Ján Baránek: Fašizmus

„Bystrý bojovník vnúti svoju vôľu nepriateľovi, no nedovolí, aby mu on vnútil svoju.“  Sun-c´

Úvod

Žil raz jeden kohút šťastne so svojimi sliepkami na neveľkom dvore. Kohút bol bystrý pozorovateľ a tak mu neuniklo, že každé ráno, keď sa aj so sliepkami dostane na dvor, je v miskách plno zrna. Pre neho, aj pre všetky sliepky. Takto to išlo celý rok. Každý deň, bez výnimky, bolo v miskách ráno plna zrna. Nedalo mu to pokoja. Po roku však na to prišiel, lebo niekedy vyšiel von aj v noci a zrno v miskách nebolo. Zrazu mu všetko bolo jasné a tak, jedno ráno, ešte pred raňajkami, zvolal všetky sliepky: „Sliepky, zistil som, čo nás drží pri živote!“ Sliepky sa už nevedeli dočkať. Kohúta si vážili. Jednak iného nepoznali, jednak bol väčší ako oni, stihol ich všetky obskákať a popri tom aj študovať súvislosti zákonitosti. Len nevedeli aké a čoho. Kohút ich nenechal dlho sa trápiť: „Sliepky, to, že máme každé ráno v miskách zrno zapríčiňuje Slnko!“ Sliepky na neho vyvalili oči a vzdychli. Ten kohút je strašne múdry… „Áno Slnko“, pokračoval kohút. „Keď som bol vonku v noci, nič v miskách nebolo, ale keď vyjde Slnko, objaví sa v nich zrno!“ Kohút bol na seba pyšný. Prišlo ďalšie ráno a kohút so sliepkami opäť vyšli von. Ale – v miskách nebolo nič! Stalo sa však niečo iné. Do dvora vošiel gazda a kohúta aj všetky sliepky podrezal. Blížila sa totiž svadba jeho dcéry…

Fašizmus korporácií

Máme ju tu znovu, milí priatelia. Tú, ktorú moja generácia veľmi dobre pozná, až intímne, s ktorou ma nekonečné skúsenosti, ktorú tisíc krát prezrela, ktorá ho neoklame, o ktorej vie veľa, lebo sa mu dostala do krvi už v detstve, v ktorej vyrastala, ktorej tváre pozná a pozná ju aj so zavretými očami, ktorú cíti na kilometre, ktorá len zavanie a ona už cíti víchor, ktorá len zašepká a ona už počuje hrom, ktorá len zabliká a ona už vidí blesky. Áno, takto odhalí neomylne moja generácia totalitu. Máme ju tu znovu. Nemá červenú farbu, ani hnedú. Je ružová, oranžová, mení farby ako chameleón, privlastňuje si farby dúhy.

Pred pár týždňami ma nesmierne rozčúlilo, keď Youtube vymazal moje video s MUDr. Törökom, jedným z najlepších aristov na Slovensku, autorom patentov na pľúcne ventilácie vyrábané na Slovensku. MUDr. Török mi vo videu rozprával o protokole, ktorým liečia chorých na Covid, ktorého je spoluautorom. V protokole je aj liek Ivermectin. Toto bolo aj dôvodom vymazania videa s arogantným a až výsmešným vysvetlením, že vo videu sú zavádzajúce zdravotnícke informácie. Inak povedané, nejaký trotl, zaplatený neviem kým, iba tuším, skrátka video nahlasoval až ho zmazali. Lebo Ivermectin. Je lacný, nie je chránený už patentom a lieči. Nemám totiž ani jeden dôvod neveriť MUDr. Törökovi. Ako by ste to nazvali? Ja to nazývam fašizmus. Asi nepresne. Inak ale neviem. Lebo ako mám nazvať počínanie, keď kvôli nejakým, s najväčšou pravdepodobnosťou finančným záujmom, niekto pracuje na tom, aby sa verejnosť nedostala k lieku, ktorý pomáha, ale je lacný? Čo je to? Rozhodne nie liberálna demokracia. Ani demokracia. Ani socializmus, ani konzervativizmus, ani nič podobné. Toto je fašizmus. Priatelia, fašizmus je zlý, musíme proti nemu bojovať.

Druhý príklad je neporovnateľne škandalóznejší a až globálne škodlivý. Odhaľuje odpornú tvár súčasných elít, ktoré už nepokryte dávajú najavo, že im nejde o dobro, ale len a len o vlastné záujmy. Toto všetko samozrejme robia v súčinnosti a za širokej podpory sprofanovaných, ale celoplošných mainstreamových médií.

Profesor Martin Kulldorff z Harvardu, spolutvorca Barringtonskej deklarácie, jeden z najcitovanejších epidemiológov a expertov na infekčné choroby na svete (posledný počet citácií: 25 290 v odborných časopisoch), bol cenzurovaný Twitterom. Jeho tweet o tom, že  nie každý potrebuje vakcínu proti SARS-CoV-2, bol označený za zavádzajúci. Dostal varovanie a používateľom bolo zabránené lajkovať alebo opätovne retweetovať jeho príspevok.  Moja otázka je – kto na tejto sociálnej platforme je lepším odborníkom na danú problematiku, ako profesor Kulldorff? Kto z vedenia  Twitteru si dovolil nárokovať lepšie vedomosti, znalosti a skúsenosti na danú problematiku, ako má prof. Kulldorff? Asi taký človek neexistuje. Minimálne nie vo vedení Twitteru. Napriek tomu – stalo sa to. Logická otázka je  – prečo? Logická odpoveď je tá istá, ako v prvom prípade –  ako mám nazvať počínanie, keď kvôli nejakým, s najväčšou pravdepodobnosťou finančným záujmom, niekto pracuje na tom, aby sa verejnosti nedostala relevantná informácia o očkovaní na Covid? Čo je to? Rozhodne nie liberálna demokracia. Ani demokracia. Ani socializmus, ani konzervativizmus, ani nič podobné. Toto je takisto fašizmus. Priatelia, fašizmus je zlý, musíme proti nemu bojovať.

Ďalší príklad je staršieho datovania – určite si spomínate na to, ako niektoré televízie v USA vypli v priamom prenose prejav vtedy prezidenta Trumpa. Takisto viete o tom, že Trumpa, ešte ako prezidenta, cenzurovali, mazali a vypli takisto platformy Youtube, Twitter a Facebook. Niektorí z vás si povedia – dobre mu tak. Tí z vás, ktorí si to povedia sú, samozrejme, beznádejní hlupáci. Možno ho nemáte radi. Ide tu o iné. Americký prezident je stále považovaný za najmocnejšieho človeka na tejto planéte. Zrazu sa stane niečo nepredstaviteľné – niekomu z vedenia spomínaných platforiem sa nepáčil ako a čo hovorí. Vypnú ho! Jednoducho, beztrestne a svojvoľne. Jednoducho mediálne eliminujú najsilnejšieho človeka na planéte kvôli názorom!!! Lebo sa im nepáči, že je pravičiar, konzervatívny, nemá rád Bidena, Harrisovú, Clintonovú a pod. Vypnú ho! Poviete si – však sú to súkromné spoločnosti, môžu. No, to je omyl. Nemôžu. To, že mohli, to je fašizmus! Pokiaľ akákoľvek súkromná spoločnosť pracuje s verejnosťou, verejnou mienkou, slúži globálne na šírenie názorov, a pod., podlieha istým pravidlám. Poznáte to na prípadoch našich súkromných televízií. Pokiaľ v USA ale môžu a urobia to, čo je to? Rozhodne nie liberálna demokracia. Ani demokracia. Ani socializmus, ani konzervativizmus, ani nič podobné. Toto je takisto fašizmus. Prachsprostý fašizmus, lebo ako inak mám nazvať blokovanie iných názorov, ich elimináciu, až kriminalizáciu, ostrakizáciu ich nositeľa? Priatelia, fašizmus je zlý, musíme proti nemu bojovať.

Mysleli by ste si, že to skončí pri americkom prezidentovi? Ste na omyle. Oni prekročia aj svoj tieň. Oni nevypli iba amerického prezidenta. Facebook vypol celý kontinent. Austráliu. Vraj kvôli obchodnému sporu.

Spoločným menovateľom vyššie uvedených príkladov je, že tu ide o svojvôľu vlastníkov a súkromných organizácií. Rozhodujú o tom, čo môžeme a nemôžeme vedieť. Čo si máme myslieť. Toto je neprijateľné aj od politikov. Tu je to o to horšie, že týchto ľudí, čo nám diktujú názory, nikto nevolil, naopak, oni už ovládajú nami volených zástupcov. Ako napríklad amerického prezidenta. Toto naozaj neviem nazvať inak, ako fašizmus. Priatelia, fašizmus je zlý, musíme proti nemu bojovať.

Fašizmus politickej korektnosti

Pred pár dňami som telefonoval s jedným kamarátom v USA. Je to Žid, zastupuje skupinu amerických Židov na Floride, väčšinou právnikov a lekárov, on sám je lekár. V rozhovore mi povedal, že situácia v USA začína byť v niektorých smeroch neúnosná – stáva sa normou, že kvalifikáciou už nie je vzdelanie, ale farba kože – čím tmavšia, tým lepšie, podobne je to aj so sexuálnou orientáciou. Zjednoduším to – byť bielym heterosexuálom začína byť minimálne podozrivé. Podľa jeho slov, napríklad z Kalifornie, ktorá sa stala lídrom týchto nezmyslov, začína migrácia do Texasu, hoci desaťročia to bolo naopak – z Texasu sa migrovalo do Kalifornie. Ďalej mi hovoril, že veľa nespokojných bielych je v americkej armáde, ktorá ako celok negatívne vníma snahy o gender a iné „zvýhodnenia“ a „zrovnoprávnenia“. Armáda ako taká je teda konzervatívna, čo je prirodzené. Čo je však nebezpečné, to je fakt, že Amerika, na rozdiel od Európy, je ozbrojená, podľa jeho slov má pomaly každý biely doma arzenál zbraní. Otázkou času teda je, kedy pohár trpezlivosti pretečie. Ako príklad si môžeme uviesť hnutie Black lives mater, ktoré svoj boj za „rovnoprávnosť“ doviedlo do banditizmu, lúpeží a ponižovania bielych.

Politická korektnosť ako taká je nezmyslom, predstavuje neprirodzený systém, ktorý ignoruje až znásilňuje ľudskú prirodzenosť a tým pádom je odsúdený na to, aby zlyhal. Ako príklad môžem uviesť ženskú vysokoškolskú atletiku. Keď v USA umožnili súťažiť v ženskej vysokoškolskej atletike transgenderovým športovcom (športovkyniam?), znamenalo to začiatok konca ženskej vysokoškolskej atletiky. Vysokoškoláčky logicky neboli schopné konkurovať mužom „transformovaným“ na ženy a samozrejme – prehrávali s nimi. Na toto poukázala na sociálnej sieti aj ikona LGBT hnutia v USA, lesbická tenistka Martina Navrátilová (mimochodom emigrantka z ČSSR). Okamžite sa spustila proti nej zúrivá kampaň, vylúčili ju zo všetkých LGBT a podobných organizácií. Skrátka, nezmysel požral jedného zo svojich autorov. Na tomto príklade jasne vidíme zacyklenie sa neprirodzene nastaveného systému. Jednak nelogické, hoci politicky „korektné“ likvidovanie práv vysokoškolských športovkýň, ale aj fakt, že problém majú aj americké feministky, ktoré sa logicky dostali do konfliktu so zástancami a podporovateľmi transgender hnutia. Teda tie feministky, ktoré sa takisto masívnou mierou zaslúžili o výrazné presadenia sa politickej korektnosti v USA.

Ako nazvať systém, kde umelo vytvorený nárok a tzv. právo menšiny neguje prirodzené právo väčšiny? Neviem to nazvať inak, ako fašizmus.

Príkladov zla tzv. politickej korektnosti je nekonečne veľa, kvôli snahe nepredlžovať text ich nebudem uvádzať. Ich spoločným menovateľom je však notorické nadradzovanie občianskych a iných získaných práv, nad prirodzené ľudské práva. Na záver tejto časti uvediem zrozumiteľný príklad. V jednej televíznej debate som oponoval spoludiskutérke, ktorá obhajovala adopcie detí homosexuálnymi pármi. Na moju otázku, ktoré právo je silnejšie – či získané právo homosexuálov na dieťa, alebo prirodzené právo dieťaťa na otca a matku, mi radšej priamo neodpovedala, ale argumentovala nejakými dohodami. Čo je samozrejme nezmysel. Napr. Norimberské rasové zákony boli tiež len „dohodou“. Priatelia, nie je exemplárnejší príklad fašizmu, ako je nadradzovanie získaných práv menšiny nad prirodzené práva väčšiny… Priatelia, fašizmus je zlý, musíme proti nemu bojovať.

Fašizmus pandémie

Keby nám niekto pred jeden a pol rokom povedal, čo budeme dnes zažívať, vysmiali by sme sa mu. Je to ako scenár lacného béčkového sci-fi filmu. V tejto pandémii je víťazstvo totality najjasnejšie, najhmatateľnejšie a najnepochopiteľnejšie. Lebo by som nikdy neuveril, ako sa ľahko, ochotne, nadšene a presvedčene, začneme vzdávať slobody. Nie, nejdem tu brojiť za slobodu na úkor životov. Idem brojiť za slobodu v rámci zachovania si zdravého rozumu, za slobodu racionálnych rozhodnutí, prospešných pre štát, ale najmä jeho obyvateľov.

Parafrázujúc Einsteina musím povedať, že slovenské vládne elity napĺňajú jeho výroky o tom, že iba idiot si myslí, že keď sa mu 100x niečo nepodarí, 101x sa mu to tým istým postupom podarí. Videli sme, ako nekonečné testovanie neprinášalo žiadne výsledky a záver – Slovensko si objednalo ďalších 32mil. testov. To je samozrejme idiotizmus. Ale slovenskej vláde sa majstrovsky podarilo iné – rozoštvať medzi sebou národ tak, ako snáď nebol ani za čias najhlbšieho komunizmu. Vytvorili sme atmosféru až čínskej kultúrnej revolúcie, kedy bolo cťou každého nímanda udať svojho suseda, profesora, umelca, atď…, za porušovanie princípov a pravidiel. Mimochodom, bola zameraná proti štyrom prežitkom – starému mysleniu, kultúre, obyčajom a návykom. Možno vám to niečo pripomína – a nemám na mysli len pandémiu Covidu. Vytvorili sme sieť dobrovoľných(!) udavačov, ktorí naozaj veria, že zachraňujú životy, ak vás udajú, že nemáte rúško! Táto bezbrehá idiotizácia národa je sama o sebe zločinom. O to väčším, že toto udávanie a nepriateľstvo bude mať následky aj po Covide. Nikdy už nepôjdete na kávu so susedom, ktorý vás udal kvôli rúšku. Už nepôjdete nakupovať do obchodu, kde vás nepustili, lebo ste nemali modrý zdrap. A tak ďalej. Toto sa v demokracii nestáva. Toto dokázali len komunisti a fašisti.

Veľkým problémom „politickej korektnosti“ je aktivistický prístup jej presadzovateľov. Samotný aktivizmus popiera demokratický prístup, lebo jeho cieľom je presadenie idey, názoru na základe presvedčenia a vnímania jedine správnej a jedine možnej cesty. Politický aktivizmus v tomto prípade ako taký popiera pluralitu a heterogénnosť názorov. Uvedomujem si, že najmä pre ľavicových aktivistov sú tieto riadky ako súkno pre býka, o to skôr ich s radosťou píšem. V pandémii sa zrodilo až príliš veľa aktivistov a samotná pandémia preformátovala spoločnosť. Podarilo sa to tak ľahko najmä z toho dôvodu, že sa začal šíriť strach. Tu vstupujú do tejto nechutnej a manipulatívnej hry médiá, ktoré definitívne rezignovali na svoju úlohu nestranne informovať a masívne začali manipulovať. Či už manipulatívnymi zábermi mŕtvol, preplnených márnic a pod. Sám som s nemým úžasom sledoval spravodajstvo jednej mainstreamovej televízie, keď bolo „ohnisko“  v Nitre. Okrem údajného chladiarenského kamiónu na mŕtvoly, ktorému chýbalo akékoľvek vybavenie na skladovanie mŕtvych tiel, nehovoriac o chýbajúcich periférnych zariadeniach, táto televízia vyslovene drzo a manipulatívne zaradila pri opisovaní dramatickej situácie v Nitre zábery krematória, na ktorom boli talianske(!) nápisy. Toto nie je hoax, videl som to na vlastné oči. Je to niečo podobné, ako keď médiá ukazovali dramatickú situáciu v USA a rady čiernych plastových vriec s údajnými mŕtvolami. Neskôr vyšlo najavo, že išlo o niekoľko rokov staré zábery z cvičenia Národnej gardy. Túto opravu sme ale už nikde plošne zverejnenú nenašli. Toto a podobné „spravodajstvo“ nie je dobré na nič iné, len na vytváranie atmosféry strachu. Strach je stav, kedy sa obyvateľstvo ovláda najlepšie, kedy sa v mene záchrany ochotne vzdáva svojich práv a slobody. Strach, ktorý na Slovensku vznikol aj zásluhou médií je však zločinom. Samotný má na svedomí desiatky ľudských životov a zločinom je aj jeho bezdôvodné šírenie a manipulovanie v prospech jeho šírenia. Sme svedkami toho, ako niektorí občania, najmä starší,  mesiace nevychádzajú zo svojich bytov. Sme svedkami udávania bezrúškových rúškonosičami, sme svedkami policajného násilia voči bezrúškovým, udávania tajne otvorených prevádzok, ktorých majitelia sú na prahu prežitia, atď… Vytvorili sa nové ilegálne štruktúry konzumentov a služieb, skupiny bezrúškových, rodia sa noví disidenti, odporcovia Covid režimu. Poviete si, že obhajujem nezodpovedných nenosičov rúšok a pod. Možno by ste mali pravdu. Ale – v mnohých krajinách EÚ sú rúška len ako odporúčanie, nie ako povinnosť. Okrem ČR – aj to v menšej miere, žiadna krajina nemá tak drakonické obmedzenia, ako Slovensko. Zámerne si osprostievame generáciu školákov. Toto je zločin, ktorý neospravedlní pandémia takej choroby, ako je Covid. Neviem o žiadnej ďalšej krajine, kde by školy boli tak dlho zatvorené, ako u nás. Neviem o žiadnej krajine, kde tupé a premotivované učiteľky v niektorých materských školách nútia malé deti chodiť v rúškach. So smútkom pozerám na chudákov, ktorí jogingujú s respirátorom na tvári v prírode. Sami, vo dvojici… So smútkom pozerám na rodičov, ktorí súhlasia s tým, aby ich deti v predškolskom veku nosili v MŠ rúška. So smútkom som pozeral na fotografie modrých zdrapov v prvom celoplošnom testovaní, ktoré zverejňovali na sociálnej sieti radostne otestovaní. Ešte som nevidel teľa, ktoré sa chválilo vypáleným znakom na zadku. Ale videl som veľa ľudí, ktorí sa chválili modrým zdrapom. Rozdiel medzi nimi a teľaťom bol zásadný  – to teľa bolo obeť vypaľovania a keď mu vypaľovali znak, ak mohlo, kopalo. Oni sa radostne podvolili. Dobrovoľne.

Prečo som v tom čase nepočul v mainstreamových médiách nič o pochybnostiach legitímnosti plošného testovania?  Nič som nepočul ani o nebezpečenstve nákazy pri plošnom testovaní. Neinformovali. Mlčali – buď z hlúposti, alebo z aktivizmu, alebo ich prinútili. Kto? Neviem. Neviem, kto ich núti neinformovať o protestoch, ktoré proti Covid obmedzeniam prebiehajú v celej Európe. Neviem, kto ich núti neinformovať o lieku Ivermectin. Kto ich núti spochybňovať ho?  Ivermectin preukázateľne zachraňuje životy chorých na Covid. Ako nazvať jeho odopieranie pacientom? Je to fašizmus. V mene čoho tento liek nebol dostupný? V mene peňazí? Je úplne jedno, či ste ho nedostali preto, lebo vám vnucujú menej účinný, ale drahší iný liek, alebo by ste ho napr. nedostali preto, lebo máte zlý etnický pôvod. Stále je to fašizmus.

Neviem, v akom svete žijeme, ale viem, že niečo sa tu pokazilo. Nejaké záujmy sú nad záujmom zdravia a našich práv a slobôd. Je to tlak, ktorý prichádza z viacerých strán a prichádza postupne. Dnes už sa vám zdá normálne, že keď idete vyberať, alebo vkladať svoje peniaze do banky, musíte uviesť pôvod peňazí. Zdá sa vám normálne, že transakciu musí niekto schváliť. Nezamýšľate sa nad tým, že ide o vaše peniaze. Nezamýšľate sa nad tým, že čo keď neschváli a vy sa k svojim peniazom nedostanete? Nemôže sa to stať? Vyvediem vás z omylu. Všetko, čo sa môže stať sa stane! A neargumentujte mi, že nie. Lebo toto je základ argumentácie mainstreamovej vedy pri obhajovaní vzniku života na Zemi – že ak sa mohlo stať, že život náhodne vznikol mixom chemických prvkov, tak sa to vraj stalo. Tak ak vám to vyhovuje tu, musíte to prijať všade. Potom vám nahovoria, že najlepší je bezhotovostný styk, bez fyzických peňazí. A vy si poviete – ok. Budete mať bankovú kartu, internet banking, peniaze sú nehygienické, môže sa nimi šíriť Covid. A čo keď niekto stlačí tlačidlo a vy sa k svojim peniazom nedostanete? Neveríte? Blbosť? A verili by ste pred rokom, že televízie vypnú prejav amerického prezidenta? Verili by ste, že americkému prezidentovi zablokujú konto na Twitteri, Youtube. Facebooku? Verili by ste tomu? Asi nie. A  – stalo sa! Lebo sa to mohlo stať.

Mediokracia progresivistických a ľavicových médií

Médiá som už spomínal. Je potrebné povedať, že niektoré z nich rezignovali na svoju úlohu – informovať a strážiť demokraciu. Zahalili sa klamlivým plášťom žurnalistiky len a len na to, aby slúžili vyšším záujmom neomarxistických elít, resp. progresivistickým skupinám.  Nehľadia na následky, hľadia len na cieľ. Nehľadia na zlo, hladia na pokyny. Takto, zbavené morálky, etiky, svojho poslania, slúžia. Svojou službou však likvidujú zvyšky demokracie a robia si z nej pláštik pre niekoho ciele, ktoré realizujú. Vyrábajú prezidentov a vlády. Masívnou podporou vopred určenému politikovi, alebo strane, manipulujú verejnou mienkou. Toto je príklad dvoch posledných prezidentských volieb na Slovensku. Ostrakizujú nepohodlných. Nepohodlní nedostávajú priestor, uprednostňujú ľavicové resp. progresivistické názory, zneviditeľňujú nepohodlnú konkurenciu, filtrujú názory, udalosti, realitu. Vytvárajú imaginárny svet nimi chcenej, nie skutočnej reality. Kedy ste v mainstreame čítali niečo pozitívne napr. o prezidentovi Trumpovi? Asi nikdy. Len a len zlé, znevažujúce informácie. Určite neviete, že bol prvým americkým prezidentom v tomto miléniu, ktorý sa verejne zastal nenarodených detí.  Takisto vám mainstream nepriniesol informáciu o blokovaní vyššie spomínaného vedca Twitterom. Používajú zákerné zbrane, útočia ad hominem, spochybňujú vašu morálku, vymyslia vám klamlivú hanobiacu minulosť, pripíšu vám akékoľvek chrapúnstvo, len aby dosiahli vašu elimináciu. Atď., atď… Selektívne sa stavajú aj k otázke liečby Covidu. Už spomínaný Ivermectin, s výnimkou jednej celoplošnej televízie, marginalizujú, resp. priamo o ňom klamú. Aby bolo jasné – netvrdím, že to robia všetky médiá. Máme však na Slovensku niektoré, ktoré samé seba pasovali za mienkotvorné a seriózne, overujúce si zdroje. Táto téma by si zaslúžila knihu. Z osobnej skúsenosti však môžem povedať, že pred prezidentskými voľbami som bol vystavený útokom týchto médií, keď som si dovolil zapochybovať o morálnej úrovni vtedy kandidáta na prezidenta A. Kisku. Toto nie je jediný prípad. V prípade Z. Čaputovej rozpútali doslova hystériu, aj za výdatnej podpory niektorých prieskumných agentúr a z neznámej aktivistky doslova vyrobili prezidentku, ako marketingový produkt. Toto celé je však ďaleko za čiarou. Dnes je stav taký, že niektorí sudcovia dokonca píšu rozsudky tak, aby si nepoštvali novinárov. Takže – kam sme sa to dostali? Do akej formy demokracie? Samozrejme, toto nie je demokracia. Toto je anarchia s fašistickými prvkami. Žiaľ, dnes nie je sily, ktorá by upratala niektoré médiá tam, kde je ich miesto. Toto sa totiž deje globálne. Filtrovanie informácií však nie je iba ich doménou. Dokonca, nemôžete veriť ani na prvý pohľad banálnemu nástroju na získavanie informácií – vyhľadávaču. Mám na mysli Google. Dosť ma zarazilo, keď som zistil, ako „cenzuruje“ vyhľadávanie niektorých, pre ľavicový mainstream nepohodlných, stránok.  Skúste si dať vyhľadať do Googlu  „american truth seekers“. Je to stránka, ktorá podporuje D. Trumpa, ktorá prináša určite aj kontroverzné informácie, ale takých je veľmi veľa aj na opačnom brehu. Google vám ju nenájde. Pokiaľ si ju dáte vyhľadať v Yahoo, ten vám ju nájde.

Tu musím spomenúť aj tzv. tretí sektor. Jeho časť robí to, čo robiť má a klobúk dole. Ale – mimovládky sa masívnym spôsobom vmiešavajú aj do politiky. Hodnotia volených zástupcov, vnucujú svoje predstavy a videnie sveta. Toto všetko s argumentáciou dobra, ľudských práv a pod. Je tu však jeden problém. Podobne, ako v prípade majiteľov médií a sociálnych sietí – nikto ich nevolil. To im však nebráni v tom, aby vnucovali svoje názory voleným predstaviteľom a de facto aj de iure, takto obchádzali demokratické mechanizmy a nanucujú svoje, v prevažnej miere menšinové názory, verejnosti. Toto je absolútne neprípustný a neakceptovateľný postup manipulovania s verejným životom.

Ekoteror

Posledným problémom, nie že by ich nebolo viac, ktorému sa budem venovať, je, nazvime to – thunbergizácia ekológie a ochrany životného prostredia. Namiesto priezviska Gréty Thunbergovej si pokojne dosaďte „primitivizácia“, alebo infantilizácia. Ako inak nazvať hystériu, ktorú spôsobila táto školáčka (určite nie sama). V jej osobe a hystérii, ktorú vyvolala, sa odzrkadľuje všetka negatívna zmena, ktorá sa za posledné roky udiala a deje. Namiesto faktov prevládajú emócie, namiesto odbornosti aktivistické pravdy a politizácia problému. Najhoršie na tom všetkom je, že celková idiotizácia verejného života si tu vyberá asi najkrutejšiu daň, ktorú budú splácať celé generácie. Žiaľ, bavíme sa predovšetkým o EÚ. Tej EÚ, ktorej myslenie ovládli  ľavicové nezmysly a iracionálne aktivistické riešenia. Už minulý rok som písal o nezmysle, nazvanom benzín E10. Vtedy sa na mňa nakontaktovali dokonca lobisti, ktorí bránili záujmy výrobcov bio zložky do benzínu a chceli mi „vysvetľovať“ že sa mýlim. No, pozrime sa, ako som sa mýlil – prišiel lock down a s ním aj znížená mobilita. A čo sa stalo? Zrazu tento výdobytok zelenej pomätenosti, teda benzín E10, začal likvidovať palivové čerpadlá v autách, ktoré stáli dlhšie aj s natankovaným E10. Jednoducho preto, lebo má nižšiu oxidačnú stálosť. To iba ako malý príklad. Poďme ale k ešte väčšiemu idiotizmu. Elektromobilom. Neviem, aká vysokopomätenosť vymyslela, že EU zachráni planétu  elektroautami. Mohlo by to tak byť. Keby neplatili termodynamické zákony, keby existovalo perpetuum mobile. Inak nie. Inak príde katastrofa. Bude to ako s Ivermectinom. Po roku hejtovania Ivermectinu konečne Liverpoolska univerzita zverejnila meta-analýzu 18 štúdií spojených s používaním tohto liečiva. Štúdie už dávnejšie zistili, že podávanie Ivermectinu je spojené so znížením zápalu a rýchlejšou neutralizáciou vírusu Sars-Cov-2. Ale vráťme sa k elektromobilite a k plánovanej likvidácii spaľovacích motorov, automobiliek, pracovných miest a podobných „nepodstatností“, ktoré šialená EU chystá

Návrh, ktorý z dielne komisie unikol obsahuje konkrétne hodnoty pre emisie dusíku (Nox). Tie by mali od roku 2025 klesnúť na 30 gramov na kilometer, v prísnejšej verzii dokonca na 10 gramov. Dnes sú pritom pri naftových autách 80 gramov a benzínových 60 gramov. Rozdiel medzi oboma typmi motorov by už neplatil, limit by bol rovnaký pre benzín aj naftu. Automobilky sa buď budú musieť úplne vzdať spaľovacích motorov, masívne dotovať elektromobily tak, aby sa pre ľudí stali ekonomicky zaujímavejšími alebo platiť tak obrovské pokuty, že sa stanú jedným z najdôležitejších zdrojov pre napĺňanie únijného rozpočtu. Čo nastane? Nastane katastrofa. Asi mi neveríte. Ak sa tak stane, vráťte sa k tomuto textu. A stane sa to, ak šialenci v EÚ túto normu prijmú. Už dnes totiž niektoré krajiny vyzývajú spotrebiteľov, aby nabíjali svoje elektromobily mimo špičky, lebo kolabuje el. sieť. A to máme len minimum elektromobilov. Teraz si predstavme Európu s elektromobilmi v masívnom rozsahu. Kde chceme zobrať el. energiu? Určite nie z atómových elektrární, lebo tie tiež chceme zatvárať.  Z elektrární na fosílne palivá? To snáď nie!!! Však práve proti tým bojujeme!!!! Tak odkiaľ? Blbec odpovie – z obnoviteľných zdrojov. Ale to nejde. Zatiaľ skrátka nie a pretečie ešte veľa, veľa vody v Dunaji, kým také niečo bude v masívnom meradle reálne. Zoberme si také Slovensko – z vodnej energie? Ťažko, nemáme jej toľko. Z geotermálnej? Detto. Zo slnečnej? Detto. Z veternej? Tiež nie. Navyše – každý z týchto zdrojov tiež nie je úplne „zelený“, ako by sa zdalo.

Budovanie vodných elektrární a ich prevádzka tiež zaťažujú prírodné  prostredie, menia zásadným spôsobom biotopy, ale aj ekotopy a navyše – tiež znečisťujú. Veterné elektrárne produkujú hluk a likvidujú vtáky. Takže odkiaľ chcú úradníci z EÚ brať elektrickú energiu? Blúznia nám tu o elektromobiloch, ale nepovedia bé – odkiaľ a za akú cenu? Garantujem vám, že cena v prepočte na 100 km jazdy bude omnoho, omnoho vyššia, ako je to pri fosílnych palivách. A to nehovorím o batériách po životnosti – kam s nimi, o ich výrobe, ktorá je sprevádzaná s katastrofálnou devastáciou životného prostredia, atď., atď. Ďalej – čo chcú eurohlupáci zachraňovať? Planétu? Viete, kto sú najväčší producenti skleníkových plynov?  1. Čína, 2. USA, 3. India, 4. Rusko, 5. Japonsko. Vidíte tam niekde štát EÚ? Čo zachránime, keď už dnes sme v relatívnych hodnotách jedny z najmenších producentov skleníkových plynov? Nezachránime nič. Absolútne nič!!! Len zlikvidujeme jedno odvetvie priemyslu, dodávateľov, zlikvidujeme pracovné miesta, zvýšime chudobu, sociálne napätie, skomplikujeme zásobovanie elektrinou, skomplikujeme mobilitu, celkovo teda – zvýšime chaos a anarchiu a znížime životnú úroveň. Toto a nič iné, bude výsledkom elektromobility. Takže, zbytočne hľadáme lepšie a lepšie, „hustejšie“ batérie. Nebudeme mať zdroje na výrobu el. energie!!! A zvyšok sveta sa nám bude rehotať. Nemusia nás prepadnúť ani Rusi, ani Číňania. Európa tak osprostela a ochorela ľavicovým morom, že sa zlikviduje sama. Vytvorili sme monštrum, ktoré sa volá EÚ. Toto monštrum stratilo zvyšky zdravého rozumu, lebo ho ovládli – neviem akým spôsobom, úradníci, premotivované ľavicové elity a zástupcovia kultúr, ktoré nie sú kompatibilné so zdravým rozumom. Len si spomeňte na iný nepodarený projekt – ZSSR. Tam tiež chceli rozkázať vetru a dažďu. Rozhodli sa, že budú pestovať bavlnu v púšti. A tak začala v r. 1954 sovietska vláda presmerovávať rieky Amudarja a Syrdarja, ktoré napájali Aralské jazero vodou, do zavodňovacích kanálov. Výsledkom je takmer vyschnuté Aralské jazero a bavlna sa nepestuje aj tak. Aralské jazero je totiž slané. A tam, kde voda ustúpila – kde jazero vyschlo, ostala aj soľ. Tú vetry ženú na plánované bavlníkové plantáže a soľ z Aralského jazera tam úspešne likviduje nešťastnú bavlnu. A s elektromobilmi to bude to isté. Nebudeme mať poriadne ani autá, a energiu s neustálymi problémami, výpadkami. A svet sa nám stále bude smiať. Pritom, kvôli stromu nevidíme les. Aký les? No napríklad tento: Kontajnerová lodná doprava prispieva k množstvu emisií vypustených do atmosféry extrémnym podielom. 16 najväčších kontajnerových lodí znečisťuje ovzdušie v rovnakom meradle, ako všetky autá planéty. Túto informáciu si dohľadáte všade. Ako je to možné? Veľké kontajnerové lode totiž na svoj pohon využívajú tzv. Heavy Fuel Oil, palivo vyrábané z ropy, ktoré je považované za všeobecne „najšpinavšie”. Obsahuje totiž veľké množstvo síry a pri jeho spaľovaní sa tak uvoľňuje oveľa viac oxidov síry a dusíka, ako pri spaľovaní iných pohonných látok. Tradičný benzín využívaný v automobilovej doprave je upravovaný tak, aby pri spaľovaní vypúšťal čo najmenej škodlivých chemikálií pre životné prostredie. Čo keby EK navrhla elektro-kontajnerové lode? Zodpovedalo by to jej túžbe po ekologickej doprave, ale najmä – takáto požiadavka by bola v súlade s jej mentálnou výbavou

Ukradnutý svet

Svet, v ktorom žijeme, je taký ako som ho popísal vyššie. Nebol vždy taký. Dnes žijeme v novom svete. Nie je to ten Nový svet, ktorý objavil Kolumbus. Nie je to svet, v ktorom sme civilizáciou nedotknutí domorodci. Na horizonte však vidíme niečo, čo sme hneď nepochopili. Boli to naše Santa Maria, Pinta a Niña,  prízraky, ktoré nám zmenia život? Alebo rovno druhý jazdec Apokalypsy v Zjavení apoštola Jána? – „A vyšiel iný, červený kôň, a ten, čo sedel na ňom, dostal moc vziať pokoj zo zeme…“

Ukradli ste nám svet, kde nebola Gréta, kde nebolo MeToo, kde muži boli mužmi a nie ustráchanými nagelovanými pajácmi, kde pohladkať ženu nebolo dôvodom na trestné oznámenie za sexuálne obťažovanie, svet, kde sa facka medzi mužmi riešila fackou, kde cigareta nebola zločinom proti ľudskosti, kde sme neboli pod dozorom všade prítomných kamier, svet, v ktorom kura chutilo ako kura a nie ako pečená hydropónia, v ktorom sme si priazeň ženy nedobíjali smajlíkmi a emotikonmi, ale museli sme sa pred ňu postaviť a vyjsť s pravdou von. Ale hlavne – chcete nám ukradnúť slobodu. Chcete mi ukradnúť právo na názor. Chcem mať právo veriť aj hlúposti – lebo chcem, aj keď nebudem! Chcem vrátiť slovám ich pôvodný význam. Lebo neexistujú sociálne znevýhodnené skupiny, ako ich nazývate vy! Lebo mi to evokuje, že niekoho znevýhodňujem. Nie! To sú skrátka rómske osady a nič iné! Nevedel som, čo je Afroameričan, stále som si myslel, že je to černoch. Ale nie! To už je zle, už nie sú černosi. Nechcem tu imigrantov – moslimov a neznamená to, že nechcem pomáhať, že som sebec, alebo že som neznášanlivý. Nie! Ale viem, že naše náboženstvá sú nekompatibilné tak isto, ako aj naše kultúry. A viem aj to – predstavte si, viem, že tam, kde ich je veľa, vzniká množstvo problémov. Chcem svet, v ktorom učitelia mali rešpekt, svet, kde každé právo bolo vyvážené povinnosťou, kde nebola len hŕba práv a minimálne povinností, chcem svet, v ktorom lekári mali rešpekt, v ktorom cukor bol cukor a nie glukózový sirup, svet, v ktorom paradajka chutila ako paradajka a nie ako nedozretý melón. Chcem, aby ľudia vedeli čítať s porozumením, aby pre ženu nebola urážka a útlak stáť za sporákom, chcem, aby ženy chceli rodiť a nemuseli rátať stupienky stratenej kariéry za každé dieťa. Skrátka chcem normálny svet, nie túto nepodarenú karikatúru zvonára od Matky Božej! Takže – choďte niekam s politickou korektnosťou, prestaňte zneužívať, Grétu, uvedomte si, že sú len dve pohlavia, že čierny Homo sapiens sapiens je černoch, že dvaja homosexuáli skrátka nemôžu mať dieťa, lebo si ho nevedia urobiť, že perpetuum mobile neexistuje, že na planéte Zem sa skrátka striedajú doby ľadové a doby medziľadové a najmä si uvedomte, že keď si zámerne budeme sami likvidovať našu civilizáciu a kultúru, dažďu bude jedno, či bude pršať v Európe na kresťanov alebo moslimov, ale nám by to nemalo byť jedno. Inak nás ovládnu východné kultúry, vo svojej viere dôslední moslimovia a my skrátka zmizneme. Egyptská civilizácia tu bola vyše 3000 rokov a nakoniec zanikla.

To, čo nazývate liberálna demokracia, je tu koľko? Prečo si myslíte, že práve tzv. liberálna demokracia tak, ako ju nanucujte vy aj so všetkými nezmyslami, o ktorých som písal, prečo si myslíte, že to je najdokonalejší evolučný stupeň vývoja ľudskej spoločnosti? Čo keď sa mýlite, ako tie sliepky z úvodu?

Minulosťou, stále len nedávnou, je to, čo nazývame kritické myslenie. Kde sa zrazu podelo? Niekedy, v socializme, sme médiá brali veľmi, veľmi kriticky, presne sme odlišovali propagandu od pravdy, čítali sme medzi riadkami. Čo sa odvtedy stalo? Prečo zrazu prevažná časť národa médiám slepo verí? Prečo sa z ľudí vytratila zvedavosť? Zvedavosť je to, čo civilizáciu stáročia hnalo dopredu. Zvedavosť je to, čo vytvára kritické myslenie. Zrazu sme prestali byť zvedaví. Stačí nám Google, nejaké denníky a televízie, ktoré nám servírujú informácie a berieme ich ako pravdu tesanú do kameňa. Prečo nie sme zvedaví? Čo sa stalo? Ohlúpli sme? Zleniveli? Zvedavosť bola tým, čo mohla zachrániť sliepky v úvode tohto textu. Osprosteným a tupým súhlasom so všetkým, čo nám naservírujú, nikdy nedosiahneme žiadny pokrok. Nikdy v histórii to tak nebolo. Keby boli takí naši prapredkovia, stále by sme žili v jaskyniach. To, že z jaskýň sme sa dostali na Mesiac bolo len a len zásluhou zvedavosti, ktorá stála vždy pri každom posune a vývoji našej kultúry a civilizácie. Nikdy to nebol tupý súhlas so všetkým, čo našim predkom naservírovali. Bez zvedavosti nemá naša kultúra žiadnu budúcnosť. Alebo – bez kritického myslenia.

Záver

Priatelia, všetko, čo ste vyššie čítali, ak ste sa teda dočítali až sem, vnímam, ako ohrozenie. Ohrozenie nášho sveta, pokusy o obmedzenie slobody, pokusy o nelegitímnu vládu firiem, médií, pokusy o podrobenie si volených zástupcov a súdov týmito subjektmi, skrátka ide o koncentrovaný elixír toho, čo likviduje demokraciu. Už nie plíživo, ale rýchlo sa rozširuje fašizmus, alebo nejaká jeho odnož totality, popiera sa zdravý rozum, zákony prírody a od nás sa chce, aby sme tomu tlieskali a keď nie tlieskali, aby sme to aspoň útrpne brali na vedomie. Sme svedkami ďalšieho zlyhania demokracie, tentoraz nazývanej – liberálna demokracia. Tak, ako v prípade Nemecka v 30. rokoch minulého storočia, ani dnes demokracia nebola schopná, aspoň zatiaľ nie, ani neexistuje nádej, že by sa tak malo stať. Je jedno, za akú farbu sa skrýva totalita aký používa slovník. Podstatné sú mechanizmy, používané prostriedky a filozofia toho celého. Uprednostňovanie záujmu menšiny na úkor väčšiny použitím prostriedkov, ktoré ignorujú demokratické mechanizmy, najmä voľby. Inak by sa nemohlo stať, že tretí sektor aktívne  zasahuje do politiky, že médiá neinformujú, ale aktívne sa politiku snažia robiť, obchádzajúc volených zástupcov, naopak, diktujúc im názory a rozhodnutia. Toto je novodobý fašizmus.

K tomuto prispieva aj demontáž právneho štátu, ktorej svedkami sme v priamom prenose. Covid odhalil impotenciu našej demokracie, absenciu právneho povedomia obyvateľstva, jeho až trestuhodnú ľahostajnosť k porušovaniu Ústavy SR v mene akéhosi „vyššieho“ dobra, ktorého instantné zjavenie bolo možné len masívnym šírením strachu a jeho silným zveličením. Táto jednoduchá schéma – strach – vinník – „riešenie“ opäť aj po desaťročiach zaberá. Nepoučili sme sa z histórie. Nepoučili sme sa, že demokracia má slabiny a dostatočne psychopatickí politici ju ľahko zneužijú a otočia proti obyvateľstvu, alebo jeho časti. Nevytvorili sme poistky, ktoré by zabránili zneužitiu demokracie. Naopak, dnes s údesom sledujeme, ako sa veľká časť v mene „vyššieho“ vykonštruovaného dobra vrhá do náručia novej totality a za sebou necháva svoju slobodu a integritu.

Takže – kde sme? V demokracii? Asi nie. Určite nie. Sme v umelo vytváranom svete. Svete, ktorý stráca pluralitu, dôstojnosť, zvedavosť, svete, kde chce zavládnuť uniformita – názorová, kultúrna  a politická. Vo svete, ktorý chcú zglajchšaltovať na svoj obraz. Je to svet, v ktorom farby dúhy slúžia iba na legitimizáciu sexuálnych odlišností a úchyliek, ale ich názorový svet má iba odtiene sivej. Vidíme chaos a klamstvo, popierajúce logiku a prírodné zákony.

Všetci z vás niekde v pozadí mysle vedia, že s tým treba niečo robiť.  Neexistuje niečo také, že „toto sa nestane“! Viete prečo? Lebo všetko, čo sa môže stať, sa raz stane!!! Tak sa konečne spamätajte! Lebo ak sa môže stať, že prídete o slobodu, tak sa to stane! Nie – ono sa to už deje! Ak sa môže stať, že opäť príde fašizmus, tak sa to stane!  Nie – ono sa to už deje! Tak sa spamätajte a nenechajte si ukradnúť slobodu. Zbavte sa strachu, ten vás paralyzuje. Je to úplne jednoduché. Konečne sa nahnevajte, povedzte – už stačilo! A najmä – nebojte sa! Ešte raz – nebojte sa! Nie choroba vás paralyzuje. Nie bezmocnosť vás paralyzuje. Paralyzuje vás strach! Lebo nie ste bezmocní. Moc pochádza od vás a bez vás by aj najväčší Iluminát, najväčší manipulátor, najbohatší chrapúň, bol iba bezmocným idúcim v prázdne, hľadajúcim, kde by sa schoval. Oni majú moc od vás. Vy im dávate moc, moc manipulovať, moc zarábať, moc klamať, moc viesť vojny, a čo je najhoršie, dávate im moc brať vám moc. Takže – nebojte sa! Vy ste štát, vy ste moc!

Ján Baránek: Napísal som text, ktorý si nenárokuje na politologickú „štúdiu“, nie je to ani vyčerpávajúca kritika súčasného sveta, ani nič podobné. Prvotný impulz k napísaniu bola nostalgia. Nostalgia za svetom, ktorý do veľkej miery zanikol. Druhým, nemenej dôležitým impulzom, bola empirická skúsenosť. História sa opakuje. Hovorí sa, že nevstúpiš dva razy do tej istej rieky. To je pravda. Pravdou ale je aj to, že sa „stará“ a „nová“ rieka podobajú na nerozoznanie. Stará rieka je za nami a v novej sa brodíme. To, čo si prečítate nevychádza z učebníc, ale z mojej skúsenosti, ktorú sa snažím aplikovať na prítomnosť.