Kríza? Aká kríza?
O súčasnej ekonomickej kríze kolujú v tlači hotové romány. Bohužiaľ, vo väčšine z nich sa autori dopúšťajú jednej zásadnej nepresnosti. Porovnávajú súčasnú ekonomickú situáciu s Veľkou hospodárskou krízou z roku 1929.
Súčasná kríza je ale niečo úplne iné.
Vlastne by sme vôbec nemali používať slovo kríza. Nie je to vôbec kríza, ako tá v roku 1929. Je to začiatok konca fungovania amerického princípu ekonomiky.
Tak ako sa pred dvadsiatimi rokmi zosypal komunistický socializmus ako domček z kariet, tak sa dnes rúca americká ekonomika.
Na pochopenie toho, prečo k tomuto kolapsu došlo vôbec nepotrebujete ekonomické vzdelanie. Skôr sa k tomu hodí zdravý sedliacky rozum.
Představte si, že jste vynalezli integrovaný obvod. Součástka, kterou dnes najdete snad úplně ve všem. Součástku, bez které vám neprodají ani rohlík, protože i kasa v obchodě je vlastně počítač.
Jistá firma v Americe vynalezla integrovaný obvod. Jen pro úplnost, byla to firma FAIRCHILD a bylo to v roce 1958. Jenomže vedení firmy chtělo větší zisky, proto výrobní linku přemístilo z Kalifornie do Číny.
Číňania sa určite dajú vyškoliť na obsluhovanie našej plne automatickej linky a na rozdiel od Američanov to budú robiť „za hrsť ryže“. A nám (vedenie firmy FAIRCHILD) vzrastie zisk – to predsa nie je na zahodenie, je to tak?
Približne v rovnakom čase prišla istá firma AMPEX na fintu, ako nahrávať obraz na magnetický pás. Áno, ide o princíp, s ktorým sa prevažná väčšina z nás stretla u svojej VHS.
A AMPEX sa ani nenamáhal s hľadaním americkej firmy, ktorá by to vyrábala a rovno predal všetku technológiu Japoncom. A tak to šlo s jednou firmou za druhou.
Zatímco v 50. letech bylo v USA na 30 firem, které vyráběly televizní technologie, v roce 1987 zbyla jen jediná – ZENITH. Když rozmontujete počítač, do jehož monitoru právě teď koukáte, snadno zjistíte, že asi 95 % součástek v něm je z Číny, Japonska nebo přilehlých států.
Lenže ekonomika je hlavne o tom, že sa veci a peniaze otáčajú. Ľudia pracujú, zarábajú za svoju prácu peniaze a za tie peniaze si zase kúpia iné veci, ktoré sa vyrábajú v ďalších továrňach.
Lenže s odsunom výroby z Ameriky spolu s ňou odchádzala aj práca. Stredná trieda, najpočetnejšia skupina obyvateľstva začala chudobnieť. V 80. rokoch vyhlásil prezident REAGAN tzv. ekonomiku služieb.
O čo išlo? Boli umelo vytvorené pracovné miesta vo sfére služieb a tie boli zapĺňané nezamestnanými z výroby , ktorých rýchlo pribúdalo. Tým, že si všetci budú navzájom prať bielizeň, požičiavať videokazety alebo podávať na seba žaloby sa ale štát neuživí!
Odchodem výrobních odvětví také klesala konkurenceschopnost Ameriky. Tak se stalo, že Čína, která vyrábí výrobky pro půl světa začala vzkvétat, zatímco Amerika, kde se vyráběly zbraně a speciální výrobky pro pár speciálních zákazníků chudla.
Je to úplně stejné, jako když farmář, který je ve finančních problémech, prodá traktor. Za utržené peníze pokryje pohledávky, ale ten traktor mu při práci přece jenom chybí, proto začíná pracovat pomaleji a méně produktivněji, než jeho soused, který zatím traktor prodat nemusel. Následkem toho se dostane do ještě hlubší platební neschopnosti. Musí tedy prodat kombajn, aby mohl poplatit dluhy. Jenomže to jeho práci ještě více zbrzdí a ještě více sníží jeho schopnost konkurovat sousedním farmám.
Iste nie je nutné popisovať, ako to musí dopadnúť. Za niekoľko rokov sú z kedysi prosperujúce farmy už iba ruiny. A práve toto sa stalo v Amerike.
Jej zahraničný dlh narastal. Oveľa horšie však bolo to, že čím väčší ten dlh bol, tým rýchlejšie narastal. Je to úplne rovnaké ako u toho nášho farmára.
Keď sa pozrieme na nárast zahraničného dlhu, celé jeho tri štvrtiny vznikli za posledných 20 rokov. Za vlády Georgea Busha staršieho, B. CLINTONA a veľkého dobyvateľa Georgea Busha mladšieho, vznikol TRIKRÁT väčší štátny dlh, než za celých 50 rokov uplynulých od Veľkej krízy!
Skrátka – Spojené štáty majú veľký problém a nejaké miliónové injekcie do bankovníctva to nespravia! Tie riešia následky, ale nie PRÍČINY problému. To je vlastne iba ďalší predaný kombajn.
A keď sa doláre rozkotúľajú, zapadnú Spojené štáty do ešte hlbšieho bahna. Súčasný dlh tohto štátu v prepočte na jedného obyvateľa vrátane najmladších dojčiat je asi 4,000.000 českých korún.
Je to také obludné číslo, že aj keby sa všetky dane, ktoré sa za celý rok vyberú v celých USA, použili na splácanie dlhu – vôbec by neprestal rásť!
Už teraz je celkom isté, že tento dlh nesplatia ani deti dnešných amerických detí!!! A veľmi pravdepodobne je, že bohužiaľ ešte ani ich deti.
Niektorí nositelia Nobelových cien za ekonomiku predpokladajú štátny bankrot Spojených štátov a celkový pád dolárovej ekonomiky po celom svete . Možno to bude ešte skôr, než sa to čaká, pretože Čína a Brazília sa rozhodli, že v krátkom čase opustia americký dolár ako svoju rezervnú menu.
Skončím voľnou citáciou úvodného odseku jedného z článkov, ktorým nezávislí americkí ekonómovia hodnotia situáciu vo svojej vlasti.
„Dnes sa JOE SMITH zobudil skoro, pretože jeho budík Made in Japan bol nastavený na šiestu hodinu.
Zatímco v konvici Made in China začínala vřít voda, oholil se holícím strojkem Made in Hongkong, navlékl na sebe košili Made in Srí Lanka , značkové džíny Made in Singapur a tenisky Made in Korea.
Poté si na své elektrické pánvi Made in India připravil snídani. Usedl ke stolu se svou kalkulačkou Made in Mexico, aby si spočítal, kolik dnes může utratit. Když si srovnal čas na svých hodinkách Made in Tchajwan s časovým signálem z rádia Made in India, nasedl do svého vozu Made in Germany a pokračoval v hledání nějaké dobře placené práce v Americe.
Na konci ďalšieho márneho a neradostného dňa sa JOE rozhodol trochu si oddýchnuť. Vkĺzol teda do sandálov Made in Brasil, nalial si pohár vína Made in France a pustil televízny prijímač Made in Indonesia. A premýšľal, prečo sa mu nedarí nájsť dobre platenú prácu v Amerike“ .
Pri tomto odseku sa možno aj zasmiať, ale faktom zostáva, že v čase, keď Američanom „padla“ prvá veľká banka BEAR STEARNS, pochádzalo asi 86 % spotrebného tovaru z dovozu a len zvyšok bol vyrobený v Spojených štátoch.
Dnes, pouhý rok poté je toho domácího zboží zase o několik procent méně. Průmyslová výroba ve Spojených státech totiž zase poklesla.
Nechť je to tedy poučením pro ty z Vás, kdo budete kandidovat do Poslanecké sněmovny. Využijme toho, že Češi byli zvyklí v minulém režimu vyrábět většinu věcí, které potřebovali. Proč tedy nezačít zase vyrábět ? Byli jsme totiž nejvyspělejším státem v rámci RVHP. Nebýt toho, že parta tunelářů proměnila továrny na sklady nábytku, mohla se nás tato krize – pardon kolaps – dotknout jenom nepřímo.
——————————————————————————–
Poznámka pod čiarou.
S posledným odsekom nesúhlasím, je to anachronizmus.
Sami vyrábať všetko, to už je bohužiaľ utópia.
To, že se mnoho rozkradlo je realita.
Kto bol pri tom, je známe všetkým.
To, že s tým nič nerobíme je náš problém.
Ale Amerika?
- Čo sa stane, keď si tí, ktorí dnes robia za hŕstku ryže, povedia o väčší plat?
- Čo sa stane, až sa zatiaľ bezodný trh Číny a skôr menej vyspelých štátov, alebo lepšie povedané ich obyvateľov nasýti spotrebným tovarom?
- Na čom vlastne stoja ohromné zisky nadnárodných korporácií? Nevyzerá to, že z dlhodobého hľadiska na piesku?
- Isté je, že to raz skončí.
- Koľko ľudí na svete zarába horibilné sumy peňazí bez toho, aby vyprodukovali čokoľvek potrebné? Väčšinou je to otázka, kto koho okradne.
- Koľko žien a mladých dievčat si na DVD do zblbnutia púšťa PRETTY WOMAN a čaká na svojho princa bez toho, aby postrehli, ako úplne mimo realitu súčasnosti hlavný hrdina začal zmýšľať sociálne?
- Firmu, v ktorej som pracoval, tiež kúpili Američania. Prepustili 40% ľudí, rozpredali postupne pridružené prevádzky a nakoniec so slušným ziskom predali aj nás. Áno, to bola kópia Pretty Woman. Len ten hrdina tam akosi chýbal. Nebola to totiž rozprávka, ale realita.
- Áno, blíži sa koniec amerického sna, napriek zatiaľ nespornej technickej úrovne. Koľko špičkových vedcov pochádza odinakiaľ… Nákup mozgov za vyššiu mzdu začal hneď po II. svetovej vojne.
- Dnes (okrem pár desiatok tisíc tých hore, ktorí sú za vodou) sú vlastne všetci Američania žobráci.
- Prečo nemôžeme kopírovať napríklad Nórsko, prečo si vyberáme vždy to zlé????? Asi si to zaslúžime. Bohužiaľ.
Dnes sa český Honza prebudil skoro, otvoril si pivo, predtým český PRAZDOJ, do pohára …skôr KAVALIER, zapálil si cigaretu indickými zápalkami SOLO SUŠICE a pretože mal po opici z predchádzajúceho dňa, ochutnal indickú uhorku ZNOJMIA. Upadol, zarazil si črep do ruky, v nemocnici ho operovali skalpelom z indickej chirurgickej ocele POLDI a na doliečenie ho poslali do ruských kúpeľov Karlovy Vary.
V ruských kúpeľoch Karlove Vary ho prezrie slovenský lekár, ukrajinská sestrička mu vydá rozpis liečebnej kúry a svoju prvú procedúru podstúpi u Vietnamskej terapeutky Nguyen Tsi Binh. …
Je potrebné pokračovať ďalej? R.H.
Tomáš Franke
Zanechajte nám komentár