ČO PRINIESOL SUMMIT BRICS V RUSKEJ KAZANI VO VZŤAHU K SLOVENSKU A ZÁPADU
Summit BRICS 2024 v Kazani jasne ukázal, že tradičné západné mocnosti, vrátane Európskej únie, podceňujú významnú globálnu zmenu, ktorá prebieha pod ich nosom. Zatiaľ čo Západ sa naďalej drží starých pravidiel a úzko prepojených aliancií s USA, skupina BRICS – aktívne pracuje na preskupení svetovej moci. Jej rastúci význam si Západ nielenže nevšíma, ale často ho bagatelizuje, čo môže mať pre Slovensko aj celú EÚ zásadné dôsledky.
BRICS sa dnes čoraz viac profiluje ako konkurent Západu, schopný vytvárať alternatívy, ktoré tradičné mocnosti ignorujú, vrátane EÚ, USA, skupiny G7 a ďalších. Kým Európska únia stále úzkoprso sleduje svoje vzťahy s USA a ignoruje krajiny Globálneho juhu, ako rozvíjajúce sa ekonomiky s potenciálom stáť na rovnocennej úrovni s mnohými štátmi západu, BRICS rozširuje svoju platformu o nových členov, a to doslova na všetky svetové strany. BRICS sa týmto stáva oveľa reprezentatívnejšou a jej globálny vplyv prudko narastá. Na rozdiel od EÚ, ktorá často presadzuje svoje záujmy na úkor ostatných, BRICS ponúka možnosť pre krajiny viesť dialóg bez západného nátlaku.
Pre Slovensko to znamená jasný signál: ak sa chceme vyhnúť tomu, aby sme uviazli v zacyklenom systéme starých mocenských štruktúr, musíme, a to čo najskôr, uznať, že mocenské centrum sveta sa presúva mimo náš štandardný perimeter. Európa už nie je epicentrom globálnej moci, a ignorovanie tejto skutočnosti môže viesť k strate geopolitického vplyvu a ekonomických príležitostí, ktoré budú mať aj pre slovenskú ekonomiku a zahraničné vzťahy nedozerné dôsledky.
BRICS oslabuje dolárovú dominanciu
Jedným z najdôležitejších aspektov, ktorý západné mocnosti neberú dostatočne vážne, sú kroky BRICS vedúce k oslabeniu dolárovej hegemónie – tzv. dedolarizácia, ktorá bola jednou z nosných tém tohtoročného samitu BRICS v Ruskej Kazani. Diskusia o používaní národných mien v obchodných vzťahoch medzi členmi BRICS predstavuje priamu výzvu západnému finančnému systému, ktorý je stále pevne zviazaný s dolárom a systémom SWIFT. EÚ, namiesto toho, aby rozvíjala partnerstvá s krajinami mimo svojho tradičného bloku, stále slepo dôveruje dolárovému systému a nevidí, že finančná architektúra sveta sa mení.
Slovensko taktiež musí začať chápať, že dedolarizácia nie je len hypotetický koncept, ale reálny trend, ktorý výrazne ovplyvní globálne finančné trhy. Ak budeme naďalej ignorovať tieto zmeny, môže nás to stáť nielen geopolitickú relevanciu, ale aj ekonomické príležitosti. Namiesto jednostranného spoliehania sa na tradičné západné finančné štruktúry by sme mali začať hľadať možnosti spolupráce s krajinami BRICS, ktoré ponúkajú nové a dynamické obchodné vzťahy.
Konflikt na Ukrajine je ďalším príkladom toho, ako Západ nedokáže správne odhadnúť globálne trendy. Zatiaľ čo BRICS a jeho členovia, vrátane Ruska, vyzývajú na hľadanie mierových riešení, EÚ a NATO pokračujú v eskalácii konfliktu, dodávaní zbraní Ukrajine a podnecujú sankcie, ktoré sa už desať rokov ukazujú ako kontraproduktívne. Slovensko, ako, ešte stále, člen týchto západných štruktúr, sa dostáva do pozície, kde slepo nasleduje politiku, ktorá nemusí byť v jeho záujme pretože napriek očividnej neefektívnosti mnohých postupov, ktoré nám západ diktuje nie sme schopní začať budovať suverénnu zahraničnú politiku, tá stále absentuje.
Pre väčšinu štátov BRICS je charakteristický iný prístup k riešeniu medzinárodných konfliktov, ktorý kladie dôraz na diplomaciu a mierové riešenia, čo potvrdzujú aj mierové iniciatívy Číny, niektorých štátov arabského polostrova a aj samotného Ruska. Ak Slovensko nezváži možnosť zmierňovania svojho vplyvu a nezapočne nezávislú zahraničnú politiku, hrozí, že nám ujdú kľúčové príležitosti na hľadanie alternatívnych riešení nielen v medzinárodnej diplomacii ale aj ekonomicky na trhoch členských štátov BRICS a Globálneho juhu.
S rastúcim vplyvom BRICS Európa riskuje svoju budúcnosť.
Štatistiky hovoria jasnou rečou. Kým Európska únia tvorí približne 16% globálneho HDP a zastupuje len 6% svetovej populácie, BRICS po svojom rozšírení o ďalšie krajiny zahrňuje približne 40% svetovej populácie a generuje viac ako 25% globálneho HDP (na základe parity kúpnej sily). Tento rozdiel bude s pribúdajúcimi rokmi iba rásť a s nastupujúcim ekonomickým kolapsom EÚ sa bude situácia nezadržateľne zhoršovať.
Napriek tomu, Európska únia pokračuje v slepej dôvere vo vlastnú dominanciu, pričom ignoruje fakt, že dynamika globálneho rastu sa už teraz posúva na stranu BRICS. Namiesto toho, aby sme sa pripravovali na multipolárny svet, ktorý bude formovaný novými ekonomickými a politickými mocnosťami.
BRICS vs. Západ
Rýchlejší ekonomický rast krajín BRICS v porovnaní s krajinami G7 poskytuje ďalší dôkaz toho, že budúcnosť globálnej ekonomiky sa presúva do rúk rozvíjajúcich sa trhov. Krajiny ako Čína a India, s rastom HDP na úrovni 5% a 6% v roku 2023, predbiehajú západné ekonomiky, ktoré stagnujú, pričom treba dodať, že veľkú zásluhu na raste HDP Indie má práve obchod s Ruskou ropou a plynom, ktoré tranzitom cez Indiu prúdia na západné trhy. Dokonca aj Rusko, ktoré čelí sankciám, vykazuje stabilný rast a dokáže si udržiavať svoju ekonomiku. V kontraste s tým, západné krajiny ako Nemecko, Spojené kráľovstvo a Taliansko čelia stagnácii a zhoršujúcej sa hospodárskej situácii, koniec koncov ako aj celá EÚ.
BRICS je len jedným z prejavov širšieho trendu rastúceho významu krajín Globálneho juhu. Zatiaľ čo Západ pokračuje v svojej arogantnej vízii, že jeho model je “jediný správny”, krajiny Globálneho juhu začínajú spochybňovať túto dominanciu. Tieto štáty dnes disponujú nielen obrovským populačným a ekonomickým potenciálom, ale aj odhodlaním vytvárať vlastné politické a hospodárske štruktúry, ktoré nebudú závislé od Západu, čo potvrdzuje aj oslabujúci sa vplyv Francúzska v štátoch Afriky.
Summit BRICS 2024 by mal byť pre Slovensko a Európsku úniu jasným signálom, že svet sa mení, a to rýchlejšie, než sme si ochotní pripustiť. Zatiaľ čo sa Západ drží svojho starého poriadku, BRICS a krajiny Globálneho juhu pracujú na budovaní alternatívneho systému, ktorý už teraz ukazuje svoju životaschopnosť a rastúci vplyv. Ak Slovensko a EÚ nezmenia svoje postoje a nezačnú aktívne spolupracovať s týmito novými globálnymi hráčmi, riskujeme, že sa ocitneme na okraji globálnych rozhodovacích procesov, neschopní prispôsobiť sa novej ére multipolarity. Pokiaľ Slovensko chce byť súčasťou tohto nového svetového poriadku, musí prehodnotiť svoj prístup k zahraničnej politike. Zanedbávanie potenciálu BRICS a Globálneho juhu nás môže stáť strategické partnerstvá a ekonomické príležitosti, ktoré budú formovať budúce generácie.
Slovensko stále spí na vavrínoch a kroky, ktoré v zahraničnej politike podniká sú stále veľmi fádne a nedostatočne reflektujú na rýchlosť akou sa mení svet okolo nás.
Keďže je témou ostatných dní zmena slovenskej hymny, tak si dovolím trochu sarkazmu na záver – “to Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo, a čo sa týka zahraničnej politiky a geopolitických zmien, ešte aj stále tvrdo spí a vôbec sa neprebralo…” holt…
Západ by nemalo “zdvíhať zo stoličky” stretnutie Putina s generálnym tajomníkom OSN v rámci samitu BRICS, ale čísla, ktoré ukazujú akou rýchlosťou sa členské štáty BRICS v porovnaní so Západom ekonomicky rozvíjajú. Pokiaľ si niekto (a to konkrétne vláda SR) myslí, že stačí začínať obnovovať vzťahy s Ruskom po ukončení konfliktu na Ukrajine, tak ja tvrdím, že na to bolo už v 2014-tom neskoro. Karty sú rozdané a kocky dávno hodené. Čakať na ukončenie konfliktu na Ukrajine, pričom už pred jeho začiatkom bolo jasné, ako sa tento konflikt skončí, je opäť len mlátením prázdnej slamy.
Takže, Slovensko, nespi už konečne ako v tej našej hymne.
Zanechajte nám komentár