Doktor Drgonec: Cenzúra patrí k demokracii asi tak ako magisterka Čaputová a Heger!

Emeritný sudca a „eso,“ na oblasť Ústavy JUDr. Ján Drgonec, DrSc. nám poskytol rozhovor k referendu, demokracii a jej princípom. Vyjadril sa i k predstaviteľom vládnej garnitúry a magisterke Čaputovej. A ja musím dodať, že by sa tento rozhovor mohol kľudne uvádzať aj s názvom: S doktorom Drgoncom úsmevne o smutných časoch a súmraku demokracie.

Pán doktor ste erudovaný odborník na ústavné právo. Sú podľa vás zásahy do Ústavy SR, ktoré vykonala súčasná vládna garnitúra v poriadku? Ak nie, mohli by ste uviesť príklad?

V čase po voľbách vo februári 2020 sa Ústava SR menila skôr kvôli „zárezu na pažbe,“ ktorý si ex ministerka Kolíková želala do zbierky, ako kvôli tomu, že bol dôvod meniť Ústavu SR. Veci vhodné na zmenu zostali v Ústave SR nedotknuté.

Názorným príkladom je, že v súlade s ústavou celá vláda, ba aj celý parlament môže byť zložený z cudzích štátnych príslušníkov a z na Slovensku neexistujúcich národnostných menšín. Inak povedané, ústava nevytvára podmienky pre zaručenie bezpečnosti štátu.

„Do toho nikto nepichol. M. Kolíková sa preslávila výrokom: „Ježiš by išiel na homosexuálny pochod“. To je najlepší príklad vecí, akými sa zaoberá a zároveň spôsobu, akým sa tými vecami zaoberá Kolíková. Aká matka, taká Katka. Aká ministerka, také zmeny ústavy.“ JUDr. Ján Drgonec, DrSc., emeritný sudca

V Ústave SR máme zakotvené aj referendum. Rovnako i demokratické zriadenie a už v článku 2 stojí, že moc pochádza od občanov. Ako sa pozeráte Vy na inštitút referenda?
Referendum je prostriedok priamej demokracie. Na rozdiel od zastupiteľskej demokracie, v ktorej o všetkom „rozhodujú“ poslanci, v priamej demokracii rozhodujú voliči. V prípade vážneho záujmu o rozhodnutie, kúpiť hoci sto päťdesiat poslancov je hračka. Napokon to nemusí vyjsť ani na veľké peniaze.
„Kúpiť celý národ sa nedá. Preto je v našom skorumpovanom štáte také dôležité, aby sa do rozhodovania nevpustil národ. Do povetria by vyleteli  politické dohody. Výmenné obchody medzi koalíciou a opozíciou aj vo vnútri koalície. Zbytočná by sa stala Koaličná rada, ba aj poslanecké kluby.“  JUDr. Ján Drgonec, DrSc., emeritný sudca

Je podľa vás v poriadku, ak prezidentka odmietne  prísť osobne prevziať podpisové hárky k referendu, ak vyhlasuje, že je prezidentkou všetkých občanov? 

Čia prezidentka je magisterka Čaputová, o tom už rozhodoval aj okresný súd. Do toho nevŕtajme. Právomoc každého orgánu štátu je vznešené pomenovanie pre čosi, čo štátny orgán má za úlohu urobiť. Čo je povinný urobiť.

Magisterka Čaputová pri preberaní podpisových hárkov odmietla splniť ústavnú úlohu hlavy štátu. Trápne, malicherné gesto, ktorým sa zavďačovala tomu, kto ju úkoluje. Nech je to ktokoľvek. Vedela, do čoho ide, keď skladala prezidentský sľub, aby sa stala hlavou štátu? Vedela, v ktorom štáte preberá funkciu?

A ak pri jeho vyhlásení povie, že ide o politickú kampaň jednej strany a že ona nebude občanov vyzývať, aby prišli k urnám, ani ich odrádzať? 

„To je vyhlásenie, ktorým dáva svojím sympatizantom najavo svoj nesúhlas s referendom. Hovorí sa tomu: „Ja nič. Ja muzikant.“ Možno by stávkové kancelárie mohli vypísať súťaž na aký nástroj pani Čaputová hrá.“ JUDr. Ján Drgonec, DrSc., emeritný sudca

Premiér sa rovnako vyjadril, že ide len o kampaň Smeru, lebo “Fico sa bojí basy.”

Na Slovensku  bude znovu dobre, až sa basy začne báť Heger.

Ak by však občania boli spokojní, žiadny politik by predsa nevyzbieral dostatočné množstvo podpisov…

Samozrejme. To je vzťah priamej úmery.

Ako vnímate to, že sa prezidentka dvakrát v tejto veci obrátila na ÚS SR. Mám na mysli prvý a súčasný pokus. 

Prvým vsadila na istotu, že jej ústavný súd povie, čo chce počuť. Hoci dvaja prezidenti SR pred ňou už rovnaké referendum vyhlásili. Vo vzťahu k druhému referendu Čaputová návrhom na ústavný súd ťahala čas. V hokejovej terminológii „zašliapavala puk pri mantineli.“ Ako úspešne!

„Podarilo sa dotiahnuť referendum do obdobia, v ktorom sa väčšina Slovákov zaujíma o iné, ako je referendum. Zvlášť po dvoch rokov držania v covidovej izolácii. Mimochodom, nebola to magistra Čaputová, ktorá sa domáhala zavedenia a predlžovania covidovej izolácie? Či nevedela, že ide o protiústavné obmedzenie osobnej slobody?! Pre všetkých?“JUDr. Ján Drgonec, DrSc., emeritný sudca

Remišová a spol unisono tvrdia, že nejde o občanov, ale o Fica. Digitálna líderka sa opakovane vyjadrila, že je to krajne nezodpovedné, keďže sme v kríze a referendum bude stáť nemalé peniaze. SaS zašla ešte ďalej, “má ho zaplatiť Fico, lebo si dosť nakradol.” 

Slovensko má s referendom neustále problémy. Vládnych politikov privádza k nevoľnostiam, srdcovým a mozgovým záchvatom. Pripomínam len toľko, že Slovenská republika sa mala odčleniť od Česka po referende, ktoré sa pre strach politikov o svoje bydlá nekonalo.

„Odvtedy z vládneho prostredia znie jediný hit: „Referendum – to sú zbytočne vyhodené peniaze zo štátneho rozpočtu!“ Keby aspoň netárali. Boja sa voličov. Vždy, keď sami najlepšie vedia, ako babrú verejné veci.“JUDr. Ján Drgonec, DrSc., emeritný sudca

Nik z nich ale nehovorí o vôli ľudu. O tom, že v demokracii by malo byť referendum základným právom. Ani o ľuďoch samotných. Je podľa vás toto referendum naozaj len kampaňou Fica?

To je bohapustá lož.  Nejde o Fica, ale o spôsob života nás všetkých. Myšlienku o Ficovej hre, ak možno hovoriť o myšlienke, ako prvý vyslovil Juraj Šeliga. Politika je hra. Každý politik nejakú hrá. Chce byť úspešný. Chce víťaziť. Fico ako Šeliga. Celkom nepodstatné je, či hlasovanie o zmene ústavy v referende je Ficova hra.

Podstatné je, či tá hra je podľa ústavy alebo v rozpore s ústavou. Ak ide o hru v súlade s ústavou, nedá sa nájsť zámienka pre odmietnutie referenda o zmene ústavy.

„To je to, od čoho Šeliga odpútava záujem verejnosti. Lebo ak sa v referende zmení ústava, zavedie sa nefalšovaná priama demokracia, na Slovensku nikdy viac nebudú môcť veci smrdieť tak, ako dnes.“ JUDr. Ján Drgonec, DrSc., emeritný sudca

Je podľa vás takéto referendum na Slovensku potrebné?

V chode spoločnosti sú udalosti, ktoré spoločnosť zásadne menia. V slušnej spoločnosti by o takých veciach mali rozhodovať všetci. Nielen hlúpi a skorumpovaní poslanci. Referendum nie je v takých okamihoch alternatívou, ale jedinou možnosťou.

“ Hovorím napríklad o právnom postavení ľudí z LGBTIQ+ komunity. Každý plnoletý volič je tu na to, aby sa so záležitosťou vyrovnal sám za seba a sám pre seba. Spravodlivý výsledok vypadne z hlasovacích urien. Nepríde od zmanipulovaných poslancov NR SR.“ JUDr. Ján Drgonec, DrSc., emeritný sudca

Matovič nedávno pre TV Noviny uviedol, že “žiadna vláda po nás nebude, my tu budeme navždy.” Je takéto vyhlásenie v demokracii normálne?

Nie je, ale my nie sme demokracia. Normálna ani nenormálna.

Okrem referenda sa u nás veľa hovorí aj o slobode slova. Štátny tajomník Stančík sa vyjadril, že “slobodu slova a demokraciu treba chrániť blokovaním škodlivých názorov,” Ďalej v parlamente prešiel blokovací zákon, ktorý dáva právomoci NBÚ.

Rada pre mediálne služby zase dostala nové kompetencie a môže blokovať “hoaxy a dezinformácie,” na sociálnych sieťach a platformách. Policajná stránka Hoaxy a Podvody, ktorá je zrejme financovaná z peňazí daňových poplatníkov, v podstate nespĺňa iný účel. 

Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci 000 Flavus k spojenej sťažnosti č. 12468/15, č. 23489/15 a č. 19074/16 má precedentný účinok s morálnym posolstvom: ak cenzorský orgán zablokuje prístup k celému webu, hoci web obsahuje aj informácie, ktoré podľa vnútroštátneho práva sú nezávadné, dôjde k porušeniu článku 10 odsek 2 Dohovoru.

„K tomu ESĽP dodal, že postihnutie webových stránok blokačnými opatreniami kvôli tomu, že sú kritické voči vláde alebo politickému systému, nemožno nikdy pokladať za nevyhnutné obmedzenie slobody prejavu. To všetko inštitúcie, ktoré zmieňujete, dokonale ignorujú. Môžeme si vydýchnuť. Aj u nás je niečo dokonalé.“ JUDr. Ján Drgonec, DrSc., emeritný sudca

Sme ešte právny štát a demokratické štátne zriadenie?

Závidím vám optimizmus. Chceli sme byť právny štát s demokratickým štátnym zriadením. Po oboch sme túžili v novembri 1989.

„Začali sme sa k nim približovať, ale prakticky ihneď sme zamierili do vôd, kde o právnom štáte a demokracii nepočuli. A počuť nechcú. Tam sa držíme štvrť storočia. Teraz práve bližšie ku dnu ako ku ktorémukoľvek brehu.“JUDr. Ján Drgonec, DrSc., emeritný sudca

Rútime sa krok za krokom k totalite?

Áno. Rútime. Až sa plne „stotalitarizujeme“ zistíme, že každá sranda sa skončila. Že máme dôvod banovať. A že sme sa mali brániť, dokiaľ to šlo.

Patrí cenzúra k demokracii? 

Cenzúra k demokracii patrí presne tak, ako Čaputová, Remišová, Heger, Naď či Mikulec. V chémii platí, že voda sa nesmie liať do kyseliny.

To platí aj o Čaputovej a všetkých vyššie menovaných. Prichádzame na to rovnako bolestne ako neopatrný laborant pri vylievaní skúmaviek. Len sa zbytočne budeme oplachovať pod tečúcou vodou.

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359