Harabin na súde v Pezinku: Rusko nie je agresor a ruskú špeciálnu denacifikačnú operáciu schvaľuje, ale Nociar neovláda právo!
JUDr. Štefan Harabin:
Vážení priaznivci,
pripájam obsah môjho vystúpenia z 9. 4. 2025 na ŠTS v Pezinku v kauze môjho príspevku na FB: „…že na mieste PUTINA by som urobil to isté…“
V PRVOM RADE CHCEM ZOPAKOVAŤ VÝZVU DOZORUJÚCEMU PROKURÁTOROVI SPRED ZAČATIA POJEDNÁVANIA – VZIAŤ OBŽALOBU SPÄŤ, ABY SME NEPLYTVALI PRACOVNÝM ČASOM PROKURÁTORA A SUDCU. ODÔVODNIL SOM TO AJ PRÁVNE – NEJDE O HANOBENIE NÁRODA, PRETOŽE TO POVEDAL UŽ AJ GENERÁLNY PROKURÁTOR. AJ MÔJ ADVOKÁT POVEDAL, ŽE VOČI TOMU ANI NEZAČALO TRESTNÉ STÍHANIE. KEĎ NEZAČALO TRESTNÉ STÍHANIE A DOZORUJÚCI PROKURÁTOR VO VZŤAHU K TOMU PODÁ OBŽALOBU, SÁM PÁCHA TRESTNÚ ČINNOSŤ. TENTO PROCES BUDE DOKUMENTOVAŤ TRESTNÚ ČINNOSŤ KOCHLICA, KTORÝ NAFORMULOVAL SKUTOK S HONZOM A POTOM TO ODOBRIL AJ PÁN NOCIAR. NEJDE O TRESTNÝ ČIN AGRESIE, VEĎ EXISTUJE ROZSUDOK MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO SÚDU OSN V HAAGU. JE PRÁVNE ZÁVÄZNÝ NIELEN PRE TOHTO DOZORUJÚCEHO PROKURÁTORA ALEBO GENERÁLNEHO PROKURÁTORA, ALE AJ PRE PREZIDENTA REPUBLIKY, PREDSEDU VLÁDY A PREDSEDU PARLAMENTU. ČLÁNOK 1 ODSEK 2 ÚSTAVY SR: „SLOVENSKÁ REPUBLIKA SA ZAVÄZUJE DODRŽIAVAŤ ZÁVÄZKY VYPLÝVAJÚCE Z MEDZINÁRODNÝCH ZMLÚV.“ JA SOM VŽDY DODRŽIAVAL PRÁVO, TENTO PROCES VŠAK NEMÁ NIČ SPOLOČNÉ S HĽADANÍM PRAVDY A SPRAVODLIVOSTI. MÁ LEN LEGALIZOVAŤ ŠTÁTNU ĽUBOVÔĽU PROTI INAK MYSLIACIM ĽUĎOM.
Možno si pán prokurátor neuvedomuje, že touto obžalobou ohrozuje aj existenciu Slovenskej republiky (SR). Po ukončení Špeciálnej vojenskej operácie bude Norimberg 2. Aj všetci politici, ktorí dodávali Banderovcom zbrane na vraždenie civilistov, budú trestne stíhaní.
Rusko sa stáva globálnou superveľmocou, od ktorej bude závislá existencia SR. A keď nám Rusko nebude garantovať južnú hranicu, SR tu vôbec nemusí byť. Čiže keď v mene štátu tento človek s pečiatkou hovorí bez vyjadrenia právne relevantného orgánu, že Rusko je agresorom, provokuje Ruskú federáciu (RF) a ohrozuje existenciu SR.
Máme rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu v Haagu, že ak Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) podľa článku 39 Charty nerozhodla, že ide o agresiu, ani ten sa tým nemôže zaoberať. Veď v bodoch 6 a 7 dodatku Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu je uvedené, že môžu konať, iba ak BR OSN uzná, že ide o agresiu. Navrhnem vypočuť Antónia Guterresa, lebo len ten môže povedať a vyložiť Chartu OSN, či je Rusko agresor.
Kdejakí hochštapleri, politici typu skorumpovanej von Leyen a malého „Napoleona“ hovoria, že ním je. Generálny tajomník OSN António Guterres, relevantný pre generálneho prokurátora Žilinku aj pre pána Nociara, to však nikdy nepovie, lebo Rusko nie je agresor. Po rozhodnutí Medzinárodné ho súdneho dvora OSN z 2. februára 2024 o žalobe Ukrajiny voči RF, kde vo výrokoch nepoužil výraz agresia vo vzťahu k príchodu vojsk RF na územie Doneckej a Luhanskej republiky, nie je ďalej možné politicky zneužívať Valné zhromaždenie OSN (VZ) na protiruskú propagandu prijímaním rezolúcií o Špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine s použitím takéhoto označenia.
Pán prokurátor v obžalobe použil ako dôkaz politické rozhodnutia VZ, ktoré nemajú právnu relevanciu. A Sorosov štipendista Kochlic žiadal v prípravnom konaní ministerstvo zahraničia, aby mu predložilo rozhodnutie BR OSN o tom, či je Rusko agresor. Ministerstvo mu predložilo len politické drísty VZ a na tomto založil obžalobu. To nie sú právne dokumenty. Jediný oprávnený súd je ten menovaný. V tomto prípade je jedinou autoritou stojacou právne nad VZ a koná na základe predchádzajúceho rozhodnutia BR OSN. Ak BR OSN nevyslovila, že išlo o agresiu zo strany RF, nikto nesmie takýto výraz oficiálne používať. Pán Žilinka s pánom Nociarom s pečiatkou štátu v mene SR to na jej škodu robia, provokujúc RF. Ohrozujú tým štát. Používaný argument, že RF má v BR OSN právo veta, je právne irelevantný. Rovnaké právo majú všetci členovia BR OSN a nedávno ho využili aj USA, keď nesúhlasili s niektorými návrhmi voči postupu Izraela v Pásme Gazy. Osobitné postavenie BR OSN a právo nie je možné nahradiť žiadnym nezáväzným odporúčaním VZ.
Okrem toho platí záväzok podľa článku 103 Charty OSN, ktorý hovorí, že ak by došlo ku konfliktu záväzkov OSN podľa tejto Charty so záväzkami podľa akejkoľvek inej medzinárodnej dohody, potom majú prednosť záväzky podľa tejto Charty. Charta OSN je tak právne záväzná pre všetky štáty a ich ústavné orgány. RF využila článok 51 Charty OSN o sebaobrane, keď po ôsmich rokoch vraždenia civilného, rusky hovoriaceho obyvateľstva samostatných republík Luhanska a Donecka vstúpila na ich územie s cieľom ich ochrany pred terorom fašistického, banderovského režimu, ktorý prišiel k moci teroristickým pučom.
Nejde o porušenie medzinárodného práva, ak štát využije článok 51 Charty OSN na sebaobranu vlastného obyvateľstva. Vstup ruských vojsk na územie uvedených republík totiž nasledoval až po ich oficiálnom diplomatickom uznaní zo strany RF a súčasne po podpise zmlúv o obrannej vojenskej pomoci s každou z týchto republík. Stali sa súčasťou RF. A keď Putin začal Špeciálnu vojenskú operáciu, bránil vlastný štát. To, že by som sa aj ja v podobnej situácii rozhodol brániť vlastných civilistov, platí a je v súlade s medzinárodným právom, s faktmi a mojou osobnou slobodou vyjadriť svoj názor, ktorým ničím neporušujem naše platné zákony.
Ak BR OSN nevyslovila, že ide o agresiu zo strany RF, nikto nesmie obviňovať či trestať iných za to, že túto akciu považujú za oprávnenú. SR je zmluvnou stranou takzvaného Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu. Preto majú aj ustanovenia toho dodatku prednosť pred našimi zákonmi aj pred zákonom o prokuratúre a pred Trestným zákonom, a sú tak pre všetky ústavné orgány právne záväzné. 11. júna 2010 bol prijatý dodatok Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie. Národná rada s prijatím dodatku vyslovila súhlas s uznesením 1083 z 26. marca 2014 a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa článku 7 odseku 5 Ústavy prednosť pred našimi zákonmi. Prezident ju podpísal a stala sa súčasťou nášho právneho poriadku.
Dodatok Rímskeho štatútu k zločinu agresie pre SR nadobudol platnosť 28. apríla 2015. Zopakujem osobitne články 6 a 7. Ak prokurátor Medzinárodného trestného súdu podľa Rímskeho štatútu dospeje k záveru, že existuje primeraný základ na pokračovanie vo vyšetrovaní vo vzťahu k zločinu agresie, najskôr sa presvedčí, či BR OSN určila, že sa dotknutý štát dopustil aktu agresie. Podľa Článku 7 ak BR OSN toto určila, prokurátor môže pokračovať vo vyšetrovaní vo vzťahu k zločinu agresie. Keďže nemal rozhodnutie BR OSN, Medzinárodný trestný súd o agresii nekonal. Nehanbíte sa pred celým Slovenskom, že nepoznáte právo?
Charta OSN je všeobecne záväznou imperatívnou normou, ktorú nemožno porušiť. Záväzný obsah článku 39 hovorí, že BR OSN určí, či ide o ohrozenie mieru, porušenie mieru alebo o útočný čin. Rezolúcie VZ obsahujú označenie agresia, no nie sú právne záväzné. Ak by malo VZ nahradiť BR OSN a štáty by sa mali riadiť rezolúciami VZ ako právne záväznými, tak by rada stratila svoj zákonný dominantný právny záväzný status. BR OSN požiadala VZ o návrh odporúčania, ale nikde mu neumožnila nahrádzať svoju výlučnú právomoc podľa článku 39. Preto aj Medzinárodný súdny dvor OSN na návrh Ukrajiny neoznačil RF za agresora a na viacerých miestach povedal, že ide o Špeciálnu vojenskú operáciu.
Konflikt na Ukrajine vyvolali s podporou USA kyjevskí nacionalisti násilným protiústavným prevratom, pálením zaživa a zabíjaním rusky hovoriaceho obyvateľstva už v roku 2014. Do spisu doložím aj rozhodnutie Štrasburského súdu o pálení za živa v Odese. Nebolo možné neustále tolerovať terorizovanie tisícov civilistov len preto, že sa hlásili k ruskému pôvodu a odmietli sa podriadiť nezákonnej protiústavnej teroristickej vláde v Kyjeve. Mnohí boli a sú občanmi RF a majú uznané právo na ochranu. Po porážke ukrajinských fašistických oddielov pri Debaľceve začiatkom roku 2015 boli Ruskou federáciou navrhnuté Minské dohody označené ako Minsk II, ktoré napriek agresii Kyjeva predpokladali zachovanie územnej celosti Ukrajiny. Kyjev ich odmietal plniť a s podporou zo zahraničia neustále vojensky útočil proti vlastným občanom na východe štátu.
Bývalá kancelárka Merkelová a bývalí prezidenti Hollande a Porošenko verejne a naraz vyhlásili, že nikdy nemali v úmysle dodržiavať tieto Minské dohody. Podľa ich vyjadrenia išlo iba o získanie času na vyzbrojenie a prípravu vojenského napadnutia Ruskej federácie Ukrajinou. Pritom uvedené dohody boli schválené BR OSN a stali sa súčasťou nielen medzinárodného práva, ale aj vnútorného právneho poriadku Ukrajiny. Čiže článok 51 Charty OSN dal RF právo na sebaobranu. RF chránila a hájila právo na sebaurčenie. Rozhodnutie z Haagu má viacero častí. Prvá sa týkala žaloby Ukrajiny z 2017 o údajnej podpore terorizmu zo strany RF, porušovania ľudských práv Ukrajincov a Tatárov na Kryme. Súd väčšinu ukrajinských návrhov zamietol, medzi nimi aj zodpovednosť za zostrelenie civilnej malajzijskej linky MH17, podporu a financovanie údajného terorizmu Doneckej a Luhanskej republiky.
Druhé predbežné rozhodnutie sa týkalo druhej žaloby Ukrajiny po začatí Špeciálnej vojenskej operácie. Ukrajina tvrdila, že Rusko pod zámienkou genocídy ruského obyvateľstva Donecka a Luhanska porušilo Dohovor o za bránení a trestaní zločinu genocídy. Súd vydal predbežné opatrenie, kde okrem iného vyzval RF zastaviť boje. A súčasne v bode 3 uložil obom stranám zdržať sa konania, ktoré by mohlo zhoršiť alebo rozšíriť konflikt a riešenie sporu. V rámci tohto predbežného opatrenia súd vyslovil, že výbor nemá právomoc rozhodovať o tom, či Špeciálnou vojenskou operáciou RF porušila medzinárodné právo, pretože to nie je obsahom Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy a nie je to ani predmetom žaloby Ukrajiny. Žiaden orgán žiadnej medzinárodnej organizácie, žiadny súd, žiadna inštitúcia žiadneho štátu ani Lipšic, Žilinka, Kochlic, Honz a Nociar nemôžu určiť, že v konkrétnom prípade medzinárodného konfliktu ide o ohrozenie mieru alebo o útočenie. Čiže prekračujete právomoc verejného činiteľa.
Ruský prezident Putin vo svojom prejave na plenárnom zasadnutí Medzinárodného diskusného klubu Valdaj 8. novembra 2024 konštatoval, že RF chápe a podporuje ľudí, ktorí nesúhlasili s prevratom v roku 2014 a uznáva ich právo obhajovať svoje záujmy a právo na sebaurčenie. Rusko malo právo uzavrieť s týmito novými štátmi príslušné medzištátne dohody na vojenskú ochranu. Preto Putin hovorí o obrannej vojne RF vedenej proti agresii kolektívneho Západu so zneužitím Ukrajiny. Aj prezident Trump hovorí, že vojnu začala Ukrajina.
Od roku 2014 tam ukrajinskí fašisti vraždili svojimi vojskami tisícky civilistov. RF sa stále snažila presadiť uplatňovanie Minských dohôd, tie však Západ vedome sabotoval a vyzbrojoval Ukrajinu na otvorenú vojnu proti RF. Až v roku 2022 po neúspešných pokusoch zachovať celistvosť a suverenitu Ukrajiny podľa Minských dohôd vstúpili ruské vojská s cieľom ochrany svojich občanov a území vojenskou operáciou na svoje územia – tak ako USA v polovici 19. storočia do Texasu. V Špeciálnej vojenskej operácii už išlo o obranu vlastného, ruského územia podľa Charty OSN, podľa práva na sebaobranu. Práve preto, že dovtedy tam banderovské kriminálne fašistické bandy upaľovali a vraždili civilných občanov ruskej národnosti. To isté sa týka aj takzvanej anexie Krymu.
Budem citovať rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu pod spisovou značkou 11T 1/23 zo 6. februára 2024. Ide o kauzu Gabriela Leckéšiho, ktorého oslobodili. Na posledných stranách sa rozoberá Rímsky štatút, kde sudca hovorí, že nemohol Leckéšiho odsúdiť za schvaľovanie domnelej agresie RF. To, čo je prezentované v obžalobe, je prejav totalitného, policajného štátu.
Pán Žilinka uzavrel 12. marca 2022 s banderovskou prokurátorkou Venediktovovou, ktorá nevyšetrila vraždenie a upaľovanie zaživa v Odese, zmluvu o spolupráci. Ako vieme, aká je tam motivácia? Do spisu tiež doložím rozhodnutie Štrasburského súdu, že tam bol fašizmus a ukrajinská banderovská vláda nezasiahla. 25. februára 2025 bola v OSN prijatá protiruská rezolúcia. Vo VZ prešla, Spojené kráľovstvo a Francúzsko hlasovali za. A v BR OSN potom Francúzsko aj Británia hlasovali proti tej rezolúcii. VZ je politický orgán, tam hrajú svoje hry, ale v právnom orgáne hlasovali proti. Mám tu články o prezentovaní nacistických prejavov na Ukrajine, lebo pán prokurátor tvrdí, že tam je demokratický režim, nie banderizmus.
Keď som bol v kancelárii Kochlica na vypočutie, pýtal som sa ho, prečo nestíha Čaputovú a spol., ktorí sa zdravia banderovským, hitlerovským pozdravom Sláva Ukrajine. Soros povedal, že Azov je fašistická organizácia a tento vyšetrovateľ má v kancelárii diplom, že bol školený Sorosom. A ten vyšetrovateľ sa podpísal pod tieto bludy. Američania zverejnili, že USAID korumpovala školenia. Vy ste jeho výsledkom, ináč by ste tú žalobu nepodali. Navyše prokurátor Honz je homosexuál. Tají svoju homosexualitu, takže je vydieraný a donútili ho podať obžalobu na Rostasa aj na mňa. A ešte falšoval, že sa začalo trestné stíhanie. Soltész hovoril o Slovákoch, že sú hlúpy národ, rasisti atď. On ho nestíhal, lebo Soros mu to nedovolil. Ani Osuského tento vydieraný homosexuál nestíhal, keď podporoval vraždenie Srbov. A tento človek možno ani nevie, čo robí, keď si dovolil označiť Rusko za agresora.
Zanechajte nám komentár