Načo sú nám takí politici?
Pandémia je optimálnou formou na odpútanie a maskovanie iných tém. V predpandemickom období bola jednou z najfrekventovanejších a najakcentovanejších tém – migrácia. Tak ako parciálne v politických agendách jednotlivých štátov, tak aj v univerzálne. Minimálne v EU. Dnes o tejto téme vlastne ani nepočuť. Bola prekrytá novou. Pandemickou. Dovoľte mi, sa za ňou (migráciou) ohliadnuť.
Opäť a znovu v cyklicky sa opakujúcom slede sme šokovaní, zhrození, smutní a prekvapení. Tak ako aj v novembri vo Viedni, ale nespočetne krát predtým v skoršej i nedávnej minulosti. Koľkokrát ešte budeme vyslovovať sústrasť a solidaritu. Znovu deklarovať odhodlanie, že budeme brániť naše hodnoty, ktoré sú silnejšie ako,…, atď., atď. Naposledy vo Viedni. Koľký krát už? Otrepaná pesnička. Verklíkovaný refrén. Pokazený verkeľ. A ako príklad mi dovoľte použiť obľúbenú metódu kopírovania a pripomenúť vám text, ktorý som napísal v lete 2015:
Televízie nám pravidelne servírujú dramatické príbehy o utečencoch, ktorí sa na chatrných plavidlách dostávali po viac alebo menej dramatickej plavbe cez Stredozemné more na pobrežie Talianska a Grécka. So železnou pravidelnosťou prinášajú reportáže o skupinách migrantov, križujúcich bez akejkoľvek kontroly a registrácie Európu. Reportáže (možno že zámerne aj skreslené) ukazujú zväčša nervóznych, podráždených a dosť často aj agresívne pôsobiacich migrantov. Spravidla mužov v najlepšom veku, ktorí sú skalopevne presvedčení, že konečne sa naplní ich „garantované“ právo na šťastný a spokojný život. Najlepšie v Nemecku. To je signifikantné, že slobodu a ochranu pred vojnou vo vlasti si automaticky spájajú s ekonomickými výhodami. Veľmi často však a v reportážach je to markantné, u nich absentuje aj minimálna ochota podriadiť sa akýmkoľvek pravidlám identifikácie a registrácie či prispôsobiteľnosti k autochtónnej kultúre či vierovyznaniu (kvalitatívny aspekt).
Je súčasná utečenecká kríza začiatkom nového „sťahovania národov“? Bez akýchkoľvek pravidiel? Sú naši predstavitelia a mám na mysli všetkých európskych predstaviteľov, pretože ide o problém, ktorý sa týka celého „starého“ kontinentu, na takéto „excesy“ pripravení? Pretože tí, ktorí sledujú históriu najrôznejších odborných konferencií, summitov, kongresov a stretnutí, vedia, že už dlhodobo existuje viacero príznakov indikujúcich, že pred nami stojí rad problémov, výsledkom ktorých bude mohutný presun „ľudskej masy“. Pripomeňme si potencionálnu zmenu klímy a jej možné dôsledky v podobe klimatickej migrácie, ktorej motorom sa stane boj o holú existenciu.
V prírodných, fyzikálno-matematických vedách, ale aj v technických disciplínach sme si zvykli používať pojem tzv. konzervatívneho odhadu. O čo ide? Je to také exaktné modelové riešenie určitého problému, od ktorého horšie prakticky nemôže existovať. Teda najhoršia možná alternatíva. Majú európski politici v prípade vlny utečencov takýto konzervatívny odhad? Vieme, a s akou presnosťou povedať, koľko prisťahovalcov dokáže Európa „absorbovať“? Alebo sa prílev utečencov skončí, až keď bude v Nemecku celá Sýria, Líbya, Eritrea, Sudán …? Naozaj je zodpovedné a štatisticky pravdepodobné domnievať sa, že v ťažko kontrolovateľnej a často i vedome či programovo nekontrolovanej anonymnej mase, a slobodne migrujúcej nie sú žiadni teroristi? A je korektné „zakazovať“ niekomu, aby mal strach z toho, že to tak naozaj môže byť? Vie si niektorý z prívržencov a propagátorov kvót a liberálnej migrácie predstaviť, že sa pred jeho domom sa zhromaždí neidentifikovaný dav a bude sa hlučne domáhať vstupu doň? A keď systém nebude náhodou ochotný takýmto „oprávneným“ požiadavkám vyhovieť, tak dav v lepšom prípade vyhlási protestnú hladovku, ktorú bude držať dovtedy, kým nedosiahne to, čo chce, alebo v horšom prípade vezme oplotenie domu a jeho hlavný vchod útokom?
Zástancovia kvót a liberálneho prístupu na migráciu, číslami určenými „od brucha“, neopretých o žiadne analýzy, a ktoré naviac, ako sa ukázalo, ani nezodpovedajú mohutnosti (kvantitatívny aspekt)) utečeneckej vlny, sa iba snažia zamaskovať svoju bezradnosť a totálnu neschopnosť. Síce predstierajú snahu a ochotu pomôcť nám i všetkým ostatným (aké to humanné), no sľubujú nesplniteľné. Predpokladám že, veľmi dobre vedia, že potenciál Európy poskytnúť komukoľvek na svete, kto o to požiada, naplnenie jeho „prirodzeného“ práva na šťastný a spokojný život, je konečný a obmedzený. Jednoducho limitovaný a to z rôznych aspektov: ekonomických, kultúrnych, širšie sociálnych, etických, nehovoriac o tých konfesionálnych z ktorých sa odvodzuje životná filozofia i hodnotová hierarchia. Tá sa následne stáva neuralgickým problémom koexistencie v spoločnom priestore. Vulgárne povedané ide o stret autochtónnosti versus alochtónnosti dvoch entít. Kde jedná domáca sa nechce vzdať svojich priorít a tá druhá cudzia nechce sa prispôsobiť prostrediu, ale mé tendenciu ju pretvárať. Niekedy sa hovorí aj o islamizácií Európy. Nie, nesúhlasím s automatickým a paušálnym odsudzovaním všetkého moslimského. Je to viac vrstvová problematika a tu na ňu nemáme priestor. Tak ako? Komplikovaná otázka. A ešte zložitejšia odpoveď. Nezodpovedanou otázkou tiež ostáva, ako by sa tí istí predstavitelia zachovali, ak by sa vojnovým konfliktom ohrození obyvatelia východnej Ukrajiny rovnako rozhodli putovať do Nemecka. A čo dodržiavanie ľudských práv v Číne? Toľko nami jej vyčítané. Najnovšie aj Poľsku a Maďarsku. To predsa nemôže byť dôvod na to, aby sa milióny Číňanov aj iných vydali na pochod smerom do EÚ a hľadať tu podmienky na dôstojný a bezpečný život? Alebo je to inak? Dokonca organizované v zmysle *Kalergiho plánu? (1922). Je extrémne zaujímavé, že nikoho nenapadlo si položiť otázku: Prečo migranti prevažne moslimského vyznania nevyhľadávajú útočisko v susedných krajinách r naviac rovnakej viery a ekonomicky vyspelých aj na európske pomery? Ako to? Dôvod? Ale späť domov. Pomôžme si trochou štatistiky a predpokladajme, že vlastnosti masy migrantov by dobre popisala Gaussova krivka (krivka normálneho rozdelenia). Predstavme si naivne, že v celej populácii migrantov existuje iba jedno promile (0,1 %) takých, ktorí sa z hľadiska zločinnosti vymykajú bežným predstavám. V jazyku štatistiky hovoríme o hladine významnosti 99,9 %. Znamená to, že medzi každými 100 tisíc utečencami možno predpokladať sto z hľadiska zločinu „výnimočne sa správajúcich“ ľudí. Polovica z nich (päťdesiat) bude z pravej polovice spomenutej Gaussovej krivky, čo znamená, že ide o jednotlivcov extrémne „imúnnych“ voči zločinu a striktne dodržiavajúcich zákony, no rovnako možno očakávať päťdesiat indivíduí na opačnej polovici spektra. Extrémne náchylných ku kriminálnym skutkom. A teraz si skúsme predstaviť, čo by v bežnom európskom meste so stotisícovým prílivom migrantov spôsobila správa, že sa tam po uliciach voľne a bez akejkoľvek kontroly potuluje päťdesiat anonymných ťažkých zločincov odhodlaných pokračovať vo svojich kriminálnych aktivitách. Nesmieme sa preto čudovať nikomu, kto chce vedieť aspoň to, či v dave utečencov náhodou nie sú aj ťažkí zločinci, extrémisti a teroristi a je veľmi pravdepodobné, že tam takí sú, a aká je šanca na ich odhalenie a na zabránenie ich „činnosti“.
Spomenutí politici si pravdepodobne ani neuvedomujú, čo môže byť s Európu o tridsať, štyridsať rokov, keď tu bude žiť už druhá, tretia generácia potomkov dnešných imigrantov. A to je len krátkodobá perspektíva a jej prognózovanie. Jednu viac-storočnú skúsenosť už máme. Ako sme sa dokázali zrovnať s imigráciou cigánskeho etnika? Z jednej i druhej strany. Aktuálni politici nemajú poňatia o tom, či a ako sa súčasná vlna prisťahovalcov bude integrovať do spoločnosti, v ktorej sa rozhodli žiť. A kyvadlo deštrukcie neodbytne odbíja tik-tak. Antikulturálne i anticivilizačné kladivo multi-kulti si chystáme sami na seba. Nie intolerancia ani xenofóbia, ako sa nám ju liberáli snažia podsunúť. Len prirodzená opatrnosť. Veď aj tí, ktorí sa stali terčom kritiky týchto „humanistov“, nie sú vôbec necitliví k utrpeniu druhých. Drvivá väčšina z nich by pred svojim domom nenechala trpieť ani psa alebo mačku, nieto ešte starých a chorých ľudí, či matky s deťmi v núdzi. Nechcú však, aby šlo o vynútené milosrdenstvo, aby im niekto nadiktoval, komu a ako majú pomáhať, navyše ak ani nevedia, kto sú ich „hostia“, odkiaľ prišli, aké majú úmysly ? A vôbec či chcú u hostiteľov vôbec byť. Navyše keď naše milosrdenstvo je spätne chápané ako slabosť. Pôvodné obyvateľstvo je schopné a ochotné pomôcť, no nie na základe diktátu euro-úradníkov, ktorých zväčša nikto ani nevolil, a ktorí spravidla ani nikomu nemusia skladať účty.
Európskej únii jednoducho chýba akýkoľvek (ak chcete Anti Kalergiho) plán na ochranu jej vlastnej kultúrnej identity. A ak aj isté pravidlá existujú, jednoducho sa pod tlakom zmanipulovaného davu v mene „posvätných“ ideálov, o ktorých sa ani nediskutuje, prestanú dodržiavať. Nie je to tak dávno, čo sme z úst viacerých predstaviteľov vyspelých európskych krajín počúvali, že multi – kulti predstava sa ukázala ako nerealizovateľná a neživotná. Prečo sa plus-minus tí istí politici dnes tvária, že masa ľudí, o ktorých často ani nevieme, ako sa volajú a odkiaľ pochádzajú, budú iba obohatením v krajinách, ktoré si pre svoj ďalší život vyberú? Ako pre koho? Na trhu práce sa možno uplatnia aj za menšiu mzdu a bez sociálnych vymožeností, na ktoré z domu neboli zvyknutí. A ak nie? Prečo sa jedným dychom nehovorí aj o rizikách, ktoré takýto vývoj môže priniesť? Prvoradou podmienkou na koexistenciu a prežitie akéhokoľvek spoločenstva je ochrana hraníc územia, na ktorom žije, a ďalej aj zabezpečenie poriadku a bezpečnosti na tomto teritóriu smerom dnu ale i von. To je imperatív naprieč celou živočíšnou ríšou. Rovnakou a vôbec nie zanedbateľnou úlohou štátu a jeho predstaviteľov je synergické zabezpečenie týchto zásadných podmienok aj širšom regióne, na spraveovaní ktorého sa podieľajú. Takže občania Európskej únie sa plným právom od svojich politických reprezentantov môžu a majú dožadovať, aby tu boli dodržiavané platné právne predpisy. Je viac ako potrebné v mase utečencov konečne vyšpecifikovať a oddeliť ekonomických migrantov od tých, ktorí sú skutočne ohrození vojnou. A to sa nedá robiť vo vypätej a hysterickej atmosfére.
Zdá sa, že mnohí súčasní európski predstavitelia sa podobnými otázkami príliš nezaoberali a ani nezaoberajú, ergo odpovede na ne nepoznajú. Načo sú nám takí politici?
Ladislav Hraško
Poznámka: * Kalergiho plán
Kalergiho plán
Genocída európskych národov
2020
I. Kalergiho plán: Genocída európskych národov
Masová imigrácia je fenoménom, ktorého príčiny sú nám umne skrývané Systémom, a „multietnická“ propaganda sa snaží nás presvedčiť o jej nevyhnutnosti. V tomto článku vám chceme ukázať, že táto imigrácia nie je spontánnym javom. Chceli by nám nahovoriť, že je to nevyhnutný dôsledok histórie, ale v skutočnosti je to plán vytvorený na papieri a pripravovaný po desiatky rokov, aby úplne zničil tvár Starého kontinentu.
Paneurópa
Málo ľudí vie, že jedným z hlavných protagonistov európskeho procesu je človek, ktorý plánoval a programoval genocídu európskych národov. Jedná sa o obskurnú osobnosť, o ktorej existencii verejnosť ani nevie, ale ktorú „mocní“ považujú za otca zakladateľa Európskej únie. Je to Richard Nicolaus gróf von Coudenhove-Kalergi, rakúsky politik s japonskými predkami a česko-slovenským občianstvom (1894-1972). Zo zákulisia, mimo svetla projektorov, sa mu podarilo zatiahnuť do svojich sietí najvýznamnejšie hlavy štátov. Tí potom podporili a vykonali jeho projekt európskeho zjednotenia. (Pozn. medzi prvými podporovateľmi boli českí politici Masaryk a Beneš.) V roku 1922 založil Kalergi vo Viedni hnutie „Paneurópan“, ktoré predchádzalo nastolenie Nového svetového poriadku založeného na Federáciu národov riadené Spojenými štátmi. Zjednotenie Európy malo byť prvým krokom k jedinej svetovej vláde. S nástupom fašizmu v Európe musel byť plán na čas zastavený a Paneurópska únia bola nútená sa rozpustiť. Ale po druhej svetovej vojne sa Kalergimu podarilo vďaka frenetickej a neúnavnej aktivite a vďaka podpore Winstona Churchilla, slobodomurárskej lóže B’nai B’rith a významných denníkov ako New York Times presadiť projekt do vlády USA.
Podstata Kalergiho plánu
Vo svojej knihe „Praktický idealizmus“ Kalergi prehlasuje, že obyvatelia budúcich „Spojených štátov európskych“ už nebudú pôvodnými národmi Starého kontinentu, ale bude to druh zvieracích podľudí vzniknutých miešaním rás. Tvrdil, že je nevyhnutné „krížiť“ európske národy s aziatmi a černochmi, aby vzniklo mnohoetnické stádo bez špecifických vlastností, ľahko ovládateľné elitami pri moci. „Človek budúcnosti bude zmiešanej krvi. Rôznosť národov bude nahradená budúcou Eurázijskou-negroidnou rasou, veľmi podobnou starým Egypťanom.“ Kalergi vyhlásil, že je potrebné zrušiť právo na sebaurčenie národov, a postupne eliminovať národy za použitia etnických separatistických hnutí alebo cudzorodej masovej imigrácie. Aby elity mohli ovládnuť Európu, predpokladal pretvorenie homogénnych národov na krížený ľud. Týmto krížencom pripisoval charakteristické vlastnosti ako je napríklad krutosť, nevernosť. Tento nový krížený ľud mal byť vytvorený, aby mu mohla byť elita nadradená. Najprv mala byť odstránená demokracia, čiže moc ľudu, a potom ľud sám pomocou kríženia. Bieli mali byť nahradení kríženou rasou, ľahko ovládateľnou. Tým, že by sa zrušil princíp rovnosti všetkých pred zákonom a zabránilo by sa kritike menšín, ktoré by boli chránené výnimočnými zákonmi, by sa podarilo ovládnuť masy. Politici onej doby Kalergimu načúvali, západné mocnosti sa sústredili na jeho plán, noviny a tajné americké služby financovali projekty. Vodcovia európskej politiky vedia, že práve Kalergi je strojcom našej Európy riadenej Bruselom a Maastrichtom. Kalergi, neznámy verejnej mienke, je pokladaný za otca Maastrichtu a multikulturalizmu. Revolučnosť jeho Plánu je to, že nekáže genocídu ako nástroj získania moci, ale že predpokladá vytvorenie „podľudí“, ktorí vzhľadom k svojim negatívnym vlastnostiam ako neschopnosť a nestabilita budú tolerovať a prijímať „vznešenú rasu“, elitu.
Od Kalergiho k dnešku
Aj keď o Kalergim nehovoria žiadne školské učebnice, jeho idey inšpirovali dnešnú Európsku úniu. Jeho presvedčenie, že európske národy sa majú zmiešať s černochmi a aziatmi, aby bola zničená ich identita a vznikla zmiešaná rasa, je základom všetkej európskej politiky tvárou v tvár integrácii a obrane menšín. Pri tom všetkom nejde o humanitárne dôvody. Tieto direktívy sú vydávané s neľútostnou rozhodnosťou za účelom realizácie najväčšie genocídy v histórii. Na počesť Kalergiho bola ustanovená Európska cena Coudenhova-Kalergiho. Každé dva roky sú ňou odmeňovaní europeisti, ktorí sa obzvlášť vyznamenali v napĺňaní jeho zločineckého Plánu. Medzi nimi sú osobnosti kalibru Angely Merkelovej, ktorá dostala túto cenu ako prvá v roku 2010, a Herman van Rompuy, ktorý ju dostal v roku 2012 na špeciálnom kongrese vo Viedni, ktorý sa konal na oslavu 90 rokov paneurópskeho hnutia. OSN presadzuje túto genocídu svojim neustálym vyzývať k prijímaniu miliónov utečencov, aby sa kompenzovala nízka pôrodnosť v Európe. Správa pod titulom „Obyvateľstvo“ OSN v New Yorku z januára 2000 má názov „Migrácia k náhrade pôvodného obyvateľstva: riešenie pre starnúce a upadajúce populácie“. Podľa tejto správy bude Európa potrebovať v roku 2025 159 miliónov imigrantov. Pýtame sa, ako je možné urobiť tak presný odhad, inak, než že imigrácia bola pripravovaná študovaná „na papieri“. V skutočnosti je isté, že znížená pôrodnosť by v Európe mohla byť ľahko zvrátená pomocou opatrení na podporu rodín. A je úplne jasné, že genetická výbava Európanov nebude ochránená prínosom odlišnej genetickej výbavy, ale že takto sa urýchli jej vymiznutie. Takže jediným cieľom týchto opatrení je úplne denaturovať národ, premeniť ho v spoločnosť ľudí bez akejkoľvek etnickej, historickej a kultúrnej súdržnosti. Téza Kalergiho plánu vytvorila a dodnes tvorí základ oficiálnej politiky vlád, ktoré presadzujú genocídu európskych národov pomocou masovej imigrácie. G. Brock Chisholm, bývalý riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie, nám dokonale predstavil lekciu od Kalergiho, keď povedal: „Čo ľudia musia všade rozvíjať, to je kontrola pôrodnosti A zmiešané manželstvá (medzirasové), za účelom vytvorenia jedinej rasy v jedinom svete, závislé na centrálnej autorite.“
Záver
Keď sa rozhliadneme okolo seba, zdá sa, že Kalergiho plán je plne realizovaný. Resp sa realizuje. Stojíme pred naozajstnou premenou Európy v tretí svet. Axiómou „nového občianstva“ je multikulturalizmus a nútené miešanectvo. Európania sú stroskotancami miešanectva, potopení hordami ázijských a afrických prisťahovalcov. Zmiešané manželstvá produkujú každý rok tisíce miešaných jednotlivcov: „Kalergiho detí“. Pod dvojitým tlakom dezinformácií a ohlupovania ľudí, vďaka masovým komunikačným prostriedkom boli Európania dotlačení k popretiu vlastného pôvodu, k zabudnutiu svojich vlastných etnických identít. Presadzovatelia globalizácie sa snažia ich presvedčiť, aby vzdanie sa svojej vlastnej identity je pokrokovým a humanitárnym aktom, a že „rasizmus“ je chybný, a to preto, že by z nás radi mali slepých konzumentov. V túto dobu je absolútne nutné reagovať na lži Systému, prebúdzať duch vzbury u Európanov. Bude treba ukazovať všetkým, že integrácia masovej imigrácie sa rovná genocíde. Nemáme inú možnosť ako sa vzbúriť a urobiť niečo proti. Alternatívou je etnická samovražda sensu stricto. Sensu lato ide o samovraždu v rozsahu celého človečenstva, tak ako ho poznáme od nepamäti až do dnešných dní.
http://voltaire.netkosice.sk/index2.html
Ladislav Hraško
Zanechajte nám komentár