Čína a Nemecko riešia globálne ekonomické problémy
AUTOR: RÓBERT HÖLCZ
Terajšie hospodárske výsledky Číny a Nemecka, keď v prvom prípade nerastie HDP tak ako v minulosti a v druhom prípade vykazuje ekonomika znaky už recesie, budú určite mať negatívny dopad na ich najväčších obchodných partnerov. Pokiaľ je hospodársky pokles Číny spôsobený domácim realitným trhom, tak Nemecko zápasí prepadom jeho priemyselnej výroby predovšetkým v automobilovom sektore, zrušením ich funkčných jadrových elektrárni, ktoré nedokázali nahradiť lacné ruské fosílne energetické zdroje a takto by sme mohli pokračovať. V máji tohto roku ohlásila nemecká vláda program pomoci pre priemysel a energetický náročným podnikom v dotovaní ceny elektriny až do roku 2030, čo si vyžiada 30 miliárd eur, ktoré ale v nemeckom štátnom rozpočte nie sú a preto nemecké spolkové krajiny žiadajú, aby z nich aspoň 20 miliárd eur poskytla Európska komisia. Aká bude jej reakcia nebudeme špekulovať, ale ostatné členské štáty únie už vyslovili obavy z ohrozenia stability jednotného trhu EÚ. Keď sa k nemeckým výdavkom pripočítajú ďalšie ohlasované výdavky ktoré súvisia s obnoviteľnými zdrojmi energii a s vyššími výdavkami na armádu, nemôžeme od nášho najväčšieho obchodného partnera čakať do budúcnosti nič pozitívneho.
Čínska expanzia obsadila európsky trh
O tom, že čínsky automobilový priemysel je vo výrobe a v predaji elektrických áut už na inej úrovni potvrdil nedávno skončený mníchovský autosalón, na ktorom dominovali len čínske značky pripravené na predaj, zatiaľ čo zastúpené európske značky počítajú, že ich hromadný predaj bude o niekoľko rokov. Pre Slovensko to nie sú dobré správy aj preto, že podiel elektrických áut na celkovom počte predaných automobilov má do roku 2030 dosiahnuť úroveň okolo 35 percent, pričom najväčší podiel majú mať aj čínske batériové elektrické autá. Prečo? V porovnaní s európskymi výrobcami majú predovšetkým výhodu v tom, že Čína nemá problém s ťažbou lítiovej suroviny, bez ktorej sa batéria nevyrobí, čo je pre európskych výrobcov existenčná záležitosť, s čím napokon súvisia aj nižšie výrobné náklady. Európski politici sa síce „vyhrážajú“ , že zavedením obchodných prekážok by síce mohli pribrzdiť čínsku elektromobilovú batériovú expanziu, ale na druhej strane si uvedomujú, čo pre európskych exportérov znamená obrovsky čínsky trh, bez ktorého by sa európska ekonomika určite položila, čo už im čínska administratíva pripomenula.
Obrovské verejné dlhy sú našou alfou a omegou
Zatiaľ sa spomínané hospodárske problémy až tak nedotkli poklesu slovenskej ekonomiky, ktorá dokonca vo výrobe áut sa v tomto roku najviac podieľala na raste HDP, čo v minulosti nebolo, keďže na jeho raste sa najviac podieľala domáca spotreba. Správy z nemeckého hospodárske priestoru nie sú pre nás do konca roku priaznivé a či sa môžeme spoliehať na budúcu koaličnú vládu, nevieme si odpovedať. Najväčším problémom našej ekonomiky naďalej ostáva narastajúci deficit, čo nás prekvapuje, že žiadna politická strana nevedela pred parlamentnými voľbami sa jasne vyjadriť, čo s ním. Prečo máme tohtoročný deficit verejných financií na úrovni až viac ako 6 percent k HDP vieme, všetko začalo pandémiou, po ktorej prišla energetická, inflačná, dlhová a najnovšie migračná kríza, ktorých negatívne dôsledky sa kompenzovali len sociálnymi výdavkami v miliardových sumách predovšetkým v prospech domácnosti, na ktoré sme si museli požičať peniaze emitovaním štátnych dlhopisov, ktoré sú ale niekoľko násobne drahšie. V priebehu tohto roku síce zbankrotovalo už 70 právnických firiem, dôležitejšie ale bude aké budúca koaličná vláda vytvorí podnikateľské podmienky pre vznik nových, pod čím sa rozumie ako budú nastavené daňovo-odvodové sadzby, ktoré sú v rámci EÚ u nás najvyššie, aká bude stabilita právnych predpisov a nepredvídateľných legislatívnych zmien, ako sa vyrieši nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a takto by sme mohli pokračovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc., ekonóm
Orbán: EÚ je „paródiou“ na Sovietsky zväz
Európska únia hrá „zlú paródiu“ na niekdajšie dominantné postavenie Sovietskeho zväzu vo východnej Európe, hovorí maďarský premiér Viktor Orbán. Napriek tomu sa domnieva, že EÚ je stále schopná reformy.
Viktor Orbán, ktorý vedie maďarskú vládu od roku 2010, opakovane uvádza paralely medzi Bruselom a sovietskou Moskvou. Tak tomu bolo aj v jeho prejave v meste Vesprém pri príležitosti štátneho sviatku 23. októbra. Obvinil Európsku úniu, že sa snaží o sovietsku nadvládu tým, že sa snaží okradnúť Budapešť o jej identitu:
“Áno, stáva sa, že história sa opakuje. Našťastie to, čo bolo kedysi tragédiou, je dnes prinajlepšom komédia. Našťastie Brusel nie je Moskva. Moskva bola tragédia. Brusel je len zlá súčasná paródia. My sme museli tancovať na moskovskú melódiu. Brusel tiež hrá melódiu, ale tancujeme, ako sa nám zachce a kedy chceme.“
Orbán zároveň poznamenal, že v prípade Európskej únie stále existuje nádej. „Moskva sa už opraviť nedá, ale Brusel a EÚ sa dajú opraviť,“ povedal s odkazom na voľby do Európskeho parlamentu plánované na budúci rok. Premiér Maďarska tak vyjadril nádej, že podobne zmýšľajúce strany môžu vyhrať voľby a presvedčiť Brusel, aby zmenil kurz.
Minulý týždeň Orbán pobúril západných spojencov, keď sa v Pekingu stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Vyzval na rokovania o ukončení ukrajinskej vojny a tvrdil, že sankcie voči Moskve spôsobili chudobu občanov krajín EÚ.
Maďarský štátny sviatok 23. októbra je spomienkou na začiatok revolúcie v roku 1956, ktorú už po 12 dňoch rozdrvili sovietske vojská. Ruskí prezidenti Boris Jeľcin aj Vladimir Putin označili potlačenie povstania za chybu.
Zanechajte nám komentár