Nie je kapitalista ako kapitalista (a už vôbec nie na Slovensku)

Už tridsať rokov nám tu ktosi „buduje“ jediný perspektívny kapitalizmus, ktorý je pre nás vraj oveľa výhodnejší, ako bola bývalá socialistická totalita. S pribúdajúcimi rokmi ale zisťujeme, že tu ide buď o otrokársky systém, genocídu, alebo ranný kapitalizmus s bohapustým zdieraním tých, ktorí vytvárajú hodnoty a velebením tých, pre ktorých sú jedinými hodnotami života peniaze a priživovanie sa na práci druhých.

Asi nanešťastie som celý život prežila v najmladšom meste pod Tatrami – vo Svite a ten založil už pred mojím narodením kapitalista Ján Antonín Baťa. Najprv tu vyrástla fabrika a neskôr mesto. A prečo na nešťastie? Pretože pamätníci, ktorí u Baťu začínali a celý život tu pracovali, si veľa pamätajú a na svoje mladé roky spomínali často – len sme my mladší museli byť ochotní ich počúvať.

Tak sme sa dozvedeli, že Baťova firma do práce najímala mladých ľudí, zväčša takých, ktorí už ako deti ťažko pracovali na pôde v okolitých obciach. Mnohí z týchto mladých ľudí až do nástupu do Baťovej firmy v rukách nedržalo ani len peniaze, pretože rodičia im žiadne „vreckové“ nikdy nedali a teda ani nevedeli, ako s peniazmi hospodáriť. Naučiť ich to bola úloha vychovávateľov v internátoch pre mladé ženy a mladých mužov, ako žiakov Baťovej školy. Pre žiakov bolo najdôležitejšie pochopiť, že hospodáriť môžu len s tými peniazmi, ktoré si zarobia statočnou prácou vo firme
a súčasne sa budú i vzdelávať. Mali vlastné osobné účty a okrem toho Baťova firma každej zamestnankyni pripravila veno – ak sa dievča vydávalo, aby rodina mala základné potreby do domácnosti.

Keď sa začala firma rozrastať a zamestnancov pribúdalo, postupne začal Baťa stavať „červenú kolóniu“, jednoposchodové domčeky, ktoré im prenajímal. To preto, že keď otec pracoval v nočnej zmene, aby sa mohol nerušene vyspať a matka s deťmi trávili čas na prízemí.

Vybudoval tehelňu, v ktorej vyrábal kvalitné tehly, z ktorých staval domy. Súčasne postavil Spoločenský dom, kde sa mohli jeho zamestnanci kultúrne vyžiť a zabaviť. Otvoril obchody a aby ich mohol zásobovať, vybudoval hospodárstva, kde chovali zvieratá a pestovali plodiny. Nezabúdal ani na športoviská. Toho, čo Baťa urobil pre svojich zamestnancov bolo ale podstatne viac. Najdôležitejšie ale bolo, že im dával vzdelanie, prácu a slušnú mzdu.

Čo je ale najpodstatnejšie, pre Baťove firmy bola najdôležitejšia morálka – vedenia firmy, ale aj zamestnancov. Aj preto bola mzda zamestnancov na tú dobu veľmi slušná a okrem toho boli zamestnanci aj účastinármi s možnosťou podieľania sa na zisku.

Baťa teda vedel veľmi dobre, že ak budú zamestnanci spokojní so svojou mzdou a ostatnými benefitmi, budú i zodpovedne pracovať a budú firme oddaní. Vedel, že peniaze, ktoré investoval do ich vzdelania a do ich miezd sa mu vrátia, pretože im ponúkal rovnako aj všetky služby priamo v meste a časť zisku neustále „točil“ vo vlastnej firme a infraštruktúre. Tomuto kapitalistovi záležalo na spokojnosti zamestnancov, lebo vedel, že len tak sa mu jeho investície vrátia.
A čo robia súčasní kapitalisti?
V prvom rade im chýba Baťová morálka, zmysel pre zodpovednosť a hlavne zdravý rozum!

• 

Iste, časy sa zmenili, svet pokročil. A keď sa pozrieme na ten dnešný „kapitalizmus“, človek sa musí pýtať – kam dospel a kam sa ešte chce posunúť? Jedinou motiváciou dnešných kapitalistov bez morálky je zisk – za každú cenu! Im nezáleží na spokojnosti zamestnancov, dobrom mene firmy, ale len na neustálom „ekonomickom raste“, ktorý už dávno nie je rastom ale úpadkom ľudstva. Spolu s lobistami a štátom dospeli k neustálemu zvyšovaniu daní a odvodov z peňazí tých, ktorí hodnoty vytvárajú a ktoré oni bez mihnutia oka, v súlade so zákonmi, rozkrádajú cez ponižujúce mzdy, nehodné poctivej práce. Darí sa im len vďaka obrovskej korupcii a postupne sa z našich elít  stali monštrá ohrozujúce všetkých poctivo pracujúcich, ba dokonca celú zem. Je normálne, aby odborníkov pre súkromné firmy vychovával štát, ktorému neplatia dane zo ziskov a maximálne 7 percent z dividend? Môže im potom záležať na zamestnancoch, ktorí ich nestáli ani korunu a bez milosti ich prepustia? Je normálne, aby štát z daní občanov budoval pre súkromné firmy infraštruktúru, dával im rôzne daňové úľavy a finančné injekcie? Je normálne, aby platil súkromné zdravotnícko? A je normálne, že zamestnanci sa musia zadĺžiť na celý život, ak chcú bývať a pracovať na kapitalistu, pre ktorého je cieľom len zisk a straty idú na vrub štátu? Škoda písať viac, pretože demokraticky zvolení zástupcovia ľudu sa k daniam a odvodom svojich občanov správajú ako k vojnovej koristi a rozdávajú ich všetkým, len nie tým, ktorí ich tam mesiac čo mesiac posielajú.

A kde sme sa posunuli my – Slováci? Za tridsať rokov nikde, akurát tak k chaosu, závisti, nenávisti a strachu. Životná úroveň občanov je podstatne nižšia ako našich elít a ešte sa nás snažia presvedčiť, že nám nikdy nebolo tak dobre, ako dnes. Vôbec ich netrápi, že ceny máme svetové, ale mzdy na úrovni rozvojovej krajiny?

Áno, niektorí sa majú priam fantaticky. Päť a viactisícové mesačné platy elít v porovnaní s maximálne 400 či 600 eurovou čistou mesačnou mzdou 90 % pracujúcich občanov. A to si ešte z čistej mesačnej mzdy odpočítajte 20 % daň z pridanej hodnoty!

Už chápete Slováci, prečo vás banky lákajú na hypotéky a rôzne pôžičky? Ak ich chcete splácať, musíte robiť aj za minimum. Neviem, či by Slovákom nebolo lepšie vrátiť sa na vyľudnený vidiek, posadiť zemiaky, kapustu, zeleninu, ovocné stromy, chovať kravku, prasiatko, ovečku a vykašľať sa na zahraničné montovne. Žiť síce skromnejšie, so svojou rodinou, bez stresov, strachu, vykorisťovania a hnusu, ktorý k nám prišiel z Európskej únie v podobe rôznych príkazov, zákazov, nariadení…Ľ. Rešovská