alebo jeho prípravnú fázu bolo možné identifikovať zlomom na indexe Down Jones v roku 1995. Prípravná fáza vrcholila na technologickej burze NASDAQ v roku 2000, kedy investori v priebehu roka prišli o neuveriteľných 4 000 mld. USD. 

Kríza NASDAQ bola prekrytá zrútením dvojičiek, WTC 11teho septembra 2001, čo umožnilo otočiť ekonomiku smerom na zbrojenie a cez vojenské výdavky v Afganistane a Iraku viac alebo menej vytvoriť dopyt v ekonomike. Po zrušení GlassSteaglovho zákona, bankám bolo umožnené prejsť znova do režimu, v ktorom majú konflikt záujmu a cez americkú hypotéku vytvoriť asymetriu v informáciách na trhu a vtiahnuť spotrebiteľa do morálneho hazardu. Aby toho nebolo málo, sekuritizácia hypoték s priradením najvyšších ratingov umožnila investičným bankám rozpredaj takýchto cenných papierov do fondov po svete, čo sa prejavilo najprv rastom cien nehnuteľností, aby po kulminácii ceny došlo ku kríze na hypotekárnych trhoch v USA v roku 2006, s kulmináciou v roku 2007. Neschopnosť splácania hypoték v kombinácii so zmenou zákona o osobnom bankrote priviedol na trh až 2 milióny nehnuteľností v rýchlom slede, čo spôsobilo pád cien, čo zvýšilo tlak na banky. Mnohé úvery už neboli kryté hodnotou nehnuteľností a banky boli nútené vytvárať opravné položky. 

Samostatnú kategóriu predstavuje trh s ropou. Greenspan popisuje ako od roku 2001 prebehla transformácia trhu s ropou z produkčného trhu na trh špekulačný, t. j. cena ropy už nebola stanovená na základe ponuky a dopytu medzi producentmi a spotrebiteľmi, ale rozhodujúci objem obchodov realizoval finančný kapitál s cieľom cez špekulačné obchody vytvoriť zisk. Táto transformácia cenotvorby bola úspešne odskúšaná v roku 2007. Z analýzy energetickej krízy v roku 1970 vieme, že do troch mesiacov od momentu zdvojnásobenia cien ropy dochádza k spusteniu ekonomickej krízy. Kým produkčný trh potrebuje na zmenu ceny zmeniť ponuku alebo dopyt o 10%  počas troch mesiacov, nástroje finančného trhu skracujú čas na týždeň a menej a pomaly na dennej báze je možné manipulovať s cenou ropy, ak máte k dispozícii dostatok finančných zdrojov. Pri analýze trhu s ropou došlo k zisteniu, že v marci 2008 až 90% obchodov realizoval špekulačný kapitál a tým prevzal kontrolu nad trhom.

Šéf Gaspromu Miller mal ešte v máji predstavu, že cena ropy dosiahne koncom roka 2008 hodnotu okolo 200 USD za barel.  Krach na burze s ropou sa udial v polovici júna 2008 a pomaly presne do troch mesiacov v polovici septembra 2008 banka Lehman & Brothers ohlásila bankrot a spustila paniku na finančných trhoch. Obama ohlásil plán záchrany bánk verejnými zdrojmi a stal sa hrdinom a s prevahou zvíťazil v prezidentských voľbách 2008 v USA. Od roku 1995 do roku 2006 je možné obdobie označiť ako počiatočnú fázu krízy hodnôt spoločnosti. Roky 2005 až 2008 vykazujú charakteristiku inkubačnej fázy, ktorá hromadí rozpory. Samotná kríza zahŕňa krach na burze s ropou, ktorá bola posledným silným impulzom pre spustenie krízy na finančných trhoch a ekonomickej krízy. Je to tretia fáza, ktorá trvala prakticky pár mesiacov v roku 2008 od júna do októbra 2008. 

Obamov plán záchrany finančného sektora je možné označiť za fázu vhľadu, t. j. pochopenia, kde je potrebné začať rozpletať problém, ktorý spustil krízu a predstavuje štvrtú fázu, trvajúcu od októbra do ukončenia prezidentských volieb a ujatia sa úradu prezidenta začiatkom roku 2009. Od roku 2009 bežala posledná piata fáza, t. j. fáza riešenia krízy. Keď som si uvedomil, že týchto päť fáz spĺňa model krízy hodnôt vypracovanej Verenou Kast, pri aplikácii kritérií transakčnej analýzy, logickým záverom bolo, že máme problém spojený s krízou hodnôt v spoločnosti. Otázka znela, ktoré hodnoty aplikované v spoločnosti sa dostali do krízy a ako je potrebné preusporiadať systém hodnôt, aby došlo k reálnemu vyriešeniu problému. 

Takto podaný popis finančnej krízy v roku 2008 počujem prvý raz. Znie hodne zaujímavo. Našiel si, ktoré hodnoty spoločnosti sa dostali do krízy a hlavne aké je riešenie z nej?

Aby bolo možné pochopiť problém, musel som sa vrátiť späť do 70tych rokov a pochopiť čo bola príčina energetickej krízy a aké bolo riešenie. Ekonómovia, ktorí sa pokúšali prísť na koreň problému energetickej krízy z roku 1970 nedokázali vysvetliť, prečo nefunguje zákon ponuky a dopytu, t. j. prečo producenti nezvýšili ponuku, ktorá by znížila cenu ropy. Nič také sa nedialo a aj nositelia Nobelovej ceny vzdali snahu o vysvetlenie nenormálneho chovania sa trhu. Bol to Schumacher, ktorý v útlej knižke pod názvom Small is beaituful vysvetlil, že v ekonomických modeloch chýba kapitál prírody. Kríza, ukázal, nie je nič inšie ako nerovnováha medzi disponibilným kapitálom prírody a ekonomickou činnosťou človeka. Ak nie je k dispozícii kapitál prírody a teda prírodné zdroje, tak logicky musí dôjsť k poklesu ekonomickej činnosti človeka. Ak sa hodnotový systém nezmení, tak zákonite znova vznikne nerovnováha a kríza sa vráti.

Zdá sa, že riešenie krízy z roku 2008 neprinieslo dlhodobú stabilitu a rast ekonomiky. Ako hodnotíš túto etapu?

Však sú to notoricky známe fakty. Navýšenie fiat peňazí v obehu nazvanom kvantitatívne uvoľňovanie  (QE) vytvorilo predpoklady pre infláciu. Zároveň sa štáty EU zadlžili, kedy štátne dlhy vzrástli do roku 2020 o ďalších 60% v schéme privatizácie ziskov a zvyšovania verejného dlhu. Prišla covid kríza a rast dlhu pokračoval. V Taliansku už hovoria o bankrote.

Nuž a tesne pred vypuknutím vojny na Ukrajine Jeff Currie z Goldmann Sachs povedal jasne: “došli molekuly“, čím mal na mysli, že disponibilné zdroje prírody sú vyčerpané. Keďže spoločnosť nezmenila hodnotový systém, ale po poklese ekonomiky pokračovala v štandardných modeloch financovania lacnými peniazmi, zdroje prírody sa rýchlo vyčerpali a kríza opätovne zaklopala na dvere. Vrátila sa, ale je možné čakať, že bude ďaleko intenzívnejšia a teda bude tlačiť na zmenu hodnotového systému spoločnosti.

Ako sa pozeráš na súčasné možnosti riešenia krízy?

Energetickú krízu 70tych rokov vyriešilo nasadenie IT technológie. Trvalo to 15 rokov, kým došlo k zníženiu spotreby prírodných zdrojov na jednotku HDP na polovicu. Čo je veľmi zaujímavé je, že IT technológie otvorili nové trhy a nastúpila globalizácia a s ňou ekonomika v rozsahu významným spôsobom zvýšila produktivitu práce a znížila náklady a teda aj ceny produktov. Rast úžitkových vlastností pri súčasnom poklese cien predstavoval ohromný aspoň dočasný úspech tejto stratégie. V 70tych rokoch bola IT technológia nositeľom technologického pokroku a nových hodnôt. Tie sa však vyčerpali a nadštandardná tvorba pridanej hodnoty IT technológie sa zrovnala a poklesla na bežné štandardy. Dnes majú šancu zohrať podobnú rolu technológie orientované na obnoviteľné zdroje energie. Na príklade budovy na Murgašovej ulici v Košiciach je možné demonštrovať, že v budove bolo možné znížiť 80% spotreby energie z primárnych zdrojov, znížiť produkciu emisií o 90% a zároveň vyriešiť problém kolapsov z horúčav a produktivitu práce počas leta. Takisto experimenty z Japonska demonštrujú, že budova je primerane odolná aj voči vysokej náloži vírusov. Navyše, ak dôjde k ďalším investíciám, budova je schopná produkovať raz toľko energie ako sama spotrebuje, takže je ju možné transformovať do kategórie plusEnergyBuilding. Všimni si, zásadným spôsobom sme znížili spotrebu zdrojov prírody, hlavne primárnej energie z fosílnych zdrojov. Sprievodným javom tejto transformácie je, že budova je zďaleka menej citlivá na rast cien energií ako je plyn či uhlie, ale aj elektrická energia – podnikateľ si zabezpečuje rast ekonomickej slobody.

Je zaujímavé, akým spôsobom sa spätne dostávaš k systému hodnôt. Mohol by si stručne popísať ako Ty chápeš nový systém hodnôt a jeho transformáciu?

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že deľba práce a tvorba zložitých systémov akým je napríklad lietadlo, či automobil určuje, že človek bez viery už nie schopný existovať v spoločnosti. Proste, ľudia veria, že lietadlo je dobre skonštruované a že doletí do cieľa a tak do neho nastúpia. Kúpia si auto a veria, že v kritickom čase zabrzdia a že teda prežijú. Veria, že ľudia dobre skonštruovali či lietadlo alebo auto. Toto filozofia nazýva racionálnou vierou.

Ale ľudia pred viac ako dvetisíc rokmi opakovane zistili, že niečo funguje, len nevedeli prečo. A tak, čomu verili, že funguje, to zapísali do svojich záznamov. Zvolili si vysvetlenie cez symboly a vytvorili filozofické a náboženské systémy. V personifikácii vytvorili iracionálne postavy a teda vytvorili systém založený na iracionálnej viere.

V takomto rozdelení viery ja som racionálne veriacim človekom. A keďže skúmam aj ako fungujú niektoré javy, ktoré sú predmetom viery a nachádzam ich vysvetlenia cez vedecké nástroje, tak ťažko povedať o mne že som ateista. 

Veda v dvadsiatom a dvadsiatom prvom storočí postupne ukazuje, ako fungujú zjavenia zapísané v Svätých knihách. A presne to je spôsob, kedy sa predmet viery mení na poznanie a iracionálne veriaci sa po zoznámení ako funguje predmet viery stáva racionálne veriaci. Aj v prípade lietadla či automobilu sú to zákony prírody, ktoré sú konštruktérom pochopené a využité. Nuž a po vysvetlení predmetu viery vedou sú to opäť zákony prírody, ktoré poskytujú vysvetlenie javu. Ak je človek produkt evolúcie, tak sa dostávame do uceleného systému, ktorého kritériom sú zákony prírody. Zákony prírody sú objektívne, človek ich nevie meniť, len použiť. Ak je pochopenie zákonov prírody podstatné pre transformáciu spoločnosti do trvale udržateľného stavu, potom súčasťou tohto procesu bude aj motivácia iracionálne veriacich a aj ateistov pochopiť predmet viery cez poznanie a teda využiť toto poznanie v prospech seba a spoločnosti. Verím tomu, že prebehne transformácia tak veriacich, ako ateistov na racionálne veriacich. Už nie iracionálny deduško na obláčiku, ale vlastný výkon primerane sebavedomého slobodného človeka umožní ďalší rozvoj spoločnosti.

Ak sa vrátime ku kresťanskému systému, tak najväčším sviatkom kresťanského sveta je Veľká noc, t.j. Ukrižovanie a Vzkriesenie. Tomu predchádza Veľký pôst na vode. Bol to Jung, ktorý ukázal, že podstatou Ukrižovania je zbavenie sa komplexov. Jung zároveň hovorí, že v procese Ukrižovania Boh rozhoduje o tom, či človek dostane milosť a bude Vzkriesený, alebo bude zatratený. Tu je dôležité pochopiť, že tak Ukrižovanie ako Vzkriesenie sú symboly. Ak veda naplní symboly svojimi zisteniami, zrazu iracionálne vnímanie symbolov je transformované do vcelku pochopiteľného procesu. Psychológia konca 19teho storočia a prvej polovice 20teho storočia odhalila procesy spojené s nevedomím človeka.

Navyše, bol to práve Jung, ktorý zistil, že v človeku existuje centrum nevedomých procesov, ktoré nazval bytostné Ja, s ktorým je naše vedomie v interakcii. Dnes vieme, že sa jedná o neurobiologickú štruktúru, ktorú rôzni bádatelia pomenovali implicitným Ja, protoselfom, core self či core response network, ktoré spracováva cca 16 miliónov informácií za sekundu s reakčnou dobou 20 ms. Toto centrum sa vyvíjalo 3,5 miliardy rokov. Zároveň vieme, že z informácii tohto centra mozog spracovaním produkuje cca 16 informácií za sekundu s reakčnou dobou 200 až 400 ms, ktoré vstupujú do vedomia. Inými slovami, vedomie je obrazom o realite. 

Nuž a adaptačné mechanizmy zároveň vytvorili nástroje umožňujúce halucinovať realitu, čoho zmyslom je potlačiť vnímanie bolesti. To sú tie povestné komplexy, ktorými si organizmus deformuje realitu s cieľom prežiť. Zvyčajne sú komplexy vytvárané do dvoch rokov života, ale rozvíjajú choroby po 40tke človeka. Nielenže komplexy deformujú vnímanie reality, ale pôsobia aj na fyziologickej úrovni a dizregulujú hormonálny systém, čo vytvára problémy na biologickej úrovni. Ukrižovanie nie je nič inšie ako zbavenie sa komplexov. Ako hovorí Spinoza, ak je človek v zajatí emócií, tak je v okovách.  Zbavenie sa komplexov je sprevádzané utrpením, ako hovorí Jung zažitím reálneho pekla, ale výsledkom je Vzkriesenie, t. j. človeka zbaveného okov komplexov, t. j. slobodného človeka. Veľká Noc je právom pokladaná za najväčší sviatok kresťanského sveta – jeho prežitie poskytuje človeku slobodu.

O Tebe je známe a nakoniec to uvádzaš aj na svojej stránke na internete, že si absolvoval Veľký pôst na vode. Dnes viem od Teba, že už celkom trikrát. Aký súvis vidíš, že má Veľký pôst so sviatkom Veľkej Noci?

Keď sa pozrieš do evanjelia sv. Matúša, tak nájdeš nasledovné znenie: “Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol.“

U sv. Lukáša je ale znenie nasledovné: “Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol.“

Keď porovnáš tieto dva vyjadrenia, udrie ti do očí niekoľko zvláštnych vyjadrení. Kým u sv. Matúša musíš interpretovať púšť ako symbol a pôst chápať ako stav bez jedla vyjadrený symbolom. Sv. Lukáš túto skutočnosť vyjadril explicitne „V tých dňoch nič nejedol“. Čo hovorí ale náboženstvo? Zaviedlo sa pôstne jedlo. To v evanjeliách nenájdeš. A čo hovorí moderná veda? Nuž samo očistné procesy bunky známe pod pojmom autofágia sú riadené enzýmami nazvanými sirtuíny. Tie aktivujú procesy spojené s autofágiou a apoptózou, ak dochádza k prerušeniu príjmu stravy. Ukazuje sa, že aktivita týchto enzýmov sa významne zvýši, ak dochádza k totálnej kalorickej reštrikcii z externých zdrojov bunky. Zavedením pôstneho jedla prakticky náboženstvo zničilo asi najdôležitejší nástroj na prevenciu v zdraví – efekt Veľkého pôstu. Aj to je dôvod, prečo je potrebné striktne odlíšiť náboženské systémy od kresťanskej viery popísanej v Biblii.

Ďalším nelogickým vyjadrením je u sv. Matúša: „ Keď skončili, vyhladol“. Veda zistila, že akonáhle organizmus začne hladovať, tak do 48 hodín sa začne vytvárať tkanivový neurohormón cholecystokynín, ktorý potláča pocit hladu. Cez autofágiu organizmus prechádza do stavu endogénnej výživy, t. j. rozpúšťa dostupné metabolity či poškodené bielkoviny a pod., z ktorých čerpá energiu. Akonáhle je tento proces ukončený, ukončí sa aj produkcia cholecystokynínu a pocit hladu sa obnoví. Nuž a to vysvetľuje vetu u sv. Lukáša. Všimni si, sú to zákony prírody alebo ak chceš náš riadiaci program zakódovaný v DNA, ktorý riadi celý proces.

Ľudia čosi opakovane zistili a v symbolickej reči to zapísali, lebo verili, že to funguje. A zostavili javy, ktorým verili, do jednotlivých evanjelií písali a tie zaradili do Biblie. Dnes veda jednak zisťuje, ako predmet viery funguje a buď skutočnosti potvrdí v plnom rozsahu, alebo ich upresní, pričom podstata takéhoto spresneného javu ostáva. Vieru veda týmto procesom mení na poznanie. No a z veriacich v iracionálne sily sa stávajú postupne racionálne veriaci ľudia. Ľudia vedia ako funguje príslušný jav a vedia ho potom cielene použiť sebe na prospech.

V súvislosti s Veľkým pôstom môžeš uviesť aj takýto príklad, kedy veda upresňuje predmet viery?

Najväčší sviatok kresťanského sveta pozostáva z postupnosti Veľký pôst, Ukrižovanie a Vzkriesenie. Navyše Jung hovorí, že počas Ukrižovania Boh rozhoduje o udelení milosti počas fázy Ukrižovania.

Počas hladovania som meral rôzne parametre. Jedným z nich je aj bazálna energia, čo je energia, ktorú spotrebováva organizmus na udržanie svojich procesov a integrity organizmu bez toho, aby vykonával nejakú dodatočnú prácu. Pohybuje sa v intervale 1500 až 1800 kcal. Zistil som, že bazálna energia najprv poklesne a následne zas narastá. Inými slovami, programová smrť buniek (apoptóza) aktivovaná kalorickou reštrikciou cez sirtuín typ 1 je v prvej fáze dominantným procesom nad proliferáciou nových buniek, následne dochádza k intervalu, kedy sú tieto dva procesy v rovnováhe aby zhruba po 18 až 20tich dňoch hladovania začali dominovať procesy spojené s obnovou buniek a organizmu – proliferáciou buniek. Existuje ale kritická hodnota, ktorá môže vyčerpať disponibilnú energiu organizmu a spustiť procesy, ktoré sú riadené z mozgového kmeňa a ktoré po sťaženom dýchaní, zvracaní či upadnutia do bezvedomia môžu končiť zástavou taktovania srdca.

Tento systém bol vyvinutý v dobe plazov. Je určený na konzervovanie energie v organizme. Krokodíl sa bez problémov ponorí pod vodu, zastaví dýchanie a tep srdca a po povedzme 15tich minútach sa vynorí a obnoví ako dýchanie tak aj tlkot srdca. Pre človeka, ak sa spustí, je to fatálny systém, pretože ak veľký mozog nie je počas piatich minút zásobovaný kyslíkom, tak človek zomiera. Naše prepojenie mozgového kmeňa, lymbického systému a veľkého mozgu vytvára pre človeka v tomto prípade použitie tohto systému v nevedomej rovine riziko. Tento systém bol len nedávno popísaný na biologickej úrovni Petrom Levinom a na neurobiologickej úrovni Stephenom Porgesom. Skús si spomenúť, ako za posledné dva roky narástol počet náhlych úmrtí výkonných športovcov. Z tisíc zdokumentovaných prípadov až 800 skončilo náhlou smrťou. Zvyčajne asociácie žiadajú očkovanie mRNA vakcínou. Jej vedľajšie účinky popísané v metaštúdii Seneff a kol. indikujú, že dochádza k odčerpaniu časti energie na bunkovú úroveň tak, aby bola zachovaná homeostáza bunky – vakcína vytvorila trvalú alostatickú záťaž. Tá môže dokonca aj v čase narastať. Ak športovec chce znova dosahovať pôvodné výkony, ľahko je možné, že si pri zaťažení spotrebuje disponibilnú energiu a spustí sa mu celá sekvencia procesov, pričom viditeľný môže byť iba ten posledný – odstavenie taktovania srdca (heartarrest). Nuž a meranie bazálnej energie počas hladovania  potvrdilo pokles disponibilnej energie a teda riziko spustenia procesov končiacich náhlym zastavením srdca.

Tam je vysvetlenie Jungovej poznámky, že počas Ukrižovania Boh rozhoduje o udelení milosti. Tu je práve moment spresnenia, k Ukrižovaniu dochádza počas poklesu disponibilnej energie organizmu a teda k maximálnemu efektu vpádu komplexov do vedomia približne v intervale 15teho až dvadsiateho piateho dňa hladovania s kritickými dňami od 15teho dňa počnúc. Preto si myslím, že sa nejedná o sekvenciu javov, ale o čiastočné prekrytie procesov spojených s hladovaním a s Ukrižovaním. Samotné vedecké popísanie týchto javov má samozrejme celkom iný rozsah, tu som sa pokúsil len stručne popísať podstatu týchto procesov.

Aký súvis vidíš s hodnotami a hodnotovým systémom, či už pre jednotlivca alebo pre spoločnosť?

DIABOL MÁ TISÍC TVÁRÍ

Všimni si, ak symbol Ukrižovania naplníš zistením, že ide o zbavenie sa komplexov, potom tento proces či procesy majú dve roviny. Pokiaľ pôsobia komplexy, tak ich aktivitou dochádza k narúšaniu hormonálneho systému a teda k vytváraniu predpokladov na vznik chorôb na úrovni biologického organizmu. Dnes viac ako sto štúdií vedených Felittim ukázalo prepojenie medzi negatívnymi zážitkami dieťaťa (Adverse Childhood Experiences ACE) do dvoch až troch rokov a chorobami, čo sa rozvíjajú po štyridsiatke včítane chronických chorôb. Pri plošnom zisťovaní v Kalifornii až temer 70% populácie je zasiahnuté poruchami typu ACE. To nie je nič inšie ako záznamy v procedurálnej a emočnej pamäti, ktoré sú reprezentované komplexami. Práve cez proces Ukrižovania dochádza k deaktivácii týchto záznamov a teda k oslobodeniu organizmu od negatívnych vplyvov. Keďže komplexy vstupujú aj do rozhodovacích procesov človeka ako silné štruktúry, už Spinoza definoval tieto stavy, že človek je v okovách emócií.

Nuž a Ukrižovanie ho zbavuje okov, t. j. zabezpečuje, že človek sa stáva slobodným. Z dejín človeka je zrejmé, že sloboda je vysoko cenenou hodnotou, spolu s rovnosťou a spravodlivosťou. Je tu ešte jeden súvis s textami v evanjeliách. Diabol Ježiša pokúšal a sľuboval mu svetskú slávu, majetok a moc, ak Diablovi upíše dušu. Ježiš mu ale odvetil: „píše sa, že svojmu Bohu sa budeš klaňať“. Podstatné v tomto vyjadrení je spojenie svojmu Bohu. S nadsázkou sa dá povedať, že Boh je najúspešnejším tajným agentom, po ktorom pátral človek bezmála tritisíc rokov. Nakoniec došlo ku klasickému zisteniu – máme každý svojho Boha a máme ho v sebe. Aj preto je to zdravie, ktoré je nadradené nad majetok a moc či slávu, pretože ak nepochopíš, ako funguje organizmus človeka, tak prídeš o zdravie a v extréme o život. Tí, čo nepochopili, že pre človeka je vyššou hodnotou zdravie ako moc či majetok, zistili, že ak si kúpili aj celú nemocnicu, nič im to nepomohlo. Proste zdravie si nekúpiš, takých peňazí niet. Biblia pri pokúšaní Diablom len popisuje stav, kedy sa každý z nás musí rozhodnúť, či uprednostníš svoje zdravie, alebo moc, majetok a svetskú slávu. Popis tohto procesu v Biblii je výstižný a navyše presný. A opäť sa mi javí tento rozhodovací proces spojený s pokúšaním Diabla ako proces, v ktorom sú premietnuté zákony prírody.

Hovoril si o slobode, o rovnosti a o spravodlivosti. Ako vidíš vzťahy medzi týmito tromi hodnotami?

Aj spoločnosť je možné popísať modelom komplexného adaptívneho systému. A ten je hierarchicky usporiadaný. Preto, ak za najvyššiu hodnotu považujeme slobodu, potom je to rovnosť, ktorá je hneď v hierarchii pod slobodou spolu so spravodlivosťou. Slobodu si musíš vybojovať svojou prácou. Ak si nie sme rovní, tak samozrejme tí rovnejší dostávajú zďaleka viac za menej práce. Inými slovami rovní sme si vtedy, ak je zároveň dosiahnutá spravodlivosť. Nuž a tu sme pri koreni hodnotového systému. Ak ľudia vedia, že v súťaži vyhrajú cez korupciu a je jedno v akej forme či podobe, tak neinvestujú do inovácií svojich produktov, ale do korupcie. Keďže všetci vedia, že víťaz vyhral cez korupciu, nik nemá záujem o inovácie, ani ten čo vyhral a ani ten čo prehral. Ak ale je súťaž spravodlivá, potom všetci investujú do inovácií, pretože v budúcej súťaži chcú vyhrať, aj ten, čo vyhral aj ten, čo prehral. Nuž a inovácie prinášajú pridanú hodnotu a teda tvoria zdroje spoločnosti.

Ak máme dlhodobo korupciu 3,9 až 5,5 t. j. 50 až 60% zdrojov zmizne, nečudujme sa súčasnému stavu spoločnosti – tolerujeme bezbrehú korupciu organizovanú štátom a tolerovanú orgánmi EU. Preto je dôležitý vzťah, ktorý určuje, aby zákonné bolo zároveň aj spravodlivé. Inými slovami, hľadáme kritériá, ktoré umožnia posúdiť, čo je potrebné pokladať za spravodlivé. V súčasnosti žijeme v systéme, kde máš toľko spravodlivosti, koľko máš moci. Je tu fenomén právneho názoru, ktorý sa stal tovarom t. j. predmetom obchodu. Aký právny názor si kúpiš, tak taký ti ho obchodníci s právnym názorom doručia – kritériom spravodlivosti sa stali peniaze. V systéme „máš toľko spravodlivosti, koľko máš moci“, nemáš ako naplniť obsahovo demokraciu, aj keď je forma spoločnosti deklarovaná ako demokracia. Obsahom je ale spoločnosť riadená ďaleko viac ako diktatúra.

Ako sú tieto tri hodnoty navzájom prepojené? Za akých podmienok nastáva vzťah, že zákonné je zároveň aj spravodlivé?

Je zrejmé, že svojou prácou vytváraš hodnoty, za ktoré je spoločnosť ochotná zaplatiť. Ak máš znalosti a rozširuješ si vedomosti a tie premieňaš na znalosti tak svojou prácou si vytváraš vlastnú individuálnu slobodu. Na to, aby si uspel v súťaži, potrebuješ férovú súťaž na trhu. A preto obsahom spoločenského usporiadania je organizácia trhov, cez ktoré si spoločnosť prerozdeľuje svoje zdroje. Je to ekonómia, ktorá skúma trhy a dnes je možné povedať, že ekonómovia, ktorí prispeli k poznaniu zákonitostí trhov, sú zvyčajne nositeľmi Nobelovej ceny pre ekonómiu. Spomeniem Stiglitza, Akerlofa, Spenceho, Tirola  či Schillera. 

Ale na konci 20teho storočia došlo k prelomu v poznaní trhov, akonáhle boli do trhov zapracované poznatky z teórie chaosu či komplexných adaptívnych systémov. Došlo k poznaniu, že zákon ponuky a dopytu pokrýva len úzku oblasť rovnovážneho stavu a že celú kategóriu javov tento zákon nevie vysvetliť. Paul Ormerod išiel tak ďaleko, že vyhlásil, že ekonómia dvadsiateho storočia je mŕtva. Zároveň sa zistilo, že trhy sú navzájom prepojené ďaleko tesnejšie ako to chápala ekonómia 20teho storočia, čo akcelerovalo nástupom IT technológií, satelitov a internetu.  Ak Garrett Hardin určil, že tragédia spoločného majetku je problémom morálky, tak Elinor Ostrem o polstoročie neskoršie našla riešenie aj tohto neuveriteľne náročného problému. Zároveň neurobiológia a psychológia postúpila do takej miery, že Darcia Narvarezová bola schopná preukázať, že morálka človeka má svoju neurobiologickú podstatu.

Ak teda máme tri navzájom prepojené hodnoty, najvyššie je postavená sloboda a hneď pod ňou je v jednej úrovni rovnosť a spravodlivosť. Od hesla francúzskej revolúcie sa líši len v pojme spravodlivosť, pretože bratstvo je len iné vyjadrenie rovnosti.  Spoločnosť si uvedomuje, že kľúčom riešenia je vzťah medzi spravodlivosťou a zákonnosťou. Otázka znie, je zákonné zároveň aj spravodlivé? Je to presne výskum trhov, ktorý sa snaží pochopiť problémy a nájsť riešenie pre takú organizáciu trhov, aby zákonné bolo možné chápať aj ako spravodlivé.

Takže za ústrednú otázku môžeme chápať : JE ZÁKONNÉ aj SPRAVODLIVÉ? Ale podľa akých kritérií budeme posudzovať, či zákonné je zároveň aj spravodlivé?

Nie zbytočne sme sa venovali javom popísaným v Biblii. Zvlášť tým, ktoré je možné dnes vysvetliť primerane vedecky, ak akceptujeme naplnenie symbolov vedeckými poznatkami. Vtedy príbehy v Biblii dávajú zmysel pre racionálne posúdenie. Ale to, čo je možné abstrahovať z celého rozboru je, že veda vysvetľuje pôvodné zjavenia či predmet viery cez zákony prírody. V tomto kontexte sa skláňam nad vyjadrením Marca Aurélia spred temer dvetisíc rokov, ktorý túto skutočnosť vyjadril veľmi presne:

“ Rozumné pre človeka je chovať sa v súlade s prírodou“.  Všimni si, už od roku 2005 sa zaoberáme klimatickými zmenami a teda limitami ekologických systémov a pýtame čo spôsobuje tieto pozorované zmeny v klimatickom systéme. No a tu sme pri jadre problému: „Je nutné transformovať spoločnosť do limít ekologických systémov.“ Debata je o tom, ktoré sú to limity a akým spôsobom organizovať transformáciu.  A tu sme opäť pri probléme tragédie spoločného majetku a pri morálke jednotlivca a spoločnosti ako celku.

Posun v poznaní človeka je značný. Ktorá vlastnosť človeka či spoločnosti je podľa tvojho chápania problému rozhodujúca?

Z historického vývoja vieme, že sú spoločnosti orientované na hodnotové systémy, kde dominujú emócie súcitu, či ak chceš dobra a zas sú spoločnosti, ktoré extrémne vyznávajú emócie chamtivosti, závisti a nenávisti. V dobe post faktickej zároveň máme možnosť zistiť, že sú ľuďom presne emócie nenávisti predstavované cez ilúziu v médiách ako emócie súcitu. Ako to funguje vysvetlil Buster Benson cez limity nášho mozgu a jeho zneužitia. Vtip je v tom, že naše vedomie je len obrazom o realite. Ak vstúpiš do procesov transformácie informácii z reality pre vedomie a tam urobíš deformáciu informácií, dosiahneš, že nakoniec človek prijme ilúziu vykreslenú v médiách a prijme ju ako realitu. Krásne sa to dá ilustrovať na voľbách.

Jung zistil, že najsilnejším komplexom je komplex hrdinu, čo nie je nič inšie ako psychologická reprezentácia traumy, či už vývojovej traumy fixovanej v druhom trimestri, alebo traumy získanej počas prvého roku, ktorej vonkajším prejavom je detská kolika, poprípade negatívne zážitky dieťaťa zhruba do dvoch rokov života, tak ako ich určil Felitti. Čo má spoločné detská kolika s voľbami? Nuž nič. Len zaujímavé je, že v populácii máme cca 25% ľudí, čo prešli detskou kolikou, mnohí mali aj pruh. Približne 25% hlasov dostala v prvom kole pani prezidentka, podobne OĽaNO v parlamentných voľbách. Akonáhle aktivujete u voliča jeho štruktúru hrdinu, ak je aktivácia dostatočne silná, volič s týmto komplexom hľadá hrdinu s ktorým by sa identifikoval.

Presne na to slúžia médiá, aby vytvorili hrdinu pre spoločnosť. Ak vytvoríš v spoločnosti zmätok, že ľudia nemajú predstavu, koho voliť, a ak im tesne pred voľbami ponúkneš mediálneho hrdinu s prísľubmi zaistenia spravodlivosti či istoty, tak zrazu ľudia zistia koho majú voliť. Problém je, či hrdina z médií, čo je maska, ktorú osoba ukazuje spoločnosti, obstojí v čase pod tlakom úloh, alebo sa maska rozpadne a ty už vidíš len karikatúru osobnosti. V roku 2012 sme volili hrdinu Jánošíka, v roku 2018 zas hrdinku z boja o skládku v Pezinku a v roku 2020 zas hrdinu z Cypru a Cannes.

Problém tejto techniky je, že keď ju opakuješ príliš často, tak prestane fungovať. Zvlášť, ak ľudia zistia, že ich hrdinovia klamú. Toľko nenávisti, čo mediálni hrdinovia schytávajú v komentároch hovorí, že človek, či spoločnosť sa prakticky nezmenili.

Vieš to, že sme sa ako ľudia či spoločnosť nezmenili aj priblížiť tak, aby to bolo pochopiteľné?

U primitívnych kmeňov bola maska symbolom moci a/ale aj schopností. Ľudia hľadali medzi sebou tých, ktorí im zabezpečia bezpečnosť a hľadali aj tých, ktorí ich ochránia pred zlými duchmi. Radi im odovzdali časť svojich práv, či moci. A tak kmene mali náčelníkov, radu starších ale mali aj šamanov. Všetci mali právo nosiť na verejnosti svoje špecifické masky, ktoré im dodávali ich úradu dôležitosť a vážnosť. Šaman tvrdil, že má kúzlo a pokiaľ mu kúzlo fungovalo, tak mu ľudia verili. V podstate šaman bol často v roli alarmistu, ktorý si vymyslel problém, síce možno neexistujúci, ale on ho najprv popísal a vytváral strach a hrôzu aby ho následne zázračne dokázal vyriešiť. Ak však kúzlo prestalo fungovať, hnev oklamaných ľudí bol často tak silný, že len útekom si zachránil život.

Dnes máme masky v psychologickej rovine a vykresľujeme ich v médiách. Poznáš to – Boh dal titul či  úrad, Boh dal rozum. Zabáva ma, keď sa niekto chváli titulmi, len sa ho nespýtaj, čo v živote reálne spravil…. urazí sa. V médiách sú masky vytvorené a tam sa aj pod tlakom reality rúcajú – vari sú reakcie ľudí iné ako v dobách primitívnych kmeňov? V tomto kontexte som sa nedočítal že by sa šaman, ktorého kmeň vyhnal, niekedy mohol vrátiť a zaujať späť svoje spoločenské postavenie – strata dôvery býva trvalá. Vidíš to na politikoch, ktorí nezvládli svoje role a ich návrat na verejnú politickú scénu je skôr zbožným prianím ich zlomenej osobnosti ako realitou. Na druhej strane stále môžu byť nositeľmi moci.

Pretože pre výkon verejnej funkcie potrebuješ disponovať mocou, zdrojmi a znalosťami z riešenia spoločenských problémov. Taký jednotlivec neexistuje. A tak tu máme veľmi zaujímavú situáciu. Myslím si, že zmyslom súčasnej psychologickej operácie vo vzťahu k vražde dvoch mladých ľudí je zrekonštruovanie masky liberálnych a progresívnych politikov. História hovorí, že pravdepodobnosť je veľmi malá, ak nie nemožná – preexponované vyjadrenia emócií politikov vysielajú skôr negatívne reakcie a tých, čo sa sklamali v hrdinoch už nemajú ako presvedčiť. Je to možné vnímať aj ako psychologickú operáciu na likvidáciu aj zbytkov masky a predstavenie karikatúry osobností v ich plnej nahote. Spolu s neriešením ekonomických problémov spoločnosti čaká asi súčasnú garnitúru politikov smutná budúcnosť, len možno o nej nevedia.

Zatiaľ sme sa dostali do bodu, kedy sa snažíme pochopiť vzťah medzi zákonnosťou a spravodlivosťou. Ako to rieši právo?

Docent Koudelka vydal ilustratívnu publikáciu tohto problému pod názvom Transcedentné zdroje práva. V stručnosti to vystihuje spojenie „Z Božej vôle kráľ“. Proste ústava sa opiera o ustanovenia, o ktorých sa nepochybuje a ktoré nevymýšľa človek, ale sú mu dané povedzme v svätých knihách. V takomto ponímaní majú objektívnu povahu, nezávislú od vôle človeka.  Existuje ale aj pojem materiálové zdroje ústavy, ktoré síce v ústave nie sú definované, ale o to viac sa niektorí právnici s nimi zaoberajú. Sú stanovené ľuďmi a z princípu majú subjektívnu povahu. Je to obľúbený nástroj na to aby vznikol pojem „právny názor“ ako právo právnika na subjektívny výklad riešeného problému. Predstavuje to vynikajúci nástroj v korupčnom prostredí, kde na súde v Žiline mali dokonca aj cenník právnych názorov. Koľko si zaplatil, tak taký právny názor si získal. A to je presne prerozdeľovanie zdrojov na trhu. Ako môže takýto systém fungovať vedia len ich aktéri. 

Naša diskusia ale vedie k možnosti postupne transformovať spoločnosť a jeho právny systém do stavu, kedy rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie zákonnosti a spravodlivosti budú zákony prírody. Ak pripustíš, že veda mení predmet viery na poznanie a z iracionálnej roviny viery sa stáva racionálna viera, potom transcedentné zdroje práva konvergujú ku kritériám zákonov prírody. Podobne, ak subjektívne ladené materiálové zdroje práva konfrontuješ so zákonmi prírody a vyradíš tie časti, ktoré nesplnia kritériá zákonov prírody, dostaneš systém, ktorý je nezávislý od človeka. Proste nie sme schopní meniť zákony prírody a tie sú objektívne a nezávislé od našich subjektívnych prianí. Tým dostávaš vyjadrenie pre organizáciu spoločnosti, ktorá nie je vôbec konzervatívna, ale naopak, zachováva si znalosti, získané spoločnosťou v dlhodobom skúšaní cez rôzne experimenty, často s tragickými následkami vedúcimi často do extrémov a vzbúr či revolúcii. Výsledkom extrémov sú vždy tragédie a dlhé naprávanie škôd. Ak nové riešenie neobsahuje v sebe aj minulé znalosti, môžeš síce takýto problém overovať, ale do spoločnosti ho nesmieš zavádzať, kým nezistíš, že reálne funguje.

To je však len teória.  Ako by si ju však demonštroval na praktických problémoch spoločnosti?

Neverím, že analytik je schopný sa zaoberať systémom hodnôt v spoločnosti dovtedy, kým poctivo nerieši a nevyrieši niekoľko spoločenských systémov. Až vtedy si začne uvedomovať hodnoty a ich dôležitosť v spoločnosti a tiež ich hierarchiu. Často je možné čítať, že ľudia si zamieňajú systém hodnôt a zmysel života. Pre mňa je zmyslom života láska a z nej vyplývajúca rodina ako forma usporiadania, v ktorej je možné realizovať najvyššiu formu lásky. Ale pre mňa rodina predstavuje zmysel života. Opäť to vychádza z neurobiológie konkrétne ako sociálny tvor potrebujeme pre svoj život väzbu. Tá prvá sa tvorí medzi matkou a dieťaťom, neskoršie medzi dieťaťom a otcom, či najbližšími v rodine. Ale väzbu môžu tvoriť aj iné vzťahy, či už medzi ľuďmi alebo je to väzba k živým tvorom, ako sú psy či mačky. Opäť by sme mohli postaviť hierarchiu kvality väzieb, ktoré dávajú človeku zmysel. Aj preto sú politické strany, aj preto sú spolky a podobne, proste človek potrebuje patriť do spoločnosti. Má to aj negatívnu stránku, a tou je extrémny nacionalizmus, či rovno jeho prejav v liberálnom fašizme alebo priamo vo fašizme.

Vezmime si také zdravotníctvo. Ohromné zdroje boli vydávané na marketing pre očkovanie mRNA vakcínou, ktorá navyše bola v experimentálnom stave. Znalostná krivka vylučuje, aby takúto vakcínu bolo možné použiť plošne. Znalostná krivka je forma zákona prírody – produkt štatistickej matematiky. Podobne vyjadrenie, že akt očkovania je zároveň aktom sociálnej solidarity narazilo na zákon prírody. Totižto neexistuje kategória ľudí, ktorá by neprenášala vírus, nech už je to neočkovaný, očkovaný alebo premorený. Inými slovami, neexistuje čierny pasažier, ktorý vzniká vtedy, ak by ľudia podstúpili riziko spojené s očkovaním a čierny pasažier nie, a očkovaní ľudia by mu zaistili kolektívnu imunitu bez toho aby bol napadnutý vírusom. Veda ukázala, že také neexistuje. Ktokoľvek tvrdí, že očkovanie vakcínami mRNA je aktom sociálnej solidarity buď vedome zavádza verejnosť alebo nemá naštudovanú problematiku spojenú s infekčnosťou vírusov. Navyše, vychádzajú jeden za druhým rozbory, že od momentu očkovania prudko poklesla pôrodnosť a narástla výrazne úmrtnosť, t. j. vedľajšie účinky vakcín sa začínajú prejavovať výrazne. To je dôsledok porušenia zákona znalostnej krivky ako zákona prírody. Zisťuje sa paradox, že štáty s nižšou zachovanosťou sú na tom lepšie ako opačne. Načo neoverené vakcíny po týchto informáciách kupoval štát, je pre mňa záhadou.

Vezmi si príklad z ekológie. Lykožrút zohráva funkciu sanitára lesa, ale ak umožníš aby sa premnožil, stáva sa predátorom zdravých stromov. V podstate vyrobíš biologickú zbraň voči lesu. Odhadované škody na ekologických systémoch lesa sú na úrovni 20 miliárd €, pričom bioregulačné funkcie sú známe a opäť predstavujú zákony prírody. Len boli cielene porušené samozvanými ochranármi prírody, čo je iný pojem pre ekologickú sabotáž a terorizmus. To isté sa deje s premnoženým medveďom, iné pomenovanie ako biologická zbraň ma nenapadá. Však sú ťažko zranení a dokonca aj mŕtvi. Posledný neborák leží v umelom spánku.

Vezmi si energetickú krízu. Je to energetická kríza fosílnych palív. Ak znížiš ich spotrebu o 80%, ako sme to spravili v budove v Košiciach, načo by som znižoval teplotu o jeden či dva stupne, ak ohrozím zdravie ľudí a znížim spotrebu maximálne o 10%? Tieto naivné riešenia sú proste pre hysterických fanatikov, ale nie pre ľudí 21 storočia. Inšie ako tmárstvo sa to nedá nazvať. A pritom energiu, ktorú zabezpečujeme z vody a zajtra aj zo slnka, je zabezpečovaná cez pochopenie zákonov prírody a v ich limitoch.

To isté je finančný sektor. Emócie chamtivosti a závisti či nenávisti ako zákony prírody sú premietnuté vo finančnom sektore v podobe konfliktu záujmu bánk, či pri správe fondov a pod. Je to technika morálneho hazardu, ktorý vťahuje spotrebiteľa do nevyváženého vzťahu. A tak jeden a pol milióna občanov prišlo približne o 20 až 25% dôchodku a ani o tom nevie, hoci sme to predpovedali už v roku 2001, že takáto organizácia II. Piliera nesie so sebou toto riziko. Podobne je to s budúcou hypotekárnou krízou, ako dôsledok americkej hypotéky a dá sa pokračovať. Dnes už partiu bankárov nazývajú poctiví analytici „bankstrami“. Ale to je možné len vtedy, keď to umožňuje zákon, čo je realita. Opäť, konflikt záujmu je zákonom prírody založený na vyššie spomenutých emóciách. V extréme rozkladá spoločnosť.

Spoločnosť hľadá riešenie zo vzniknutej situácie. Myslíš, že je šanca, aby došlo k zásadnému obratu?

Nuž vstali noví bojovníci a tvrdia, že idú zachrániť národ. Toľko národne orientovaných hrdinov už dávno nebolo na politickej scéne. Možno by im mali ich podporovatelia zariadiť brnenie, aby si tie prsia neprebili, bolo by ich škoda. Všetci majú svojho nepriateľa, s ktorým zvádzajú neľútostný súboj a všetci sľubujú, čo spravia. Nuž prečo nie? Len sa nepýtaj, čo už urobili. Majú funkcie a zastávajú úrady a majú tituly. Ale ak sa spýtaš čo urobili, často je ticho, či skôr to berú ako urážku. Bude zaujímavé, ako ľudia vyhodnotia tieto ohromné rétorické cvičenia zamerané na emócie občana – voliča. Vyššia hladina emócií, čo nastala po zavraždení dvoch mladých ľudí, bude vytvárať okovy v ktorých bude volič. Či ich dokáže občan rozbiť je otázne. Lebo to je princíp liberálneho fašizmu. Obmedziť slobodu v rozhodovaní. A emócie sú presne tým nástrojom, ktorý uvádza človeka do ich okovov. Zas sme pri zákone prírody, tak ako to vyskúmala neurobiológia. Emócie proste odstavujú racionálne posúdenie reality.

Ak by som mal predbežne zhrnúť našu debatu do pár viet, tak mne vychádza, že veda dnes dokáže vysvetliť mnohé zjavenia, zapísané v textoch v Biblii a mení predmet viery na poznanie. Mení ich pomocou zákonov prírody. Ak nerešpektujeme pri riadení spoločnosti zákony prírody, v spoločnosti vznikajú vážne problémy, ktoré sa s časom prehlbujú. Možno by sa mala spoločnosť zamyslieť, či odkaz Marca Aurélia nemá byť nosnou myšlienkou pri transformácii spoločnosti, ak nechceme, aby sa spoločnosť rozpadla. Navyše transformácia viery na poznanie vytvára príležitosť transformácie človeka tak z iracionálne veriaceho ako aj ateistu na racionálne veriacich so schopnosťou nového pohľadu na texty písané v Biblii s možnosťou ich využitia ako reálnych hodnôt tak pre jednotlivca ako pre spoločnosť.

Si zameraný na aplikáciu vedy v praxi a teda na znalosti. Systém hodnôt je ale vysoko abstraktnou rovinou, ktorou sa zaoberá filozofia či politológia. Myslíš si, že si schopný priblížiť aj praktické použitie takto skonštruovaného systému v spoločnosti?

Toto je správne položená otázka, ale sformulovať na ňu jednoduchú odpoveď „áno nie“ nesie so sebou značné riziká. Vezmi si, že na vládnutie potrebuješ minimálne tri zdroje:

1. Moc
2. Finančné a ľudské zdroje
3. Schopnosť riešiť spoločenské systémy

V SR sa moc transformuje sama k sebe v opačnom prípade, ak by to nezvládla, tak  by moc  stratila svoj zmysel. To, čo sledujeme už viac ako dva roky, je mocenský zápas, ktorý  sa odohráva v mocenských štruktúrach štátu. Je to nekompromisný a neľútostný boj v polícii, spravodajských službách, prokuratúre a justícii, kde sú už aj mŕtvi. To nie je jednoduchá záležitosť. V podstate ide o zachovanie reálneho štátu v opačnom prípade sa staneme už len pozorovateľmi, ktorí sa snažia prežiť. Je zrejmé, že je to systém a tento ako taký jednotlivec nevie nahradiť.

Ak nemáš k dispozícii zdroje, tak tak isto si mimo možnosti riadiť štát. Tu už je ale situácia mierne iná. Pár šikovných obratov a spoločnosť zrazu bude generovať zdroje. Ak by si mal na mysli, že tento problém vie vyriešiť súkromné vlastníctvo kapitálu, tak musíš pochopiť, že aj najbohatší Slovák, ktorý podľa rebríčka Forbsu vlastní 1,3 miliardy euro má k dispozícii len drobné pre nutné ekonomické obraty, ktoré sú schopné potrebné spoločenské zdroje vygenerovať. To je čaro vyriešených spoločenských systémov. Len tie sa riešia štyri až desať rokov každý. A musíš ich sakramentsky overovať, aby si mohol tvrdiť, že fungujú. No a druhý problém sú ľudské zdroje, t. j. ľudia schopní nielen porozumieť riešeniam, ale byť schopní ich aj presadiť do spoločnosti. A tu je veľký otáznik. Sám vidíš, že ani nové politické strany takýmito riešeniami nedisponujú, to čo vidíme sú len viac alebo menej poopisované politické programy bez toho, aby boli podložené riešeniami spoločenských systémov.

A to sme viac alebo menej pri tretej časti – darmo máš schopnosti riešiť a vyriešiť spoločenský problém, politici ťa okamžite chápu ako konkurenta a bez mihnutia oka ťa zničia v médiách počas troch dní.

Ak sa teda vrátim k Tvojej otázke, tak jednoduchú odpoveď na ňu poskytujú  grafy ako koncentrované informácie. Až publikácia DeMesqita a Smitha pod názvom Príručka diktátora ukázala, že demokracia má tak formu ako má aj obsah a že je možné skúmať každú časť zvlášť. To mi umožnilo zostaviť vyššie uvedený graf. DeMesquito a Smith vyjasnili, že v zásade aj v Singapure, kde je diktatúra formou, môže byť jej obsah demokraciou, ak pod obsahom politík rozumieme prerozdeľovanie zdrojov spoločnosti na jednotlivých trhoch. Tento graf mám už skonštruovaný niekoľko rokov. Zatiaľ som nedostal k nemu žiadne vážnejšie pripomienky, ktoré by ma motivovali zmeniť jeho vyjadrenie či interpretáciu.  Tak ju použijem ako odpoveď na tvoju otázku, ako by mohol  vyzerať načrtnutý systém hodnôt v praxi.

Osobne za ideálnu demokraciu pokladám zosúladenie záujmov spoločnosti a individuálnych záujmov, ktoré je možné docieliť len cez precízne skonštruované trhy, kde dochádza k realizácii politík. Ako poznamenal Miloš Zeman dobré politiky sú také, ktoré sa od ideálneho stavu odchyľujú len veľmi málo. Kým ale nekvantifikuješ, čo je to veľmi málo, tak také vyjadrenie ťa síce nasmeruje, ale je potrebné mať akú takú predstavu o tom kde sú hranice. Všimni si, existujú iba pravicové alebo ľavicové politiky. Všetko ostatné v ekonómii je len zahmlievanie reality politológmi. To podstatné je, či zvolená politika posilňuje slobodu spoločnosti a jednotlivca alebo ju potláča. Ak sa pohybujeme v segmente politík, ktoré zabezpečujú rast slobody, potom je možné tvrdiť, že tak pravicová ako aj ľavicová politika je správnou, pričom voľba medzi nimi závisí od stavu na trhu. Sú to politiky, ktoré zabezpečujú demokratický obsah. Ale obsah politík vo všeobecnosti je kontinuom medzi dvomi pólmi a to demokraciou a diktatúrou. Otázka znie ako určiť, kde sa spoločnosť nachádza. Pred desiatimi rokmi som sa zaoberal korupciou a jej meraním. Ukázalo sa, že v štátoch EU sa zdvojnásobuje HDP na obyvateľa pri odstránení desať percent korupcie. V mojom spoločenskom modeli používam index korupcie CPI TI  ako rizikovú prirážku a zároveň ako meradlo na posúdenie externého, dynamicky sa meniaceho prostredia stavu demokracie a diktatúry. Ak vieme, že index korupcie v SR sa dlhodobo pohybuje medzi 3,7 až 5,5 t.j. 50 až 60% verejných zdrojov zmizne, potom v mojom modeli sa spoločnosť, čo sa týka obsahu politík pohybuje na rozhraní extrémnych a ultra extrémnych politík. To sa napokon prejavuje aj v spoločenských pohyboch a pri formovaní politík v jednotlivých politických stranách. Ak sa politické strany ako Progresívne Slovensko a Hlas snažia profilovať ako ľavicové politické strany, tak ich reálny obsah je v extrémnych vyjadreniach. Hlas ako biznis krídlo Smeru sa kúpe v kauzách, ktoré majú korupčnú príchuť a Progresívne Slovensko zas svoj extrém prezentuje obsahovo ako anarchiu a je jedno či je to ekológia lesa, drogy, vzťah k rodine, či snaha zaviesť do náboženstva ďalšie sekty, čo v súčasnom poznaní vedy je proste nezmysel, však aj najvyšší predstavitelia cirkví hľadajú cez ekumenický prístup prieniky v ich odlišnom chápaní iracionálneho Boha. Nuž a liberáli reprezentovaní SaS predstavujú skôr komickú formu slobody, o solidarite nehovoriac, ako o serióznej politickej strane, však už marketing stiahnutých nohavičiek Cigánikovej symbolizuje ich systém hodnôt na míle vzdialený od slobody, je to proste čistá anarchia, čo tu predvádzajú odvtedy ako vznikli.

Súčasné politické strany vytvorili celý systém nástrojov, ktorými legitimizujú inštitucionalizovanú korupciu, ktorú premietajú do zákonov. Inštitút „Hodnota za peniaze“ je výkladnou skriňou tejto korupcie, NKÚ čosi konštatuje a podobne spravodajské služby. Voľakedy mi jeden začínajúci agent povedal, že oni musia byť bohatí v opačnom prípade by nemali ako špióniť medzi bohatými. Nuž túto logiku doviedli do dokonalosti, ak nie si agent alebo previazaný na spravodajské služby nemôžeš sa uplatniť. Overené v praxi. Na príklade známej kauzy emisií sa dá ukázať, že až 99,89% hodnoty je v extréme transferované pre vyvolených cez trh na vopred vybranú osobu. Nesie to však so sebou aj riziko – pán projektový manažér tejto transakcie, pán Bilas už je po smrti, nech už príčina bola akákoľvek. Ak si spomenieš na stanovisko NBS k II. Pilieru, tak pri majetku 11 miliárd € benchmarky ukázali, že vo fondoch malo byť o 11 miliárd € viacej, t. j. 22. miliárd €. Občania prišli o 20 až 25% svojich dôchodkov. Predpovedali sme to už v roku 2001 a pomenovali sme jasne príčiny. Podobne, analýzy ekologických systémov lesa hovoria o škodách v rozsahu 20 až 25 mld. €, z čoho časť má aj pravdepodobne trestný rozmer. A môžeš pokračovať zdravotným systémom a školstvom.

Myslím si, že akonáhle vieš kvantifikovať aj politiku v zmysle prerozdeľovania zdrojov v spoločnosti, začneš politike rozumieť a to mútenie politického gulášu už jednoducho prestane postupne fungovať.

S Ing. Dušanom Lukášikom CSc. sa zhováral Ľubo Schmida, srdečne ďakujeme

honors.sk

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359