Jindřich Rajchl: Zablokovanie webov je podľa práva možné len vtedy, keď porušujú zákon
V súvislosti s vojnou na Ukrajine sa začalo bojovať aj na internete. Nebojujú len hackeri, ale aj ľudia s názorom. Nasledujúcu informáciu vydala ako oficiálnu správu v piatok 25. februára Česká tlačová kancelária: „Tuzemské internetové združenie CZ.NIC, po konzultáciách s bezpečnostnými zložkami štátu a na základe odporúčania vlády, zablokovala osem dezinformačných webov v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu, ktoré ohrozovali národnú bezpečnosť. Združenie, ktoré je prevádzkovateľom registra domén s českou národnou koncovkou CZ, to oznámilo v tlačovej správe. Prevádzkovatelia majú podľa združenia právo sa proti tomuto kroku brániť súdnou cestou. Predstavitelia vlády odmietli záležitosť komentovať.“ O tejto situácii, a o tomto jave sa budem dnes rozprávať s právnikom Jinřichom Rajchlom.
Martina: Ešte doplním, že ste spolupracovníkom združenia Pro Libertate. Jindřich, ako právnik sa veľa zaoberáte, a možno sa aj špecializujete na slobodu slova. Čo hovoríte tejto správe?
Jindřich Rajchl: Je veľmi príznačné, že bolo publikované 25. februára, čo je dátum, ktorý má v našich dejinách svoju symboliku, a podľa môjho názoru táto správa na túto symboliku veľmi nadviazala, pretože to je nový „Víťazný február“, je to obmedzenie demokracia, a to úplne zásadným spôsobom. A je neodôvodniteľné, a za mňa nepochopiteľné, pretože pluralita názorov, slobodná výmena názorov a slobodná súťaž názorov, je základom akejkoľvek slobody a v podstate aj základným pilierom demokratického právneho štátu.
Martina: Dozvedeli ste sa, kto to nariadil? Kto za tým stojí? Pretože chvíľu sa to tvárilo, že za tým stojí súkromný subjekt, chvíľu ako vláda, ministerstvo. Vieme to?
Jindřich Rajchl: Spoľahlivo to asi nevieme, ale môžeme sa domnievať, že to bolo na žiadosť ministerstva vnútra a že spoločnosť CZ.NIC tejto žiadosti vyhovela. To je súkromný subjekt, a podľa môjho názoru je zle už to, že tu domény spracováva, respektíve spravuje súkromný subjekt. Podľa môjho názoru táto žiadosť prišla od vlády, a otázkou je, ako veľmi bola intenzívna, ako veľmi bola naliehavá, a ako veľmi sa pre to CZ.NIC rozhodol sám. To už asi ťažko posúdime. Avšak z informácií, ktoré máme k dispozícii, je zrejmé, že rozhodnutie tohto súkromného subjektu, ktorý domény spravuje, bolo na žiadosť vlády.
Martina: Ako to už býva, jedni kričia „hanba, hanba“, druhí kričia „sláva, sláva“. Ale poďme sa venovať tomu, či bol tento krok legálny. Za akej situácie môže byť tento krok právne relevantný?
Jindřich Rajchl: Myslím, že by mohol byť relevantný iba za situácie, že by tieto weby naozaj zverejňovali informácie, ktoré boli zakázané zákonom. To znamená, že by informácie napĺňali aj trestný čin ohovárania, alebo trestný čin šírenia poplašnej správy. V takom prípade si dokážem predstaviť, že by niekto mal dať nejaký podnet, a mal by prebehnúť nejaký súd, ktorý o tom rozhodne. Ale samovoľné rozhodnutie správcu domén jednoducho vypnúť web bez akéhokoľvek upozornenia, bez akéhokoľvek právneho odôvodnenia, považujem za úplne šialené. A je to veľmi nebezpečný precedens do budúcnosti, pretože akonáhle sa objaví ďalší problém, tak sa môže postupovať úplne rovnako. Čo za pár mesiacov? Budeme vypínať weby, ktoré sa budú vyjadrovať proti covidovým opatreniam, potom weby, ktoré sa budú vyjadrovať proti Green Dealu, alebo weby, ktoré sa budú vyjadrovať proti Black Lives Matter? To je precedens, ktorý je úplne zneužiteľný pre všetky ďalšie prípady. A myslím, že v tejto chvíli je úplne zásadné, aby sa proti tomu ozval každý človek, ktorý má na svojom srdci demokraciu a slobodu slova, pretože je to nesmierne zneužiteľná vec.
Vypnutie webov je svojvoľný krok správcu domén CZ.NIC. Žiadne zmluvné podmienky nestanovujú, že prevádzkovateľ musí, alebo nesmie publikovať určitý obsah.
Martina: Jindřich Rajchl, v časoch covidu sa rušili youtubové kanály a blokovali facebookové stránky. Ale má zablokovanie webovej stránky väčšiu váhu? Alebo už je to niečo, povedzme, inačejšieho? Je to ďalší krok?
Jindřich Rajchl: Povedal by som, že je to ešte flagrantnejšie porušenie práv na slobodu slova, alebo na slobodný prejav svojho názoru, pretože na YouTube, pri Faceboku to sú účty, ktoré daná sociálna sieť spravuje, a sú tam nejaké podmienky a zásady komunity, ktoré sú síce gumové a vágne, ale nejaké sú, a vďaka tomu Facebook k týmto krokom siaha, hoci s nimi nesúhlasím, a považujem ich tiež za protiprávne, a myslím, že by sa týmito krokmi mali zaoberať aj naši politici a chrániť slobodu slova v našej krajine.
Avšak toto je ešte ďaleko zásadnejšia vec, pretože správca domén nemá žiadne zmluvné podmienky, nestanovuje, že prevádzkovateľ tam musí publikovať určitý obsah, alebo že ho publikovať nesmie. Nič také som, aspoň ja, na stránkach CZ.NIC nenašiel, a nemyslím si, že by niečo také vôbec existovalo. To znamená, že je to svojvoľný krok, ktorý nie je opretý vôbec, ale vôbec o nič.
Martina: Stále sa u nás hovorí o tom, že sa vedie dezinformačná vojna a pravdepodobne teraz, v súvislosti s vyhrotenou situáciou a s vojnou na Ukrajine sa všetky možné strany snažia zahmlievať a protivníka zmiasť. Takže, dobre, nebudeme asi diskutovať o tom, či sa vedie dezinformačná vojna.
Jindřich Rajchl: Celkom iste sa vedie. Ale zo všetkých strán, to je potrebné si uvedomiť.
Martina: A ja by som chcela vedieť, či u nás existuje nejaká oficiálna kategória. Ak existuje, povedzme, právny status „dezinformačný web“.
Jindřich Rajchl: Nie.
Termín „dezinformačný web“ si vymysleli tí, ktorí chcú obmedziť slobodu slova, a vrátiť politiku jediného prípustného názoru, ako za komunizmu
Martina: S tým vôbec naše právo nepočíta?
Jindřich Rajchl: Dezinformačný web je nejaký nový terminus technicus, ktorý si vymysleli tí, ktorí chcú obmedziť slobodu slova, a vrátiť politiku jediného prípustného názoru. Myslím, že je to síce nové slovo, ale som presvedčený, že keby sa používalo v 70., 80. rokoch, tak presne takto budú predstavitelia komunistickej strany označovať Hlas Ameriky a Slobodnú Európu, budú ich úplne iste označovať za dezinformačné rádiá.
Situácia je taká, že žijeme vo svete, kde je značný názorový šum, a mnoho svetových strán a svetových veľmocí hrá svoju propagandu, šíri rôzne dezinformácie, ktoré majú buď posilniť vieru v silu danej strany, alebo naopak oslabiť vieru v oponenta. To je úplne jednoznačná vec. Ale začať určovať, na koho strane je pravda, a zamedzovať šíreniu názorov druhej strany, to považujem za cestu do horúcich pekiel, pretože to sme späť v politike názoru jednej strany, nikdy inak, a na večné časy.
Martina: Jindřich Rajchl, zatiaľ bolo zablokovaných osem webových stránok, hoci som nenašla ani Pravý priestor, neviem, či nemajú potrebné nejaké technické problémy.
Jindřich Rajchl: Už ich je viac, a dokonca v prvý deň bolo oznámených osem stránok, ale potom pribudli ďalšie, a ešte sa špekuluje, že sú možno aj niektoré ďalšie, samozrejme zablokované nielen v prvý deň, ale ktoré boli zablokované nasledujúce dni a ktoré už ani zverejňované neboli.
Martina: Áno. Narazila som na to, že armádne Národné centrum kybernetických operácií žiada o zablokovanie celkom dvadsaťdva webov, a medzi nimi je práve potrebný Pravý priestor, Slobodný vysielač, alebo Zvedavec.org a ďalšie a ďalšie, ktorých je, ako som už hovorila, dvadsaťdva. Armádne Národné centrum kybernetických operácií, to znie, ako to má váhu. Má to váhu? Má to oporu v zákone? Alebo má v určitej situácii armáda právo veta? Čo si počať s touto situáciou, s právnou situáciou, alebo s touto právnou zvôľou?
Jindřich Rajchl: Samozrejme je potrebné sa proti nej veľmi dôrazne ohradiť a žiadať pred týmito krokmi ochranu súdu. Znie to krásne, znie to sofistikovane, to nepochybne, ale stále je to iba skrytý názov pre cenzorský úrad, ktorý sa snaží za každú cenu vykoreniť názor druhej strany. A tieto tendencie má každá vláda v každom historickom režime, ktorý kedy bol. Každému by sa páčilo, keby k ľuďom prúdili len tie informácie, ktoré on sám chce, pokiaľ vládne. To je asi logický prístup každej vládnucej strany, ktorá snáď v histórii tejto krajiny, alebo v akejkoľvek krajine, fungovala.
A od toho je tu právny štát a médiá, ktoré by mali kričať prvé. Ja vôbec nechápem, že ďalšie médiá jednoducho nekričia a nezastávajú sa, alebo aspoň rozhodne nie väčšina. To, že sa deje niečo podobné, jednoducho nie je možné, pretože znovu hovorím, je to do budúcnosti obrovský nebezpečný paradox. Čo keď tu niekto naozaj označí za jedinú pravdu Green Deal s tým, že ktokoľvek spochybňuje klimatické zmeny, alebo globálne otepľovanie, tak takýto web bude vypnutý, pretože je taktiež dezinformačným webom a ohrozuje budúcnosť našej planéty a podobne?
Takže z tohto pohľadu si myslím, že je to naozaj veľmi nebezpečný precedens, proti ktorému sa treba postaviť a ohradiť všemožnou silou, vrátane dožadovania sa o súdnu nápravu tohto bezprecedentného prejavu.
Vojna na Ukrajine neznamená, že by tým mali byť založené právomoci vypínať u nás weby
Martina: Pán Rajchl, predstavme si, že by bol u nás vyhlásený napríklad výnimočný stav, stanné právo, alebo niečo podobné. Myslíte, že v tom prípade by armádne Národné centrum kybernetických operácií malo právomoc toto urobiť? Existuje to? Neviem, či ste niekedy takúto vec študovali, pretože ste na to doteraz pravdepodobne nemali dôvod.
Jindřich Rajchl: Je tu samozrejme krízový zákon, teda zákon číslo 240, 2000 Zb. o krízovom konaní, ktorý upravuje rôzne možnosti a právomoci štátu v prípade, že je vyhlásený krízový stav. Ale vojna na Ukrajine rozhodne nespôsobuje, že by u nás mal byť vyhlásený krízový stav, a vôbec, že by tieto právomoci mali byť týmto zákonom založené. Áno, dokážem si teoreticky, v krajnom prípade predstaviť, že keby sme boli vo vojnovom konflikte, a bolo by tu rádio, ktoré by šírilo informácie v prospech nášho protivníka, alebo sa akokoľvek dorozumievalo s oponentmi, so stranou, s ktorou by sme bojovali, tak za takých okolností si dokážem predstaviť, že by asi bolo ospravedlniteľné takýto web, alebo také médium zablokovať. To ale rozhodne nie je tento prípad, zďaleka to nie je tento prípad. Sme od takejto situácie vzdialení tisíc svetelných rokov.
Martina: Čo hovoríte na konštatovaní: „Stránky v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu ohrozovali českú národnú bezpečnosť.“ Môže toto rozhodnúť nejaký súkromný subjekt, alebo vláda? Alebo je na to potrebné niečo viac? Napríklad rozhodnutie súdu, prípadne nejaké iné posúdenie, rozklad, rozbor?
Jindřich Rajchl: Mňa by iba zaujímalo, ako ohrozovali našu bezpečnosť. To by ma fakt zaujímalo. Ja tomu nerozumiem. Ako ju ohrozovali? Čím ju ohrozovali? Čím by bola znížená bezpečnosť našej krajiny, ak by tieto weby fungovali ďalej?
Argument, že je niekto platený z Ruska, je v 99 percentách falošný a je zneužívaný na nezmyselné onálepkovanie webov, alebo médií
Martina: Veľmi častým argumentom je, že sú potrebné platené z Ruska. Myslíte, že keď je nejaký web platený z Ruska, Kórey, Číny, Ameriky, tak je o ňom možné povedať, že je dezinformačná?
Jindřich Rajchl: Ale každý web je odniekiaľ platený. Niektoré ani platené nie sú, robia to iba nadšenci, ktorí jednoducho chcú šíriť svoje správy, svoj náhľad na svet. Tento argument, že je niekto platený z Ruska, to je v 99 percentách prípadov falošný argument, ktorý sa iba zneužíva na úplne nezmyselné onálepkovanie daného webu, alebo média.
Ako hovorím, každý web má právo na svoju pozíciu, na svoj slobodný názor. A ak je odniekiaľ platený, alebo nie je platený, to je možné. Ale znovu hovorím, to je rovnaké, ako keď existuje propaganda proruská, tak rovnako tak existuje propaganda proukrajinská, jednoducho v takomto svete žijeme, a je potrebné si to jasne priznať, v tej chvíli sa s tým zmieriť, a dať ľuďom príležitosť, aby si poslúchli názory zo všetkých strán, a nakoniec si urobili názor svoj. Je povinnosťou vlády, ak nejaký oficiálny názor zastáva, aby tento názor presadila, aby pre neho verejnosť získala. Ale vláda si nemôže uľahčiť pozíciu tým, že oponentný názor zakáže. Ona musí byť natoľko schopná a presvedčivá, že ľuďom dokáže, že jej názor je správny a že by ju mali nasledovať. To je jednoducho úloha vlády, a tá si naozaj nemôže túto pozíciu zľahčovať.
A znovu hovorím, pre mňa je kľúčový okamih, že to sú všeobecné floskule, čo ohrozuje našu bezpečnosť. Ale to ja neberiem ako argument, pretože nikto nepovedal: Ako? Čo by sa malo stať? Akým spôsobom by malo dôjsť k tomu, že by mala byť ohrozená bezpečnosť našej krajiny v momente, keby napríklad Aeronet, alebo Protiprúd, pokračovali vo svojej činnosti? Tento argument absolútne neberiem do úvahy, a jednoznačne to odmietam.
Martina: Znamená to, že tu u nás vznikol inštitút samozvaného arbitra toho, čo je správne? Alebo skôr cenzúra?
Jindřich Rajchl: Presne tak. Presne tak tomu je.
Vláda, ministerstvo vnútra a obrany sa snažia zablokovať verejnú diskusiu vo verejnom priestore. Nikto nie je arbitrom a majiteľom pravdy.
Martina: A kto to je? Vieme to?
Jindřich Rajchl: Z môjho pohľadu je to naša vláda, ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany, ktoré sa snažia zablokovať verejnú diskusiu vo verejnom priestore. A to je niečo, s čím sa nemôžem zmieriť.
Chcem tu jasne deklarovať, a to jednoznačne, že by som sa úplne rovnako vyjadroval, keby bol blokovaný názor druhej strany. Mne vôbec nejde o to, a nechcem to tu posudzovať, kto má pravdu a kto nie, to nie je našou úlohou. To nie je úlohou nikoho na svete. Jednoducho nikto nie je arbitrom pravdy, nikto nie je majiteľom pravdy. A je iba na každom človeku, aby si sám za seba urobil svoje vnútorné rozhodnutie, ktorému názoru verí, a tento názor má potom právo slobodne hlásať a slobode šíriť. Takže toto nie je vôbec žiadne zastanie sa ruskej agresie, či niečo podobné. Úplne rovnako by som kričal, úplne rovnako by som apeloval na to, aby takýto krok nebol možný, keby boli zablokované názory druhej strany.
Martina: Obávam sa, že českým žurnalistom už zostáva iba strach. Keď vezmem do úvahy svoju vlastnú prax, tak si k situácii na Ukrajine pozvem troch odborníkov. Každý z nich má trochu iný názor. Niekto ho má vyhranenejší, niekto zmierlivejší, v každom prípade sú to traja odborníci. A ja jeden deň odvysielam prvého, druhý deň môžem odvysielať ďalšieho, ktorý možno bude mať názor, ktorý, povedzme, nebude zodpovedať tomu, čo sa páči cenzorom. A nikto sa nepozrie na to, že počas troch dní odvysielam tri rôzne názory troch odborníkov, ale po prvom, alebo po druhom už ma môžu zrušiť. Ako sa dá takto pracovať? A ešte ako žurnalista?
Jindřich Rajchl: No nedá. To je práve ono. Teraz ste to pomenovali, tým ste definovali to, čomu hovorím voľná súťaž slobodných názorov. Každý má právo svoj názor prezentovať, a je na poslucháčoch, vašich poslucháčoch, aby si ho vyhodnotili. A je len dobre, ak si vy, ako médium, udržujete objektivitu, to znamená, že dávate priestor všetkým názorovým prúdom. Takto by malo podľa môjho názoru médium fungovať. Objektívne médium.
Zároveň rozhodne nevylučujem to, že určité médium, akékoľvek médium, si môže samo určiť svoju pozíciu z hľadiska svojho medzinárodného politického názoru, a šíriť náhľady iba jednej strany. To je právo každého média. Ak si jedno médium zvolí, že je proukrajinské, a vidí túto vojnu ako jednoznačnú agresiu zo strany Ruska, tak na to má plné právo a môže tieto názory šíriť. Pokiaľ iný web to zase vidí tak, že to bola reakcia na to, čo sa za posledných osem rokov na Ukrajine dialo, a že chyba je na viacerých stranách, tak má tiež právo túto pozíciu šíriť.
Ja osobne v tomto zastávam úplnú slobodnú pozíciu médií, ktoré majú právo si vybrať, ktoré názory budú šíriť. A znovu hovorím, spravodajský web by mal zostať objektívny, a mal by šíriť názory všetkých.
Vláda nemá právo zasahovať do slobodnej súťaže médií a webových stránok
Martina: Podľa ministra vnútra Víta Rakúšana aktuálne kroky CZ.NIC nezodpovedajú materiálu, ktorý vraj vláda prejednávala. Bližšie sa odmietol vyjadriť s odvolaním sa na účinnosť opatrení v boji proti dezinformáciám. Zdá sa, že hlavná iniciatíva bola, ako už toľkokrát treba v dobe čovidu, na strane súkromnej spoločnosti. Vy ste hovorili, že to pravdepodobne vzišlo z vlády, ale čítala som aj názor, že sa naopak ľudia z CZ.NIC informovali, ako môžu vláde v tejto situácii pomôcť. Čo na to hovoríte?
Jindřich Rajchl: Nevylučujem to. Každopádne by vláda v danej chvíli nemala povedať vôbec nič, pretože vláda nemá právo zasahovať do slobodnej súťaže. Je tu zákon č. 143 z roku 2001 Zb. O ochrane hospodárskej súťaže, kde v paragrafe 19a je povedané, že orgán verejnej správy nesmie pri výkone verejnej moci bez ospravedlniteľných dôvodov narušiť hospodársku súťaž. V podstate tento paragraf chráni súkromných podnikateľov pred tým, aby vláda mohla zasahovať do ich súťaže, a zvýhodňovať jedného alebo druhého, podľa toho, ako sa jej to práve hodí. A ja myslím, že v tejto chvíli k tomuto presne došlo, pretože vláda si určila jednu stranu, ktorú chce presadzovať. A samozrejme aj mediálny súboj je súbojom hospodárskym, to je úplne bez diskusie. Myslím, že vláda v danej chvíli toto ustanovenie porušila, pretože do toho nemala žiadnym spôsobom zasahovať, nemala spoločnosti CZ. NIC dať vôbec žiadne inštrukcie. A ak áno, tak jej mala dať jediné inštrukcie, a to, že sa k tomu nebude vyjadrovať a že na ne apeluje, aby žiadne kroky na obmedzovanie hospodárskej súťaže v danej chvíli nerobili, pretože pre to nie je žiadna opona v zákone.
Vyjadrenie pána najvyššieho prokurátora, že by mohli byť trestne stíhané osoby, ktoré schvaľujú, či súhlasia s postupom Ruska v súčasnom konflikte, je v rozpore s právom na slobodný názor
Martina: Najvyšší prokurátor Igor Stříž však napísal, že sloboda prejavu je v ústavne právnej rovine zakotvená v článku 17 Charty základných práv a slobôd, a že každý má právo vyjadrovať svoje názory spôsobom, ktorý považuje za vhodný. Ale – a pozor, povedal: „Ale aj sloboda prejavu má v demokratickom právnom štáte svoje limity.“ Tak sa teda môžem opýtať právnika: Kde končí v demokratickom štáte sloboda prejavu?
Jindřich Rajchl: Končí tam, kde mantinely nastavuje zákon, to znamená napríklad trestný čin ohovárania, trestný čin šírenia poplašnej správy, a podobne. Za túto hranicu sloboda slova ísť nesmie. Avšak stále sú tu nejaké procesy, ktoré takúto situáciu riešia, a aj keď sa niekto dopustí trestného činu ohovárania, alebo trestného činu šírenia poplašnej správy, tak nemôže byť vypnutý do tej doby, kým tak nerozhodne súd.
Pokiaľ ide niekto za hranice zákonných limitov slobody slova, tak sú tu jasné procesy, ktoré sú nastavené: Niekto musí podať podnet, a príslušný orgán o tom musí rozhodnúť, prípadne daného človeka potrestať. Ale nemôže sa a priori povedať, že ide o vec, ktorá nie je pravda, a dané médium vypnúť.
Ja som najvyššiemu prokurátorovi adresoval otvorený list, a musím povedať, že je extrémne populárny, a mám na to neuveriteľné množstvo reakcií. Tento list som uzavrel citáciou komentára číslo 34 Výboru spojených národov pre ľudské práva, ktorý jasne hovorí toto: „Ide o právo, myslené o právo slobodného vyjadrenia, z ktorého pakt nepripúšťa žiadne výnimky, či obmedzenia. Sloboda názoru dopadá na právo zmeniť názor kedykoľvek, az akéhokoľvek dôvodu si osoba slobodne praje. Nikto nesmie byť ani podrobený akémukoľvek obmedzeniu práv zaručených paktom z dôvodu svojich skutočných vnímaných, či predpokladaných názorov. Sú chránené všetky druhy názorov, vrátane názorov politickej, vedeckej, historickej, morálnej, či náboženskej povahy. Obťažovanie, zastrašovanie, či stigmatizácia osoby, vrátane uväznenia, zadržania, súdenia, či väzby, z dôvodu názorov, ktoré by mohla zastávať,
Najvyšší zástupca svojim vyjadrením v podstate hovorí: Demonštrovať sa smie iba za jednu stranu. Za druhú nie.
Martina: Keď sa pozriem do listu pána najvyššieho štátneho zástupcu, tak on píše, že: „Ak by niekto verejne, vrátane demonštrácií, alebo v priestore internetu, či sociálnych sietí, vyjadroval súhlas s útokmi Ruskej federácie na Ukrajinu, akceptoval ju, či ju podporoval, alebo v tejto súvislosti vyjadroval podporu, alebo vychvaľoval čelných predstaviteľov Ruskej federácie, tak by za istých podmienok mohol čeliť aj trestnoprávnej zodpovednosti za trestný čin schvaľovania trestného činu podľa paragrafu 365 trestného zákonníka.“ Vy ste s tým teraz vyslovili dlhú polemiku, našich dnešných poslucháčov asi unavujeme právnickými obratmi – ale ma by zaujímalo, kto z tohto sporu vyjde víťazne? Vy ste právnik, a povedali ste, že najvyšší prokurátor sa pomerne zásadným spôsobom mýli. Viem si predstaviť, že pán doktor Stříž na tom bude trvať, a je tu dvadsaťdva webov,
Jindřich Rajchl: Tieto dve udalosti spolu tak úplne nesúvisia, pretože zablokovanie webov bolo skutočne podľa môjho názoru, či už z iniciatívy CZ. NIC alebo z iniciatívy vlády, ale každopádne po dohode týchto subjektov vykonané v piatok. A pán najvyšší zástupca sa svojim spôsobom vyjadril v sobotu, ak sa nepletu, a jeho odkaz je skôr pre osoby, ktoré akýmkoľvek spôsobom verejne podporujú alebo verejne súhlasia s postupom Ruska na Ukrajine. V podstate tým hovorí: Demonštrovať sa dá iba za jednu stranu, a za tú druhú nie.
Mňa to obrovsky prekvapuje, pretože pán Igor Stříž pôsobil pred rokom 1989 ako vojenský prokurátor, a musí si predsa veľmi dobre pamätať, ako to bolo. Že ľudia boli stíhaní presne za to isté, že šírili informácie, ktoré získali v médiách hlavne z Hlasu Ameriky, alebo Slobodnej Európy, a že ten, kto by vychvaľoval čelných predstaviteľov USA, či schvaľoval ich poctu, mal okamžite problém so zákonom. Veď toto sme tu mali, a proti tomu sme sa v novembri 1989 postavili. A pán Igor Stříž sa v tejto chvíli de facto vracia pred rok 1989, keď hovorí: Ktokoľvek fandí a ktokoľvek hovorí, že táto strana má pravdu, tak pácha trestný čin – a my ho budeme kriminalizovať. To je nesmierne smutný deň pre právo a demokraciu v Českej republike. Ja sa tým absolútne nestotožňujem a považujem to za totálny omyl.
Mašinéria zatýkania sa už rozbehla. Je to návrat pred rok 1989, kedy bola možná len jedna pravda, a kto bude šíriť niečo iné, bude ostrakizovaný a kriminalizovaný
Martina: Vtedy by za to bol Sabinov. Dnes to zatiaľ ešte týmto spôsobom neprebieha, ale…
Jindřich Rajchl: Čo viem, tak nejaké osoby už boli zatknuté. Pred ruskou ambasádou bola demonštrácia za Ukrajinu, kde bol nejaký človek, ktorý bol, podľa mojich informácií, zatknutý práve pre dôvodné podozrenie na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu. A čo viem, tak aj ďalší boli zadržaní týmto spôsobom, takže už sa to rozbehlo, tieto kolesá, táto mašinéria. Toto je absolútnym odštartovaním návratu pred rok 1989, kedy bude možno len jedna jediná pravda, a ktokoľvek bude šíriť čokoľvek iné, tak za to bude ostrakizovaný a v horšom prípade kriminalizovaný.
Martina: Teraz by som asi cítila potrebu uviesť, alebo zdôrazniť, že sa tu bavíme o teoretickej záležitosti, o precedense. Nikto z nás nechce vychvaľovať ani schvaľovať útoky, a nikto z nás nechce propagovať vojnu na Ukrajine. Ale obom nám ide o to, že tu vznikol precedens, ktorý sa, pokiaľ ho takto nepomenujeme, pravdepodobne bude šíriť ďalej, prerastie do nášho života a zabýva sa v ňom. Máte z tohto obavu?
Henrich Rajchl: Presne tak to je. Každá vojna je zle. Ja vôbec neobhajujem kroky Ruska, to je rozhodnutie Vladimira Putina, ktorý tento útok začal, a on ponesie zodpovednosť, to je bez akejkoľvek diskusie. Ale cenzurovať tu názory, keď tu napríklad môžu byť ľudia, a dokážem si to predstaviť, ktorí možno mali príbuzných na Donbase, alebo v Luhansku, Donensku, ktorí tam mohli trpieť zase z druhej strany, a bude sa to považovať za akt, ktorý má byť pomocou Rusov tým, ktorí na danom mieste žili. A takého človeka predsa vôbec nemá zmysel kriminalizovať, to je absolútny nezmysel.
Pozrime sa do histórie, ako sa môžu líšiť názory na vojnu. V roku 2003, kedy prebehla vojenská operácia Spojených štátov v Iraku na základe úplne preukázateľne vymyslenej zámienky, teda, že Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia. Dňa už vieme, že Spojené štáty vedeli, že to nie je pravda, a napriek tomu zaútočili.
To znamená, že ak by sme brali tento precedens, tak každý, kto schvaľuje zákrok USA v Iraku, tak by mal byť okamžite súdený za ten istý trestný čin. Spomeňme si na vojnu o Falklandy, kedy Argentínčania boli presvedčení, že sa jedná o ich územie, a nikdy neuznali, že by malo ísť o územie Veľkej Británie. Veľká Británia tam vykonala vojenskú operáciu a Falklandy zabrala. A predsa dnes nebudeme súdiť niekoho, keď bude mať názor, že pravdu má Argentína, alebo Anglicko. A Kosovo, Guantánamo: Kubánci dodnes neuznali, že je Guantánamo v prenájme USA, a tak ďalej, takých historických precedensov existuje celý rad.
V podstate na každý vojnový konflikt existuje viacero názorov, a nie je úlohou nikoho, aby určoval, ktorý z týchto názorov je pravdivý, pretože to by sme potom tu vytvárali orwellovské ministerstvo pravdy, proti čomu ja budem vždy protestovať.
Vypnutie 22 webov je jednoznačná cenzúra nepohodlných názorov, a nie ochrana pred dezinformáciami a ohrozením kybernetickej bezpečnosti ČR a tiež v SR
Martina:Teraz budem chvíľu čítať, pretože bývalý podpredseda a jeden zo zakladateľov ODS, Miroslav Macek, napísal premiérovi Petrovi Fialovi otvorený list. Rozhodne ho nebudem čítať celý, určite ho nájdete na nete, ale začína slovami: „Pán predseda vlády, pán predseda ODS, s ohromným znepokojením sledujem, ako vaša vláda pristupuje k slobode slova, ktorá, ako napokon každá sloboda, je nedeliteľná. Teda buď je, alebo nie je. Rozhodnutie CZ.NIC na základe odporúčania vlády zablokovať vybrané dezinformačné weby sa nelíši ničím od pálenia kníh v nacistickej Nemecku, či rušení ,štvavých vysielačiek‘ Slobodná Európa a Hlas Ameriky komunistickým režimom. Aby som uviedol len dva príklady, o ktorých by ste mohli mať necenzurované informácie od svojich rodičov – pálenie kníh v nacistickom Nemecku, alebo rušenie Slobodnej Európy komunistami.“ Ako to vidíte vy, Henrichu? Nie sú to už trochu silné prirovnania?
Jindřich Rajchl: Nie, vôbec. Ja by som to podpísal slovo od slova. Je to definované úplne presne. Tak, ako je tento list napísaný, by som ho okamžite podpísal. Bez váhania.
Martina: Keď sa znova pozriem na technickú stránku veci, tak ČTK hovorila, že tento úplne mimoriadny krok je podľa výkonného riaditeľa združenia Ondreja Filipa „reakciou na vojenský útok ruskej armády proti zvrchovanej Ukrajine, a dezinformačnú kampaň, ktorá ho sprevádzala, a stále sprevádza. Je právo týchto webov sa obrátiť na súd, ale my máme právo, za určitých podmienok, niektoré weby zablokovať a vypnúť, keď napríklad ohrozujú kybernetickú bezpečnosť našej krajiny. Z tohto pohľadu konáme, ale budeme rešpektovať prípadné rozhodnutie súdu.“ To sú práve slová výkonného riaditeľa združenia Ondreja Filipa. A ja sa vás chcem opýtať, či je to naozaj ich skutočné právo? Najmä v tomto prípade. Pretože on uvádza kybernetické útoky, ale ja neviem, či k nim niektorý z týchto webov vyzýval, alebo sa na jeho stránkach odohrávali nejaké podobné pikle.
Jindřich Rajchl: Myslím, že každý, kto si to prečíta a trošku sa nad tým zamyslí, pochopí, že sa jedná iba o výhovorku. O nič iné. Žiadne kybernetické útoky tu nikto neporiadal, nikto neorganizoval. Jednoducho iba šíril názor, ktorý sa niekomu nehodil do krámu. Toto je jednoduché. Je to jednoducho cenzorský zákrok, ktorý sa v tejto chvíli snaží obhajovať vzletnými frázami o tom, ako chráni bezpečnosť Českej republiky. Nie. Je to cenzúra. Jednoznačná cenzúra. Poďme si to tak pomenovať. Nazývajme veci pravými menami. Je to jednoznačná cenzúra. A že nejako rozhodne súd? To bude až po nejakej dobe.
Predstavme si, že by sa CZ.NIC rozhodol vypnúť Seznam, takže Seznam.cz by dva mesiace, napríklad aj rok, než rozhodne súd, nemohol prevádzkovať na svojej doméne svoj web. To by asi bolo kriku. Tento precedens je naozaj nesmierne nebezpečný a do budúcnosti zneužiteľný. Myslím, že každý normálny človek, ktorému ide o budúcnosť našej zeme, musí vehementne a jasne protestovať proti tomu, čo sa tu v piatok stalo.
Zablokované weby sa môžu obrátiť na súd, žiadať návrat pôvodného stavu a náhradu škody, a ďalšie. Ale ich poškodenie je veľké.
Martina: Čo môžu zablokované weby teraz robiť?
Jindřich Rajchl: Môžu sa obrátiť na súd, a žiadať reinštaláciu do pôvodného stavu. Môžu žiadať náhradu škody, a ďalšie veci. To samozrejme je možné. Avšak toto poškodenie v mediálnom svete je zásadné, pretože ak niekoho vypnete na x týždňov, či mesiacov, tak logicky dané médium príde o svoju bázu čitateľov a poslucháčov, ktorá sa získava späť iba veľmi, veľmi ťažko. Takže náprava už je vždy zlepovaním rozbitého hrnčeka. K tomuto kroku nikdy nemalo dôjsť.
Celkom by som si prial, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktoré by uložilo CZ.NIC jednak vrátiť pôvodný stav, to znamená naďalej tieto weby neobmedzovať, a jednak zakázať mu tieto veci robiť, čo samozrejme predbežným opatrením úplne nejde. Ale odôvodnením, že niečo také nie je prípustné, a nie je možné, by de facto dal jasný signál do budúcnosti, že bude aj v ďalších prípadoch rozhodovať podobným spôsobom.
Martina: Myslíte, že na to je vôľa? Že to takto môže dopadnúť?
Jindřich Rajchl: Ide o to, či sudca, ktorý dostane túto kauzu na starosť, bude súdiť právo, alebo či sa zapojí do vleku súčasnej politickej propagandy a politiky jedného jediného správneho názoru. Pevne dúfam, že sudca alebo sudkyňa, ktorá to bude mať na starosť, sa bude rozhodovať čisto a len na základe práva, av takom prípade si myslím, že je úplne jednoznačné, aké by toto rozhodnutie malo byť.
Martina: Povedzme, že to tak nedopadne. Veríte tomu, že keď sa budú po jednom odvolávať na súd, a ten bude preberať ich stránky, komentáre a príspevky – jeden mesiac, jeden rok, dva roky – že si ešte niekto bude po pár rokoch pamätať, že tu existoval nejaký Protiprúd?
Jindřich Rajchl: Práve preto si myslím, že súd by mal na základe návrhu vydať predbežné opatrenie, ktorým by vrátil pôvodný stav, alebo by uložil povinnosť CZ.NIC vrátiť tento stav, alebo situáciu do pôvodného stavu, a až potom by sa mal preberať komentármi , a následne zisťovať, či tam k niečomu takému nedošlo. Ja som pevne presvedčený, že nedošlo. A ak by došlo, tak potom sú tu inštitúty práva súkromného i trestného, možnosť podania podnetu z hľadiska spáchania trestného činu ohovárania, alebo trestného činu šírenia poplašnej správy. To je všetko v poriadku. Ale pre vypnutie neexistuje žiadny právny dôvod, to je úplne jednoznačná vec.
Vypnutie niektorých webov narúša slobodnú hospodársku súťaž medzi subjektmi, ktoré spolu súperia na mediálnom poli
Martina: Keď som s vami robila naposledy rozhovor, tak ste nám ponúkli rozbor právnej situácie, možností práva v čase covidu a proticovidových opatrení. A tento náš rozhovor YouTube zmazal. Ste právnik, snažili ste sa s tým niečo urobiť, a nevšimla som si, že by bol tento rozhovor späť.
Jindřich Rajchl: Nie. Nie. YouTube je ďaleko, a ešte to asi bude nejaký čas trvať, ale napriek tomu si myslím, že stojí za to sa ozvať. Paradoxné je, že zmazal len prvú časť nášho rozhovoru, v ktorom sme toho o covide hovorili najmenej, a že sme sa vtedy bavili, pokiaľ si dobre spomínam, práve o cenzúre, a o tom, že sociálne siete tieto rozhovory mažú a že toto mazanie je nesprávny postup. Tak to YouTube zmazal, aby nám dal v podstate za pravdu. Takže z tohto pohľadu vôbec nechápem, prečo vlastne došlo k zmazaniu prvého dielu, kde toho bolo o covide jednoznačne najmenej.
Ale sociálne siete, a ich kontrolóri a cenzori, fungujú zvláštnym spôsobom, ktorý asi nikto z nás príliš neodhalil a nepochopil. Tak to jednoducho je. Ale tu sme na území Českej republiky, a znovu hovorím, že tento krok je ešte závažnejší, pretože narúša slobodnú hospodársku súťaž medzi subjektmi, ktoré spolu súperia na mediálnom poli. To je úplne neoddiskutovateľný fakt.
Martina: Čo za týmto krokom stojí? Kde ľudia, ktorí tieto weby zablokovali, zobrali istotu, že to môžu urobiť? Že to prejde?
Jindřich Rajchl: Myslím, že túto istotu nemajú a že to jednoducho urobili s tým, že si hovoria: Keď nám súd prikáže, že to máme vrátiť späť, tak to holt urobíme. Ale že by mali istú, že to možné je, tak to rozhodne nemajú, čo je zrejmé ako z vyhlásenia CZ.NIC samotného, kde v podstate hovoria: My to budeme rešpektovať, a uvidíme, a tak ďalej, tak najmä z aktov našej vlády . Pretože naša vláda sa nevyjadrila, čo je jasným signálom toho, že veľmi dobre vie, že sa nepohybuje v mantineloch zákonného prostredia a právnych predpisov Českej republiky. To je úplne jednoznačné a myslím, že keby si vláda bola taká istá, že je v práve, tak by to okomentovala, a hrdo sa prihlásila k tomu, že to urobila, a vôbec by sa za to nehanbila. Ale práve vedomie, že tu je v ofsajde, ju vedie k tomu, že sa k celej veci vôbec nevyjadruje.
Otvorenie Pandorinej skrinky jedinej pravdy môže viesť v blokovaniu ďalších webov, ktoré sa práve nebudú hodiť, napríklad tie, ktoré sú proti Green Dealu
Martina: Myslíte, že sa teraz musia všetky tieto servery, weby, spojiť? Alebo môže aj súd sám od seba, bez podania podnetu, vyhlásiť ich zablokovanie za protiprávne?
Henrich Rajchl: Nie. Musí podať žalobu. Musí sa domáhať vrátenia stavu pôvodného nastavenia, a súd musí nejakým spôsobom rozhodnúť. Môžu sa spojiť, nemusia sa spojiť, môžu to urobiť individuálne, alebo spoločne. Oboje má svoje výhody aj nevýhody. Každopádne budú musieť podať podnet na súd, aby rozhodol, pretože z úradnej povinnosti v tejto veci nemá ako rozhodovať. To musí pristáť nejaká žaloba.
Martina: Dá sa povedať, že v tejto chvíli máme v rukách lakmusový papierik a že podľa toho, ako súd rozhodne, budeme vedieť, ako to bude odteraz vyzerať so slobodou, a slobodou slova v našej krajine?
Jindřich Rajchl: Úplne jednoznačne. Úplne s vami v tomto súhlasím. Je zrejmé, že to bude jasný signál, ako veľmi chcú súdy v Českej republike chrániť slobodu slova. Spomeňme si na film Ľud verzus Larry Flynt, kde Larry Flynt hovorí: „Ak súd ochráni ma, tak ochráni vás všetkých, pretože ja som ten najhorší.“ To je, myslím, okrídlená veta, ktorú by si mal každý súd prečítať, alebo vypočuť , pretože aj opovrhnutiahodné názory, ktoré považujeme, alebo ktoré časť spoločnosti považuje za opovrhnutiahodné, sú hodné ochrany. Pretože ak ich prestaneme chrániť, ak začneme otvárať Pandorinu skrinku jednej univerzálnej pravdy, tak tu za chvíľu budeme blokovať všetky ďalšie weby, ktorých názory sa nám práve v tej chvíli nebudú hodiť do nášho poňatia a vnímania sveta, alebo niektorých situácií.
Ako som už hovoril, dokážem si presne predstaviť, že nabudúce môže byť zablokovaný web, ktorý je proti Green Dealu, alebo ktorý spochybňuje klimatickú zmenu. Veď je to úplne rovnaké: Niekto môže prísť a povedať: Pozrite sa, klimatická zmena ohrozuje bezpečnosť Českej republiky, pretože môže znamenať, že sa tu v nasledujúcich rokoch zhorší situácia, a budú ďalšie tornáda, záplavy a všetko možné. Takže tento web spochybňuje klimatickú zmenu, takže ohrozuje bezpečnosť Českej republiky a my ho zablokujeme. V tejto chvíli si na báze rovnakej prizmy dokážem predstaviť, že úplne rovnakým spôsobom bude možné postupovať aj v týchto prípadoch.
Registrátor webových domén by nemal byť súkromným subjektom. Mal by to mať na starosť štát, ktorý by sa riadil zákonom.
Martina: Je nebezpečnejšie, keď toto urobí súkromný subjekt, alebo keď to urobí vláda?
Jindřich Rajchl: To je dobrá otázka. Myslím, že registrátor webových domén by nemal byť súkromným subjektom, toto by mal mať na starosť štát. Má to svoj historický dôvod, pretože internet vznikal samovoľne, a v tej chvíli asi nikto netušil, do čoho sa webové prostredie, ktoré dnes v podstate ovláda veľkú časť našich životov, rozrastie. Takže by to mal mať na starosti štát, a mal by tu byť jasne vymedzený zákonný rámec, v akých prípadoch je možné obmedziť, alebo vypnúť – ľudovo povedané – akýkoľvek web, pretože priestor pre vládu, ktorý je tu v súčasnej dobe, naozaj umožňuje práve tieto rôzne prístupy, a obchádzanie všetkých princípov slobody slova v tejto krajine.
A keď sa pýtate, tak za mňa by bolo horšie, keby to urobil verejný subjekt, pretože súkromný subjekt má právo na svoj názor. Ale štátna správa sa má správať nestranne, neovplyvniteľne, a má dbať na to, aby v našej krajine nebola žiadnym spôsobom narušená sloboda slova, bez ohľadu na to, ako veľmi sa jej názor prezentovaný niektorými médiami nepáči.
Martina: V posledných mesiacoch som sa vždy na konci relácií Dopredu do minulosti lúčila s našimi poslucháčmi s tým, aby sa učili počúvať nás predovšetkým cez web, pretože na sociálnych sieťach občas niektoré naše rozhovory a príspevky miznú. Teraz si pripadám naivná, a pevne verím, že aj tento náš spoločný rozhovor môže prispieť k tomu, aby sme si sveta okolo seba, svoju vlastnú slobodu, slobodu našich spoluobčanov, viac všímali.
Jindřich Rajchl: Myslím, že je to krásna veta na záver. Ale ukazuje to na paradox, že sa mnoho subjektov snažilo, keď kritizovali cenzúru sociálnych sietí, utiecť na web a nasmerovať svojich poslucháčov, čitateľov, práve do webového priestoru. A teraz vidíme, že ani tam nie je sloboda zaručená. A to je veľmi smutné memento toho, čo sa stalo v piatok. A ja pevne dúfam, skutočne pevne dúfam, že súd na túto hru nepristúpi, a ochráni názorovú slobodu v tejto krajine.
Martina: Jindřich Rajchl, veľmi vám ďakujem za otvorený rozhovor.
Jindřich Rajchl: Ja veľmi ďakujem za pozvanie.
Zanechajte nám komentár