Nebol to zlý rok
Pri všetkom, čo nás stretne, je dôležitý uhol pohľadu. Keď sa obzeráme za uplynulým rokom, bilancia je negatívna, ak sčítame, čo sme od politikov vytrpeli. Ak si však uvedomíme, čoho sme boli ušetrení, nebol to zlý rok. Stále sme nejakým zázrakom nažive!
Pre globálny konflikt s fatálnym dôsledkom pre ľudskú civilizáciu, alebo tú jej časť, ku ktorej patríme, existujú už nejaký čas politické predpoklady. Slabne dominancia hegemóna. S tým, ako Američanom rastie geopolitická konkurencia, rastie aj hrozba konfrontácie. Američania nie sú pripravení na multipolárne usporiadanie sveta, teda na situáciu, v ktorej by hrali vedľajšiu úlohu. Nemajú plán „B“. Toho sú si konkurenti, či už ide o Rusko, Čínu alebo Indiu, vedomí. Akceptovali, že rovnocenné vzťahy s hegemónom, teda vzťahy založené na vzájomnom rešpekte, nie sú v ponuke. Reálne sú len dve možnosti: podriadiť sa alebo bojovať.
Američanom sa kráti čas. Konkurenti nielen silnejú, a to ako ekonomicky, tak aj vojensky, ale aj vzájomne kooperujú a spájajú sa v latentnej protiamerickej koalícii. To vyvoláva nervozitu u amerických vazalov, ktorí si nemôžu byť istí, či podriaďovanie sa americkým záujmom ešte dáva zmysel. Takúto situáciu hegemón rieši silou. Dôležité je správne načasovať vojnu, teda vymyslieť si nejakú zámienku včas, kým ešte je šanca vojensky uspieť, alebo aspoň nebyť porazený…
Ak sme ešte nažive, má to dvojité vysvetlenie. Prvé znie, že Američania vyhodnotili situáciu tak, že na rozpútanie tretej svetovej vojny, ktorá zlikviduje konkurenciu, je ešte čas. Druhým vysvetlením je, že už je neskoro. Pre prvé vysvetlenie hovorí rad lokálnych konfliktov, v ktorých sa testujú schopnosti a odhodlanie nepriateľa. Američania môžu mať dojem, že si stále udržujú dostatočnú prevahu a nie je kam sa ponáhľať. Postačí udržiavať svet v chaose. Rovnako je však možné, že Američania premeškali moment, keď ešte nehrozilo, že svetová vojna, ktorú rozpútajú, bude samovražedná.
Pravdepodobne sme ešte nažive preto, že jadrovú svetovú vojnu už Američania nemajú šancu prežiť. Trestuhodne podcenili súperov, ktorí sa na vojnu solídne vyzbrojujú – a predovšetkým technologicky s Američanmi zrovnali krok. Zraniteľní sú ale Američania predovšetkým kvôli strate vlastnej dynamiky. Globalizácia, na ktorú stavili vo viere, že si zaistia americkú dominanciu, dnes Američanom paradoxne podráža nohy. K ruke ide globalizácia Číňanom, na ktorých sa Američania kvôli outsourcovaniu výroby stali závislými.
Nielen Američania, ale aj ich vazali, čiže celý kolektívny Západ, stráca konkurencieschopnosť kvôli tomu, že politický systém, teda liberálna demokracia, generuje dementnú politickú elitu. To, čo pozorujeme v Amerike, v Nemecku, a samozrejme aj na vlastnej koži u nás doma, je stav, keď pasivita šikovných, ktorí nemajú motiváciu občiansky sa angažovať, dáva krídla ambicióznym primitívom.
Západ dopláca na koloniálnu mentalitu v postkoloniálnej realite. Dementné elity nevedia racionálne vyhodnotiť, čo spôsobí strata schopnosti vnútiť druhým vlastné pravidlá hry. Vystihol to Donald Trump, keď znechutene konštatoval, že sa svet prestal Ameriky báť. Pre Západ je typické, že sa výrazne mení pomer medzi ľuďmi, ktorí pracujú, a tými, ktorí na nich parazitujú. Prevaha parazitov, „ľahkoživníkov“, predstavuje vážnu komplikáciu v situácii, keď je pre Západ stále ťažšie rabovať v rozvojových krajinách. Smerujeme nezvratne ku kolapsu.
Máme za sebou rok, v ktorom sa všetky negatívne trendy urýchlili, a vďaka tomu môžeme hovoriť o „z pekla šťastí“. Kolektívny Západ sa stáva povestnou kobylou, ktorá v poslednom ťažení kope, viac-menej ide o kŕč, ktorý je seba zničujúci. K vojne paradoxne nedošlo preto, že kolektívny Západ pre zvyšok sveta prestáva predstavovať hrozbu. Američania aj s ich vazalmi sú na ceste k porazeniu. Pokiaľ Západ vedú dementné elity, nejde z nás strach. sila. Nás Európanov potom nemá zmysel vyhladzovať, keď je slušná šanca nás kolonizovať. Ešte môžeme byť Číňanom, Indom či Rusom raz k úžitku, ako lacná pracovná sila.
Zanechajte nám komentár