Budova v centre Košíc, ktorá spĺňa kritériá Green Dealu určené pre rok 2050
Centrum výskumu ekonomiky obnoviteľných zdrojov energie a distribučných sústav (Centrum VEOZEDIS) bol založený v roku 2008, pričom medzi zakladateľmi figurujú TU Košice, STU Bratislava, EU Bratislava a spoločnosť HONORS, a.s. vedená Dušanom Lukášikom. Už názov napovedá, aký je obsah tohto výskumného združenia. Môžeš bližšie priblížiť, čo je náplňou Centra?
Náš prístup k riešeniu problematiky obsiahnutej priamo v názve združenia je založený na realizácii reálnych hodnôt pre spotrebiteľa na trhu. Ak v praxi overíš svoje riešenia, potom vieš správne a zrozumiteľne formulovať aj analytické rozbory a modely, ktoré, ak sú overené praxou, dávajú celej práci zmysel. Bez praxe a bez ich overenia na trhu zákazníkom, sú teoretické modely možno len v rovine úvah. Vidno to na mnohých súčasných kritikoch Green Dealu, kde sa tak pozitívne ako aj negatívne skutočnosti zovšeobecnia a cez rôzne emotívne silné vyhlásenia jedna alebo druhá kategória analytikov presadzuje svoje názory, ktoré potom preberá politik. Ak sme chceli riešiť reálne problémy tak, aby boli uplatniteľné na trhu, musíš riešiť nielen technickú stránku problému, ale aj jej ekonomickú časť, v opačnom prípade tvoje riešenie trh nebude akceptovať.
Čo je teda produkt Centra VEOZEDIS?
My sme naše úvahy overovali na realizácii pomerne rozsiahleho projektu administratívnej budovy o ploche cca 4 000 m2 v centre Košíc na Murgašovej ulici. V podstate koncového zákazníka zaujíma kvalitné funkčné vybavenie budovy, zaujíma ho kvalita vnútorného prostredia a zaujíma ho prirodzene aj cena nájmu. Bežný zákazník síce nevie takto presne formulovať svoje požiadavky, ale nakoniec sa informácia na trhu šíri. Rast teploty počas letných mesiacov dosiahol tohto roku nový extrém v podobe 59 tropických dní. Naša budova poskytuje našim zákazníkom novú kvalitu vnútornej klímy, ktorá vytvára pre človeka odolnosť voči horúčavám a zároveň minimalizuje vplyv šírenia vírusov v priestore.
Oba tieto efekty sú v dôsledku toho, že sme zmenili transport energie od vyhrievajúcich/chladiacich telies z transportu vytvárajúceho vírenie vzduchu na transport žiarením energie, kedy sa vzduch nevíri. Výsledkom je, že aj počas horúčav dochádza k efektívnemu zabezpečeniu výmeny energie organizmu s okolím. Dochádza k vyrovnaniu energie produkujúcej organizmom s okolím a teda k obnoveniu kapacity tepla, ktoré je schopné náš organizmus akumulovať bez jeho namáhania alebo poškodenia. Keď prídu tropické dni, náš organizmus má kapacitu na 48 hodín, kedy existujeme bez prehriatia. Ak v rámci tohto intervalu času dôjde k efektívnemu vyrovnaniu bilancie energie s prostredím, obnoví sa tepelná kapacita človeka. Ak ale nedôjde k vyrovnaniu, výsledkom sú chorobné stavy a extréme kolapsy z tepla s rizikom smrti. Bežné klimatické zariadenia takéto vlastnosti nemajú z toho dôvodu, že chlad transportujú cez nútený obeh vzduchu, ktorý často problém ešte zhoršuje. Zároveň intenzívne cirkulujúci vzduch rozširuje vírusy a zvyšuje neprimerane ich nálož na organizmus človeka, dokonca aj v lete. Preto naša kvalita vnútorného prostredia v lete predstavuje ideálne riešenie pre človeka, dôsledkom čoho je nezmenená produktivita práce a výrazne znížená chorobnosť. Podobne, počas chrípkovej sezóny, naše riešenie zabezpečuje minimálne možnú vírusovú nálož z princípu transportu energie žiarením bez núteného obehu vzduchu.
Globálna covid kríza vytvorila až hysterickú odozvu u politikov. Fakt je ale ten, že vírusy a ich šírenie predstavujú reálny problém. V čom je Váš prístup kvalitatívne nový?
Japonskí vedci vytvorili animáciu šírenia vírusov. Vírus sa šíri v prostredí tým, že sa naviaže na niektorú časticu aerosólu. Ak je častica ťažká, zhruba po pol minúte padá k zemi. Tam už vírus nemá ako ublížiť človeku a tým zaniká. Na druhej strane, ak je vírus naviazaný na ľahké častice aerosólu, víri vzduchom a vytvára na človeka takzvanú vírusovú záťaž.
V uzatvorenom prostredí, v ktorom sa nevíri vzduch, je index kvality ovzdušia vysoký. Koncentrácia pevných častíc je nízka, ťažké častice sú na zemi. Navyše, experimenty Japonských výskumníkov ukázali, že jednoduchým otvorením okna je možné sa zbaviť vírusov naviazaných na ľahké častice v priebehu pár desiatok sekúnd. To je presne sila nášho riešenia. Navyše, nezameriavame sa na tzv. open space riešenia z jednoduchého dôvodu, sú to priestory, ktoré znižujú produktivitu práce a zároveň zvyšujú riziko spojené s vírusovou náložou ako dôsledok spoločného priestoru pre viac ako dve až štyri osoby. V tomto režime prevádzkujeme budovu už 12 rokov a aj preto je možné tvrdiť, že sme výrazne zvýšili index kvality vnútornej klímy budovy tak, že maximálne eliminujeme pravdepodobnosť šírenia vírusov cez aerosól a pevné častice v ňom.
Čo ďalšie v budove zaujíma zákazníka?
Tých faktorov je hodne. Ale jedna z nich je cena nájmu. Ak premiér Fico tvrdí, že v SR máme približne 4 krát vyššie ceny energií ako sú v Číne alebo USA, potom je evidentné, že koncová cena je ovplyvnená aj spotrebou energií. Pri našich riešeniach sme sa zamerali v prvom rade na absolútne zníženie spotreby energií tak v teple a chlade ako aj v spotrebe elektrickej energie. Plocha, ktorú v budove vyhrievame a prevádzkujeme má včítane obvodových múrov 4 951 m2. Za posledných desať rokov sme na teplo a chlad spotrebovali cca 75 MWh el. energie. Po výmene svietidiel nám spotreba energie na osvetlenie klesla na hodnotu cca 18 MWh, zbytok je spotreba zariadení, ktoré využívajú nájomníci, ako sú počítače a iné elektrické zariadenia. To znamená, že na prevádzku budovy máme spotrebu cca 19 kWh na jeden m2. Ak by sme započítali aj spotrebu energie nájomníkov na svoje práce, potom celková spotreba 130 MWh znamená 26,25 kWh/1 m2. Na úrovni primárnych zdrojov energie je to 57,76 kWh, čo spadá do kategórie A0 budov.
Práve v cene nájmu sú obsiahnuté aj záujmy štátu a spoločnosti. Dnes je evidentné, že záujem štátu je využiť maximum svojich vlastných energetických zdrojov. Deklarovaný záujem o zníženie emisií predstavuje celospoločenský záujem. Naše technológie majú dva kľúčové prvky. Jedným je tepelné čerpadlo voda voda a druhým je veľkoplošný a zároveň nízkoteplotný transport energie do priestoru, schopný priestor vykurovať a po prepnutí aj chladiť. Čo je podstatné, pokles vykurovacej teploty z 60°C na polovicu znamená predĺženie životnosti technológie a hlavne tepelného čerpadla na štvornásobok. Je rozdiel investovať v horizonte 10 alebo 40 rokov navyše s rozšírením úžitkových funkcií pre zákazníka. Nakoniec sa tieto investície prejavujú v odpisoch a teda ako nákladová položka vstupuje aj do ceny nájmu. Pokiaľ má mať investičnú návratnosť.
Je asi dôležité, že svoje výskumy prísne overujete v reálnej praxi. Čo ale predchádzalo založeniu združenia s náplňou, ktorá je vysoko aktuálna aj dnes?
V lete 2007 ma oslovil predseda hospodárskeho výboru NR SR Ing. Kondrót, či by som mu nepomohol s jeho funkciou. Zaujímali ho moje odborné názory na problematiku, ktorú má v gescii Hospodársky výbor NR SR. Slovo dalo slovo a tak v októbri 2007 som posudzoval správu Národnej banky. V pomerne rozsiahlom materiáli som ale našiel pasáž, v ktorej autori tvrdili, že prebiehajúca hypotekárna kríza v USA sa Európy nedotkne a ak tak len okrajovo. Mali sme asi hodinovú diskusiu pred rokovaním výboru k tejto téme, kde som uvádzal rad argumentov, ktoré spochybňovali stanovisko analytikov NBS. Správu síce výbor odobril, ale otázka ostala visieť v éteri. Prenesie sa kríza z USA do EU, alebo nie? Rozhodla samozrejme prax, ktorá potvrdila moje stanovisko.
Môžeš ozrejmiť bližšie vašu diskusiu?
Ak chceš argumentovať musíš mať k dispozícii fakty. V opačnom prípade sú to len emócie a pocity. Po rozsiahlych analýzach, ktoré sme odvtedy vykonali, by som už asi prikrášľoval našu pôvodnú debatu. Ale ak problému rozumieš, musíš mať aspoň základný názor, kde je možné hľadať riešenie. Vtedy som si dovolil viac alebo menej intuitívne určiť, že jedným z riešení tejto krízy sú obnoviteľné zdroje energie. S odstupom času pán predseda skonštatoval, že v čase, kedy nik nevidel krízu, ja som ju predpovedal a v čase kedy kríza vypukla, poskytoval som návod kde hľadať východiská z krízy. Proste je rozdiel byť generálom po vojne, kedy je problém identifikovaný a sú aj riešenia a je rozdiel z analýz určovať s primeranou pravdepodobnosťou, kde má spoločnosť jadro problému a aké je jeho riešenie.
Z našich rozsiahlych prác je zrejmé, že sme už v kolektíve riešiteľov pôvodné riešenie zovšeobecnili a po dokončení základných analýz v marci 2010 formulovali originálny model krízy hodnôt. Aj keď štruktúra krízy spĺňala kritériá krízy hodnôt, predsa sme nevedeli jasne určiť, či ide o krízu ekologických systémov alebo o energetickú krízu, alebo či sa jedná o kombinovanú krízu. Zároveň sme mohli tvrdiť, že sa s vysokou pravdepodobnosťou jedná o riadenú krízu. Tých faktov je dnes k dispozícii toľko, že osobne si myslím, že pravdepodobnosť sa zmenila na istotu. V každom prípade sme skonštatovali, že zdroj krízy sa primárne neriešil a tak sa kríza neodvratne vrátila. Kríza sa vrátila v roku 2020 a nabrala formu známu pod pojmom covid, ktorá ale plynulo prešla do krízy prírodných zdrojov s formou krízy vojenského konfliktu na Ukrajine.
To si už ale v prítomnosti. Aké nové informácie poskytli tieto dve nové krízy pre Váš model krízy hodnôt?
V súvislosti s krízou na Ukrajine je nutné spomenúť dva fakty. Nulandová priznala, že v biolaboratóriách na Ukrajine prebiehal výskum biologických zbraní hromadného ničenia. To bolo vážne priznanie a zmenilo pohľad na covid krízu. O laboratóriu a financovanie výskumu GOFR vo Wu-Chane sa toho popísalo hodne. Nuž a tesne pred zahájením konfliktu vo februári 2022 Jeff Currie z Goldmann Sachs poskytol verejnú informáciu, že na trhu už niet dostatok prírodných zdrojov. Jeho slangom okorenená veta: „ Došli molekuly“ asi vojde do moderných dejín komoditného trhu.
Procesy spojené s ŠVO RF na Ukrajine je možné urobiť analýzu cez model komplexného adaptívneho systému. Na tomto modeli je krásne vidno, ako sa dynamicky mení prostredie konfliktu a ako sa na zmenu prostredia celý systém adaptuje. Vidno to aj na poslednom vývoji a udalostiach v Sýrii. Časť analytikov tvrdí, že udržanie Asadovho režimu bol ekonomický záujem RF, kde bol mocensky zablokovaný plynovod z Kataru do Európy a teda konkurencia plynu z RF. Keďže medzičasom došlo k vybudovaniu NorthStreamu, plynovod z Kataru do Európy stratil ekonomický zmysel. Snažiť sa o kvalifikáciu javov v tomto konflikte ale presahuje naše možnosti, preto som analýzy obmedzil na sledovanie účinkov, ktoré tento konflikt vyvoláva. Konečným efektom celej vojenskej operácie ale môže byť záchrana dolára.
V roku 1971 došlo k zrušeniu naviazanosti dolára na zlato a tým z pevného krytia meny bol dolár už krytý úplne inými aktívami, zvlášť ropou, ktoré ale nemajú stabilnú a hlavne trvalú hodnotu, ropa sa jednoducho spracuje. Pri raste spotreby ešte dochádza k reprodukcii hodnoty, toto krytie sa ale znižovaním spotreby stráca. Kým monopol moci zaručoval, že po dolári a teda dlhopisoch bol záujem, či už v dôsledku zúčtovania obchodov alebo v dôsledku vytvárania rezerv v centrálnych bankách, dolár vykazoval primeranú stabilitu. Je evidentné, že rýchle narastajúci dlh USA rozpredaním dlhopisov narazil na svoje možnosti. Analytikom muselo byť zrejmé, že ďalšie rozpredávanie dlhopisov USA vo svete už bude hodne obtiažne. Samotná produkcia USA kryje dolár na 40% jeho hodnoty. Zbytok je krytý funkciami rezernej meny a obchodu. Analytikom muselo byť zrejmé, že systém známy ako FIAT peniaze čelil možnému kolapsu.
Preto analýza krízy na Ukrajine umožňuje určiť spätne, aká hodnota vyvolala krízu v roku 2008, hoci v tom čase nebola viditeľná. Je to kríza monopolu moci. Bližšie som to vysvetlil v článku ohľadom záchrany dolára JE SKRYTÝM CIEĽOM ŠPECIÁLNEJ VOJENSKEJ OPERÁCIE NA UKRAJINE ZÁCHRANA DOLÁRA?. Sú v zásade dve možnosti:
- Monopol moci sa vojensky presadí v zástupnej vojne na Ukrajine a upevní svoju pozíciu rozložením RF.
- Alternatívou riešenia je transformácia monopolu moci na multipol spolu s vytvorením novej meny krytej zlatom a komoditami so stabilnou hodnotou.
Súčasťou konfliktu na Ukrajine je aj riešenie biologických zbraní hromadného ničenia a súčasťou je aj nová bezpečnostná architektúra Európy. Do nej zapadá aj otázka energetická ako podstata ekonomickej aktivity spoločnosti. Malé štáty ako SR nemajú ako zasahovať do strategických rozhodnutí veľmocí. Ukazuje sa to jasne ohľadom vývoja situácie okolo strategického plynovodu NorthStream. Najprv to boli sabotáže ohľadom dokončenia plynovodu, potom došlo dokonca k teroristickému činu a odstavenia polovice kapacity plynovodu a teraz je to ohlásená aukcia predaja plynovodu do rúk amerického kapitálu. Typická mocenská záležitosť. V politickej rovine sa vedie debata o osude plynovodu, ktorý vedie cez Ukrajinu a má kapacitu cca 100 mld. m3 plynu ročne. Ale aj malé štáty ako Slovensko majú svoje vlastné energetické zdroje a tam je koncentrovaný náš výskum a vývoj.
Kým sa dostaneme k obnoviteľným zdrojom energie, SR ako tranzitná krajina dlhodobo zabezpečovala tranzit zemského plynu do Európy. Nakoniec došlo k privatizácii SPP. Debata o zastavení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu je na stole už vyše roka.
V súvislosti s riešením dôchodkového systému v rokoch 1999 až 2002 sme potrebovali vyriešiť aj zdroje, ktoré by umožnili realizovať celú transformáciu dôchodkového systému tak, aby sa riziko rozložilo rovnomerne medzi výnos kapitálu a výnos pracovnej sily. Napríklad v Kanadskom dôchodkovom systéme táto transformácia bola ekonomicky zabezpečená prevodom akcií kanadskej telekomunikačnej spoločnosti. Podobne sme argumentovali aj v prípade SPP, kde spracovaný model ocenenia SPP umožnil vykonať takú istú operáciu, t.j. previesť primeraný objem akcií SPP do aktív II. piliera a tým financovať transformáciu na dvojpilierový povinný systém. Namiesto toho ale štát zvolil predaj 49% akcií SPP do majetku štátnej spoločnosti Gas deFrance a Nemeckej spoločnosti Ruhrgas za cenu 2,7 miliardy dolárov.
Pre bežného smrteľníka je nepochopiteľné, ako mohla byť s predajom zviazaná aj manažérska kontrola nad spoločnosťou. Čo bolo následne pikantné, bol predaj akcií SPP zhruba po desiatich rokoch od týchto nadobúdateľov spoločnosti EPH, navyše len distribučných častí so zaručeným príjmom a teda ziskom. Štát si opciu predkupného práva neuplatnil, pričom pôvodná cena bola zredukovaná o vyplatené dividendy zo spoločnosti. Inými slovami, rozhodujúcu časť kúpnej ceny EPH zaplatili občania svojimi zvýšenými platbami za plyn a je jedno, či to bolo vo výrobkoch alebo v platbách za priamu spotrebu plynu. K tomu išli transakčné náklady a náklady spojené s poradenskou službou CFSB. No a teraz sa kúpna cena spláca zo ziskov a dividend, ktoré sa tvoria zvýšenými cenami plynu. Aby toho nebolo dosť, tak občan má zníženú cenu cez dotácie štátneho rozpočtu, proste platí sa znížená cena plynu z narastajúcich dlhov štátu.
Ako by sa zmenila situácia, keby sa bol realizoval prevod akcií SPP do dôchodkového systému?
Ono to bolo jednoduché. Požiadavka na odstránenie krížových dotácií mala svoje rácio – vyššie ceny energií motivujú spotrebiteľa k šetreniu. Na druhej strane, výnos z vysokých cien by sa objavil na účtoch v dôchodkovom systéme, proste by to bola iná forma šporenia si na dôchodok a mala by svoj morálny základ. Vypracovali sme s kolegom Tkáčikom vecný model postupného odstránenia krížových dotácií a naň aj ekonomický model, ktorý umožnil oceniť aktíva a teda stanoviť cenu akcií SPP. V podstate by sme kopírovali model založenia II. piliera, tak ako ho mali realizovaný v Kanade. Takéto riešenie bolo v záujme spoločnosti. V realite došlo k realizácii privatizácie sprevádzané škandálmi. Ak si spomenieš, došlo kvôli privatizácii SPP počas prvej vlády Dzurindu k vládnej kríze a výmene časti ministrov. Aj to hovorilo o strategickom význame SPP. Je komická predstava, že takýto podnik dnes riadi súkromná spoločnosť EPH.
Nuž aby toho nebolo málo, EPH nadobudlo jednak akcie Stredoslovenskej distribúcie el.energie SSE a jednak akcie Slovenských elektrární zatiaľ 33% s cieľovým 66% podielom. Opäť sa štát zriekol predkupného práva. Keďže moderná spoločnosť sa bez energií nezaobíde, cena energií má charakter dane a predstavuje jeden z troch najdôležitejších nástrojov na riadenie spoločnosti. Tentoraz ale získané zdroje z predaja energií už nejdú na riešenie problémov štátu, ale sú príjmom súkromnej spoločnosti. Navyše s právom riadiť spoločnosť znamená, že štát rezignoval reálne na svoju vitálnu funkciu vytvárania podmienok na podnikanie a existenciu obyvateľstva. Deklarované pomoci idú na úkor rastu štátneho dlhu a teda je jedno z ktorého vrecka občana sú vytiahnuté, ide len o časové rozlíšenie.
Z troch ekonomických nástrojov štátu sa SR vzdala menovej politiky prijatím eura a vzdala sa riadenia energetiky a ich cien. Zostala iba fiškálna politika, čo nemá ako plnohodnotne riešiť úlohy štátu. Nakoniec už sa vláda netají, že nemá ambíciu na štrukturálne reformy, ale konsolidáciu zaplatia občania a stredná vrstva v indexovom režime typu Fantozziho rozpočtu. Túto budúcu dramatickú likvidáciu životnej úrovne vydáva vláda za konsolidáciu verejných financií, hoci nerieši podstatu problému v jednotlivých spoločenských systémoch, či už je to zdravotný systém, sociálny a dôchodkový systém ale aj energetický trh a jeho reguláciu či transformáciu k trvale udržateľnej spoločnosti.
Všimni si, že dokonca aj zisk Slovenských elektrární zmizol. Ak vtedy minister Sulík uvádzal, že priemerné náklady na 1 MWh majú Slovenské elektrárne 38€, v ČEZ pán Noveský uvádza 864 Kč, čo je 34,50 €, otázka je kde sa podel zisk, ak ceny na trhu sa pohybujú na úrovni 100 € a viac, v extréme 1000 € ?
Ako interpretuješ tento graf reprezentujúci vývoj cien elektrickej energie na burze?
Stabilita cien energií je dôležitá pre vývoj hospodárstva. Vtedy vieš riešiť strategické investovania, ktoré často zahŕňa dvadsať a viac rokov. Ak si vytiahneš údaje o cene ropy a očistíš ich o infláciu, zrazu zistíš ohromnú stabilitu cien v povojnových rokoch, t.j. od roku 1946 až do 70 teho roku. Cenu ropy v tomto období určoval americký kartel siedmych ropných spoločností. V roku 1970 došlo ale k sformovaniu kartelu OPEC. Keďže členovia OPEC produkovali viac ropy ako spoločnosti USA, prevzali kontrolu nad cenou. Na produkčnom trhu závislom na ponuke a dopytu je možné cenu meniť zmenou zásobovania trhu o 10% objemu počas troch mesiacov. Výsledkom bol rast cien ropy na dvojnásobok, čo v horizonte troch mesiacov vyvolalo ekonomickú krízu. Táto kríza nezanikla nárastom ponuky, čo šokovalo mnohých renomovaných ekonómov, zákon ponuky a dopytu prestal plniť svoju funkciu. Dnes vieme, že v modeloch nebol zahrnutý kapitál prírody, ktorý reprezentuje od 30 do 90% hodnoty akéhokoľvek produktu alebo služby poskytovanej na trhu.
Schumacher, ktorý vysvetlil celý problém dal vzniknúť novej disciplíne ekonómie, ktorá zahŕňa aj ekologické systémy a hľadá riešenia v reprodukcii spoločnosti v limitoch ekologických systémov. To je nakoniec aj súčasť mojej definície demokracie, ako zosúladenie záujmov jednotlivca a spoločnosti v limitoch ekologických systémov pri zabezpečení rastu slobody spoločnosti.
Riešenie ekonomickej krízy 70tych rokov bolo nasadenie IT technológie, ktorej efektom bolo zníženie spotreby energií na tvorbu HDP na polovicu. Trvalo to zhruba 15 rokov, čo nakoniec stabilizovalo cenu ropy a teda energií približne na dvojnásobok v porovnaní s povojnovými rokmi. To hovorí priebeh cien od roku 1970 do roku 1985. Na začiatku 21 storočia, po páde dvojičiek nastali ale procesy spojené s transformáciou produkčného trhu s určovaním ceny v trojmesačnom intervale na trh špekulačný s určovaním ceny v horizonte dní a týždňov. Píše o tom v svojich memoároch Snehová guľa šéf FEDu Greenspan. Tým cena energií stratila svoju signálnu funkciu pre ekonomické procesy a stala sa nástrojom moci.
Informáciu, že zdvojnásobením ceny ropy môžeš spustiť ekonomickú krízu použili aktéri v roku 2008. Funkčnosť svojich nástrojov otestovali v roku 2007, kde ceny vykazujú testovací extrém, aby celý proces spustili v prvej polovici roku 2008. Cena na trhu s ropou vrcholila v polovici júna 2008, kedy sa zlomila a strmhlav padala z úrovne 141 USD na úroveň 35 USD. Fakty hovoria o tom, že o tri mesiace v septembri padla banka Lehman Brothers, čo spustilo paniku na finančnom trhu a odštartovala procesy spojené s voľbami prezidenta USA, ktorým sa stal riešiteľ krízy Barack Obama. Kým v lete viedol nad McCainom v pomere 52:48, vo voľbách začiatkom novembra 2008 zvíťazil v pomere 70:30. Po roku sme sa dozvedeli, že jeho poradcom pre kapitálový trh bol Warren Buffett, ktorý cca 10 dní po vypuknutí paniky bravúrne investoval do banky Goldmann Sachs cca 5 mld USD. Obamov plán následne zaistil príjem tejto banky 25 mld USD od AIG, ktorá obdržala štátnu investíciu vôbec ako prvá banka. Niektoré informácie hovoria, že AIG mala tieto peniaze na účte dokonca pred investíciou Buffetta do Goldmann Sachs.
Keď ale došlo k analýze procesov na trhu s ropou, Michel Matters pri vypočúvaní vyšetrovacím výborom uviedol, že už v marci 2008 na trhu s ropou došlo k 90%tnému podielu transakcií špekulačným kapitálom. Inými slovami, trh s ropou sa zmenil na mocenský nástroj. Ropa ale bola vyťažená a uložená v zásobníkoch, dokonca ropné tankery boli využívané ako skladovacie zásoby. V prípade trhu s ropou základným problémom je, že špekulačný kapitál, ktorý dopĺňa likviditu na trhu a do primeraného objemu 20 maximálne 30% pôsobí v pozitívnom zmysle, jeho prekročenie a prevzatie kontroly nad tvorbou ceny znamená transformáciu z ekonomického signálu na mocenský nástroj.
V rokoch 2002 až 2008 to boli banky Chase Manhattan, Goldmann Sachs, Credit Suisse First Boston a Morgan Stanley, ktorí dominovali v tejto transformácii trhu. V prípade elektrickej energie ale neexistuje možnosť skladovania takýchto objemov energie. Keď sa pozrieš znova na graf vývoja cien, vidíš opäť overenie nástrojov v roku 2021 aby následne v roku 2022 dosiahla cena elektrickej energie 1000 €/1MWh. Z hladiny dlhodobo udržiavanej v rozpätí 30 až 50 € /1MWh, došlo k razantnému vystúpaniu na ceny na 1000 €/1 MWh. To produkčný trh nevie zabezpečiť a teda je to produkt špekulačného kapitálu. Trh s elektrickou energiou sa zmenil na mocenský nástroj, ktorý pôsobí vysoko deštrukčne na ekonomické procesy.
Ministerstvo hospodárstva je určené na konštrukciu trhu a regulačných nástrojov a URSO na samotnú reguláciu trhu. Ako hodnotíš potom pôsobenie štátom určených orgánov?
Keď sme v rokoch 2009 a 2010 robili analýzu spotreby elektrickej energie, vyšlo nám, že nárast spotreby bude krytý zároveň zavádzaním úsporných opatrení, t.j. že v konečnom súčte sa stále budeme pohybovať na úrovni 30 TWh spotreby ročne s nejakým rozptylom. To sa plne potvrdilo. Ak ale súčasná ministerka tvrdí, že v krátkom horizonte nastane trojnásobok spotreby elektrickej energie, t.j. na úroveň 90TWh a tým zdôvodňuje výstavbu 1 200 MW bloku v Mochovciach, zjavne nevie o čom rozpráva. Nemá predstavu ani o ekonomických súvislostiach a nemá predstavu dokonca ani o tom, že zvolené miesto výstavby síce vyhovuje 400 MW blokom, ale predstavuje neakceptovateľné riziko pre blok o výkone 1200 MW. Sú to deatily, na ktoré naši politici nemajú čas, keď musia behať z jednej politickej strany do druhej a pritom nemajú kvalifikáciu na odbor ktorý vedú. Nuž nediv sa, že detailom konštrukcie trhu nerozumejú alebo ho rovno zneužívajú.
Predsa nie je žiadny problém, aby trh určil základnú cenu pre spotrebiteľa do 500 MWh ročne na úrovni 12%tného zisku. To zahŕňa nielen obyvateľov (cca 6 TWh) ale aj malých a stredných podnikateľov. Vtedy máš pri nákladoch 38 €/1 MWh cenu na úrovni 44 €. Osobne si myslím, že cena elektrickej energie je používaná na likvidáciu malých a stredných podnikateľov. Ceny na úrovni 120 až 150 € za 1MWh silovej energie sú proste likvidačné. Ak ale konštruktér trhu neposkytne regulačné nástroje regulátorovi, potom v kľude zvalíš vinu na regulátora, prečo nie?
Problém Green Dealu je ale komplexnejší. Skúsme rozobrať problematiku zelených energií vo väzbe na ekonomiku. Čo ste vyskúmali?
Pôvodná, podľa môjho názoru excelentná práca lorda Sterna z roku 2005 určila spoločenskú hodnotu emisií ako ekonomickú zúčtovaciu hodnotu medzi fosílnymi palivami a medzi čistými energiami. Miesto toho, aby sme pracovali s touto kategóriou, do ekonomiky sa zaviedol nástroj známy ako doplatok k cene energie (feed in tariff) a zároveň sa vytvorila hystéria okolo vplyvu emisií na rast teploty. Ak chápeme emisie ako externalitu, potom zavedenie trhu na externalitu je ekonomickým nezmyslom. Výsledok sa dostavil, energetický trh sa stal nástrojom ekonomickej sabotáže.
V roku 2013 takto pomenoval celé riešenie Miloš Zeman a platnosť zákona 180/2005 Sb. v ČR zrušili ešte v tom istom roku. Podobne v The Telegraph sa vtedajší komisár pre priemysel Tajani vyjadril, že energetický trh pôsobí masaker v priemyslovej produkcii EU. Van denRumpuy žiadal novú konštrukciu trhu. Navyše hystéria okolo havárie jadrovej elektrárne vo Fukušime v marci 2011 viedla k politickému rozhodnutiu a odstaveniu jadrových elektrární v Nemecku. Nemecko navyše aktivovalo uhoľné elektrárne a zvýšilo si index emisií v mixe. Ak sú správne informácie, potom v Nemecku tohto roku musia nakúpiť cca 30 TWh energie z dovozu, pričom čelia zároveň ohromnému riziku spojenému s vysokým objemom nestabilných zdrojov, či už zo slnka alebo z vetra. Do toho idú ešte nezmysly okolo biomasy, kde niektorí vedátori tvrdia, že spaľovaním biomasy nedochádza k emisiám.
Akonáhle ale začneš spájať technickú stránku s ekonomickou a oceníš ekologické služby živého stromu, zrazu zistíš, že ide o ekonomickú sabotáž spoločnosti. Pri spaľovaní biomasy, ktorá nie je odpadom z produkcie drevárskych a papierenských podnikov či palivového dreva, ale spaľujú sa stromy vyššej kvality, ktoré mohli produkovať ekologické služby lesa, na jeden m3 živej hmoty dosahuješ stratu na ekologických službách lesa v rozsahu 1 000 € /1 m3 v cenách roku 2008, v súčasných cenách asi 1 500 €.
Nijak ináč ako sabotáž ekonomiky sa to nazvať nedá. Vezmi si, že problém s emisiami nie je ani tak v podobe CO2, to je minoritný problém ak vôbec nejaký, ale problémom sú pevné častice, zvlášť PM 2,5, ktoré sú schopné prenikať cez hematoencefalickú bariéru a spôsobovať choroby v organizme človeka. SPP uvádza, že až 5000 ľudí zomiera kvôli tomuto javu ročne. Preto postavenie elektrárne na biomasu v intraviláne mesta je proste prejavom korupcie, ktorá poškodzuje občana na zdraví práve zvýšeným spádom.
Aké riešenie bolo prijaté na Slovensku?
Zákon 309/2009 Z.z. bol prijatý niekedy v druhej polovici roka. Samotné ceny pre doplatky trhu boli určené URSOm vo vyhláškach o tri mesiace neskoršie. Zákon bol prijatý bez ekonomického rozboru reálnych dopadov. Pre orientáciu čitateľa je vhodné uviesť nasledovné. V roku 2005 dostávala tepláreň BAT a.s. 30€ za 1 MWh elektrickej energie, čo vtedy pokrývalo náklady. Elektrická energia bola prednostne umiestňovaná na trh. Zisk BAT a.s. tvorila z dodávok tepla, čo bol zmysel kogeneračnej výroby. Tieto zdroje sa odstavovali mimo vykurovaciu sezónu. V konštrukcii trhu s elektrickou energiou mal takýto kogeneračný zdroj elektrickej energie postavenie vynúteného zdroja, na lokálnom trhu s teplom jeho zisk bol regulovaný URSOm.
Zákon 309/2009 Z.z. popri obnoviteľných zdrojoch energie definoval aj kogeneračné systémy a napríklad pre zemný plyn určil doplatok do výšky 86,6 €/1MWh. A rovno na 15 rokov pri investičnej návratnosti 6 až 8 rokov. Popri doplatku sa majiteľ zdroja nemusel starať o umiestnenie elektrickej energie na trhu, pretože jeho produkciu SEPS odoberal prednostne. A všeobecnou podporou bolo aj prevzatie zodpovednosti za odchýlku, inými slovami, dodávateľ el.energie nemal náklady s reguláciou. V podstate, ak dodávateľ el.energie podľa zákona 309/2009 Z.z. obdržal licenciu na dodávku elektrickej energie, už nebol podnikateľom, pretože všetky podnikateľské riziká trhu boli odstránené zákonom. V mojom ponímaní je to ekonomika, ktorá nie je určovaná súťažou na produkčnom trhu, ktorá znižuje náklady, ale jej náklady sú určené v podobe subjektívnych rozhodnutí a takú ekonomiku trhu som nazval ekonomika Jánošíka, t.j. meria sa od buka do buka.
To samozrejme ukázala analýza, kde sme sa pýtali, koľko musí spoločnosť vynaložiť na to, aby vyprodukovala energiu bez 1 tony emisií. Inými slovami spotrebiteľ sa cez povinné distribučné poplatky podieľa na splácaní doplatkov k cene elektrickej energie pre vybraných dodávateľov, ktoré podľa zákona majú na doplatok nárok. Až po stanovení doplatkov URSOm bolo možné tieto skutočnosti vyčísliť. Napríklad fotovoltaické zdroje v celkovom inštalovanom výkone 120 MW obdržali doplatok k cene až do výšky 430 €/1 MWh. Inými slovami, ak bola cena na trhu cca 70 €/1MWh, energetický zdroj obdržal doplatok vo výške 430 -70 = 360 €/1MWh. Tieto doplatky boli potom zaúčtované do distribučných poplatkov distribútora a stali sa povinnou zložkou platby v tejto časti platieb.
Správnou otázkou je, koľko predstavuje spoločenská hodnota jednej tony emisií, ktoré nevyrobíte, t.j. aké sú náklady na vytvorenie jednej emisnej povolenky? Pri indexe energetického mixu 0,2 t/1 MWh, je nutné dodať 5 MWh z fotovoltaického zdroja aby ste vytvoril 1 tonu emisnej povolenky, čo je 5 x 360 € =1 800 €/1t. To je vtedy, keď je energia dodaná do siete aj okamžite spotrebovaná. Ale fotovoltaika vyrába elektrickú energiu štatisticky s rozdielom 8 hodín od momentu spotreby. Značnú časť elektrickej energie vyrobenej fotovoltaickými elektrárňami je nutné uskladniť.
Cyklus napr. prečerpávacej vodnej elektrárne s nábehom 90 sekúnd od vzniku požiadavky Čierneho Váhu spotrebuje potom cca 48% energie v čom sú zahrnuté aj transporty energie od zdroja k úložisku a od úložiska k spotrebiteľovi. Vtedy dosahujú spoločenské náklady na tvorbu jednej povolenky extrém 1 800€/1t x 1,48 = 2 664 €/1t. V ideálnom prípade náhrady energie z tepelnej elektrárne zabezpečenej spotrebou v momente výroby predstavujú potom spoločenské náklady na 1 t emisnej povolenky cca 360€. Ak ale nahrádzame energetický mix v SR, potom je to v rozpätí od 1 800€/1t až po 2 664€/1t, ak je potrebné energiu uložiť. Ak si spomenieš na škandál spojený s predajom emisných povoleniek za 5€/t, môžeš spočítať, že spoločnosť sa poskladá v extréme až 2 664€ na jednu tonu emisných povoleniek, aby dostala späť 5€, t.j. spoločnosť prišla o 5/2664 = 99,98% hodnoty.
Čo je ekonomicky zarážajúce je, že doplatok k cene vytvára cca 6 ročnú návratnosť investície, pričom doplatky trvajú celých 15 rokov, hoci za normálnych ekonomických okolností, by dodávka na trh mala pokrývať už len prevádzkové náklady a primeraný zisk. Takto sa z normálneho aplikovaného výskumu a vývoja stala jednoducho ekonomická sabotáž, ktorá je inštitucionalizovaná v zákone a nie je ničím iným ako forma korupcie. Všimni si, že transfer zdrojov ide priamo k majiteľom v podiele 99,98% bez úžitkovej hodnoty. Vtedy už hovoríme temer o čistej diktatúre.
Pri bežnom výskume a vývoji sú proste uhradené náklady s primeraným ziskom, v tomto prípade je podiel výskumu a vývoja veľmi malý. Kto sa zaoberal obchodom s emisnými povolenkami na burze vie, že extrémna volatilita trhu počas prvých dvoch období znemožňovala racionálne investičné rozhodnutia, keď sa cena povoleniek pohybovala od 1 do 30 €/t. Z princípu je to prvý raz v histórii, že je na externalitu zavedený trh, čo odporuje akýmkoľvek racionálnym ekonomickým úvahám. Predsa úžitkovou hodnotou je energia, pričom externalita v podobe emisií je sprievodným nežiadúcim produktom. Ak teda hovoríme o transformácii trhu s energiou, potom spoločenská hodnota emisií a jej inverzná hodnota emisných povoleniek je predmetom transformácie.
Klíma ako spoločný majetok ľudstva, spĺňa kritériá problému morálky, tak ako to identifikoval Garrett Hardin. Tento problém vyriešila o 50 rokov neskoršie Elinor Ostrom. V prípade emisných povoleniek je to transformácia, ktorú je možné rozložiť na definované obdobie napr. 40 rokov. Navyše, celý problém ak je riešený cez zdroje emisií a nie v jeho cykle v príslušnom štáte, poskytuje zavádzajúce informácie. Takzvaná uhlíková stopa štátu informuje o tom, či v danom štáte je bilancia emisií vyrovnaná, alebo štát produkuje viac emisií alebo naopak produkuje emisné povolenky. Predsa pri riadení hospodárstva daného štátu je možné rozhodnúť, či riešim usporiadanie tak, že síce niektoré zdroje emitujú emisie, ale zároveň ich aj ukladám v lesoch a pod. Preto predmetom transformácie by mali byť výsledné bilancie štátov, ktoré by motivovali jednotlivé štáty k investíciám, aby buď zabezpečili vyrovnanú bilanciu, alebo dokonca produkovali emisné povolenky. Tým je možné na úrovni štátu viesť racionálnu hospodársku politiku.
Vytrhnutie zdroja emisií zo širšieho ekonomického celku akým je štát znamená, že ekonomické posudzovanie individuálneho emitenta je vytrhnuté z ekonomického priestoru štátu a nie sú zohľadnené jeho funkcie v ekonomike hospodárstva. Reforma s emisnými povolenkami zavádzajúca uhlíkové clo je takýmto nástrojom, pokiaľ by predmetom cla bola aj v rámci štátov EU bilancia emisií v konkrétnom štáte. Redistribúcia zdrojov vyplývajúcich v bilancii štátu, by sa mala odohrať v rámci príslušného štátu a mala by byť nástrojom na riadenie hospodárstva. To je napríklad zdrojom financovania lesov, ktorého ekologické služby spôsobujú ukladanie uhlíka a teda vytváranie emisných povoleniek v rozsahu cca 6 až 8t na hektár lesa a rok, čo pri 2 500 000 ha lesa v SR predstavuje 15 až 20 mil. t emisií. Celý proces je možné riadiť jediným parametrom a to spoločenskou hodnotou emisií a jej inverzným parametrom emisnou povolenkou.
K problematike Green Dealu existuje ohromná kritika od mnohých odborníkov. Aký máš názor na túto problematiku?
Mal som možnosť študovať smernice EU k transformácii budov. Robili ich výskumné ústavy v Nemecku na vzorke 400 budov. Boli podložené kvalitným aplikovaným výskumom. Naše analýzy takisto podložené praktickým výskumom hovoria, že tieto smernice sú špičkovo spracované. To, čo je potrebné pochopiť je, že z pasívneho spotrebiteľa energie, budovy, pri transformácii dochádza k vytváraniu nielen úspor energií, ale aj budovaniu lokálnych energetických zdrojov, ktoré nahrádzajú dodávanú energiu, pričom energetický výkon zdroja môže dosiahnuť prebytok a teda je schopný zásobovať trh. Vtedy už hovoríme o energeticky aktívnej budove a v zmysle logiky vzácnych zdrojov by takáto energia zo zákona mala mať prednostný prístup na trh. To však zákonodarca neumožnil.
To, čo sme vyriešili v rokoch 2008 až 2010 bola transformácia lokálnych trhov s teplom, žiaľ ministerstvo hospodárstva nemalo o tieto riešenia záujem. Výsledok je, že potencia SR v podobe zdrojov tepla z vody sa zatiaľ nerealizuje, čo už skonštatovali na MŽP. Napríklad samotné mesto Košice má potenciu zásobovať teplom polovicu mesta z geotermálneho vrtu a približne jednu tretinu z nízkopotenciálnych zdrojov tepla získavaných tepelnými čerpadlami čo je dokopy 6/5ton potrebnej energie. Zostávajúca časť má charakter skôr regulačný. V rokoch 2010 až 2012 sme vyriešili transformáciu tepelného trhu v Košiciach bez toho, aby to občania pocítili na platbách.
Odhadom v SR je potencia na približne tretinu zásobovania teplom s využitím tepelných čerpadiel voda – voda. To ale chce prijať primeranú politiku, čo je otázka na možno päť ministerstiev od ministerstva financií, hospodárstva, MŽP, poľnohospodárstva a ministerstva pre investície a rozvoj. Žiaľ, politici na týchto ministerstvách nemajú reálnu prax, ktorá by im poskytla potrebné detaily a tak svoje stanoviská skôr orientujú podľa prevládajúcich nálad. Ak je politická nálada v prospech zelenej energie, vymyslia ekonomickú sabotáž v podobe doplatku k cene (feed in tariff) a zavedú ju do praxe aby ju tí istí politici po rokoch kritizovali, že máme cenu elektrickej energie dvoj až trojnásobnú. Je to dôsledok toho, že došlo k vytrhnutiu zdrojov, produkujúcich emisie z celkového ekonomického kontextu, nie je urobený transformačný vzťah medzi emisnou povolenkou a emisiami cez energetický trh, t.j. miesto transformácie externality sme z externality urobili úžitkovú hodnotu a zaviedli trh, ktorý nemá zmysel. Je, ako som ukázal na príklade fotovoltaiky, len zdrojom inštitucionalizovanej korupcie. Navyše, technológie v Európe sú pod tlakom dvojitej dotácie u Čínskych spoločností, čo spoľahlivo zlikvidovalo technologické spoločnosti v Nemecku, Francúzsku či Španielsku.
V kombinácii s tlakom na odstavenie jadrovej energetiky v Nemecku, tlak na rozvoj nestabilných energetických zdrojov nad rámec akceptovaného rizika nestability siete a ekonomický tlak na fosílne palivá cez emisné povolenky dochádza k jasnému ničeniu konkurencie schopnosti priemyslu v EU cez produkciu a cenu energií. Riziko rozpadu siete je nielen v dôsledku nestability energetických zdrojov OZE, ale aj v rastúcich záťažiach nestabilného typu, čo reprezentujú dnes vo veľkom elektroautomobily. Opäť, vieš nájsť racionálnu politiku rozvoja elektromobility, alebo ideš na to hurá systémom a výsledkom je strata schopnosti predaja elektromobilov, čo je racionálne rozhodnutie spotrebiteľa. Naše, možno originálne riešenie transformácie trhu cez spoločenskú hodnotu emisií zahŕňa nielen súčasný trh s elektrickou energiou a teplom, ale máme na systémovej úrovni rozpracované riešenie pre transformáciu budov na dynamicky aktívny energetický zdroj a vo väzbe na špecifiká stability siete aj racionálny prístup k riešeniu elektromobility.
Samostatnú kapitolu reprezentuje biomasa. Už sme tento problém rozoberali v kontexte lesa a škôd na ekologických systémoch. Smutné je, že na problém ste upozornili v odborných článkoch publikovaných pred viac ako desiatimi rokmi a predsa nik nereagoval až nakoniec sa naplnili vzniknuté škody. Ako hodnotíš túto skutočnosť?
Ak to zhrniem, tak naše výpočty indikatívneho typu sa naplnili konkrétnymi sumami. Za decénium 2009 až 2019 došlo k preťažbám na úrovni 23 miliónov m3 lesa, pričom ekologické služby v cenách roku 2008 majú hodnotu 23 miliárd € v cenách roku 2023 asi 36 miliárd €. Preťažby znížili chladiaci systém lesa tak, že možno pripísať rastu teploty o 1°C z 2,5 °C v SR a dochádza k strate zásob spodných vôd, ako dôsledok zvýšenej akumulácie vodných pár v ovzduší v dôsledku prerušenia biotickej pumpy a teda zníženia výparu. SR stráca zásoby vôd, čo je vidno napríklad na Liptovskej Mare.
Nezmyselná dogma bezzásahu je nepochopenie fyzikálnych princípov živých systémov a nepochopenie zákonov prírody v biológii škodcov. Rozhodnutie prokurátora ohromne poškodilo lesníctvo na Slovensku. Nakoniec OECD zaslala MŽP správu, podľa ktorej ekologické systémy v SR degradujú tempom 20 mld. € ročne, pričom značná časť degradácie sa odohráva v ekologických službách lesa. Nuž a kvalitné stromy sme nechali zničiť škodcom a pálime ich v biomasových elektrárňach a ešte si za to aj doplatíme. Normálny človek by to vyhodnotil ako kriminálny čin, u nás tento systém si pochvaľujú bohatí majitelia energetických zdrojov. Anarchisti, ktorí s hysterickým fanatizmom sa vydávajú za ochrancov prírody sú len najatými zakomplexovanými majdanistami našej prírody. Na otázku cui bono nájde vyšetrovateľ rozhodujúcich aktérov na zmluvách s rozhodujúcimi obchodníkmi s drevom. Aj preto dodnes nik z MŽP ani rezortu poľnohospodárstva neocenil ekologické služby lesa, pretože škody sú ohromné.
Dušan, 25teho decembra budeš mať 70 rokov. Od roku 1999 si robil na rôznych spoločenských systémoch od dôchodkového systému, cez transformáciu budov a energetického trhu, ekologických systémov lesa a je známe, že sa zaoberáš medecínou. Ako by si zovšeobecnil túto prácu a zaujímalo by ma, ktorý systém pokladáš za najzložitejší a najťažší na riešenie?
Faktom je, že až keď vyriešiš niekoľko spoločenských systémov, až potom začínaš vnímať systém hodnôt, s ktorými pracuješ a ktoré sú prítomné v spoločnosti. Je to ohromný zotrvačný systém, ktorý nevieš nahradiť revolučne. Problém je, že na evolúciu naši politickí hrdinovia nemajú čas. Výsledkom sú skratky, ktoré nerešpektujú systémy hodnôt a ich transformačné procesy, ktoré v konečnom dôsledku vytvárajú zvýšené náklady, ktoré platí občan jednak zníženou kvalitou života a postupnou stratou slobody. Naša diskutovaná esej k systému hodnôt ukazuje, že to, čo politická strana Progresívneho Slovenska vydáva za moderný systém hodnôt nie je obsahom nič iné, ako anarchia, ktorá deštruuje evolučne vytvorený systém hodnôt kresťanského sveta.
Rozbor ukázal, že demokraciu vieš definovať ako spoločenské zriadenie, v ktorom je zosúladený individuálny a spoločenský záujem v limitoch ekologických systémov pri zabezpečení rastu slobody spoločnosti. Reálna spoločnosť sa ale nachádza medzi protipólmi demokracie a diktatúry. Otázka znela, akými parametrami merať spoločnosť, aby bolo možné určiť v akom stave sa spoločnosť nachádza. Ak si dáš do vzťahu index korupcie a tvorbu HDP zistíš, že v štátoch EU odstránením 10% korupcie sa zdvojnásobuje tvorba HDP. Index korupcie je vytváraný ako superindex zahrňujúci rôzne indikátory vývoja spoločnosti. Ako taký plní svoju úlohu aj vo funkcii rizikovej prirážky. V podstate je vyjadrením slobody spoločnosti, kde štáty s indexom korupcie 7,5 a viac v intervale 0 až 10 je možné pokladať za štáty, kde dochádza k zachovaniu a rastu slobody.
Politiky môžu byť len pravicové alebo ľavicové. Akonáhle sa ale tieto politiky pohybujú v intervale slobody, obe ak sú správne aplikované predstavujú dobro a naopak, ak spôsobujú pokles slobody, bez ohľadu na to či sú ľavicové alebo pravicové, je možné ich charakterizovať ako zlo. Takýto pohľad na spoločnosť je významnou zmenou spojenou s demagógiou, že ľavicová politika predstavuje vždy dobro a naopak, pravicová politika je vždy zlo. Ak v SR máme dlhodobo index korupcie medzi 4 až 5,5, potom z verejných zdrojov je neefektívne minutých 50 až 60% ročne. K tomu nám degradujú ekologické systémy v hodnote 20 miliárd € ročne, čo plne korešponduje s definíciou demokracie – klesá sloboda spoločnosti a degradujú ekologické služby nášho štátu.
Môžeš to rozmeniť na drobné a aspoň stručne zhodnotiť jednotlivé systémy?
Ak začnem dôchodkovým systémom, potom hodnotenie NBS, kedy pri 11 mld. € majetku chýbalo ďalších 11 mld. € pekne dokumentuje rizikovú prirážku v podobe indexu korupcie v tomto prípade 5 ako priemer za posledných 20 rokov z intervalu 0 až 10. Porovnanie NBS hovorí, že fondy II. piliera zhodnocujú kapitál do výšky inflácie, hoci kanadský, nórsky či fondy Nového Zélandu zhodnocujú na úrovni inflácie plus 5%. Každé jedno percento nad infláciu vytvára v 40 ročnom horizonte 20% tnú hodnotu, čo je jednoduchý matematický model. Systém sociálnej poisťovne pracuje dlhodobo s rastom zdrojov 2 až 3% nad infláciu, čo je známe od roku 1999. Keďže konštrukcia II. piliera v SR má systémové chyby, ktoré boli známe štyri roky pred spustením II. piliera, ani 67 noviel zákona problém nevyriešilo. Občania prišli približne o 20% dôchodku. Nakoniec som to avizoval v júni roku 2002 v článku na konferencii pod názvom „Bude z občana SR nevoľník“ odvádzajúci povinne desiatok modernému feudálovi v podobe správcu dôchodkového systému? Dnes majú fondy II. piliera cca 15 mld. € majetku a teda tam chýba ďalších 15 mld. €, pričom strata voči systému Sociálnej poisťovne je v rozsahu 7 až 8 mld. €.
Popri samotnom systéme je tu dôležitý jeden fakt: II. pilier predstavuje experimentálny dôkaz toho, že index korupcie predstavuje zároveň rizikovú prirážku a teda je dobrým indikátorom, kde sa spoločnosť nachádza na trajektórii medzi demokraciou a diktatúrou – na meranie cez index korupcie sa dá spoľahnúť, nech už to budú politici ohýbať kdekoľvek. Na príklade Singapuru je možné ukázať, že vôbec nezáleží na forme usporiadania spoločnosti, ale dôležitý je obsah politík prerozdeľovania zdrojov na jednotlivých špecializovaných trhoch.
K systémovým nástrojom dne s patria nástroje konštrukcie a regulácie trhov. Pokiaľ nie sú vyriešené tieto špecifické trhy v súlade s princípmi odstránenia asymetrie v informáciách na trhoch a s nimi súvisiace problémy morálneho hazardu, konfliktu záujmov, problém čierneho pasažiera, tak problémy odstránené nie sú. Moderné konštrukcie trhov, zohľadňujúce teórie chaosu a teóriu komplexity, už ukazujú, že trh vieš skonštruovať, trh vieš regulovať, ale trh nevieš riadiť. No a to je hlavná disciplína politikov EU ale aj SR, robiť zásahy do trhu mimo reguláciu. Výsledok sú zvýšené náklady, ktoré platí spotrebiteľ. Na princípe energetiky som ukázal, že v extréme existuje až 99,98%tná redistribúcia zdrojov od spotrebiteľa k investorovi, ktorá nie je krytá úžitkovou hodnotou, jedná sa o čistú diktatúru. To je obsah zákona o podpore OZE a kogeneračných systémoch 309/2009 Z.z. Jean Tirolle ale ukázal, že na správnu konštrukciu a reguláciu trhu potrebujete zohľadniť popri všeobecných systémových prvkov trhu aj jeho špecifiká spojené s konkrétnym trhom.
Problematiku ekologických služieb lesa a problematiku medveďa sme diskutovali vo viacerých článkoch. Ako by si ju zhrnul?
Už v roku 2011 sme upozornili na vznik rozsiahlych škôd, čo sa naplnilo. Pomerne jednoduchou schémou použitia anarchistov z ochranárskych hnutí došlo k vychovaniu lykožrúta a preťažbám na úrovni 23 mil. m3 za decénium 2009 až 2019. Zvýšená ťažba spôsobila prepad cien a tak si obchodníci vytvorili dodatočný zisk v rozsahu cca 1 až 3 mld. € o čo obrali pestovateľov lesa a zároveň došlo k vytvoreniu škôd v rozsahu 23 mld. € v cenách roku 2008, okolo 36 mld. € v súčasných cenách. Rozhodnutie prokurátora vo veci lykožrúta zásadným spôsobom prispel ku škodám na lese, ale aj lesníctve ako celku. U medvedej populácie došlo za 25 rokov k jej transformácii z medveďa, ktorý sa človeka bál na medveďa agresívneho voči človeku a tak sa vytvorila biologická zbraň namierená voči vidiečanom. Problém nie je vyriešený a napriek tomu, že medveď zabíja, vedú politici krčmové reči.
V poslednom čase je spoločnosť traumatizovaná sporom lekárov s ministerstvom, vedeným ministrom Kamilom Šaškom. Môžeš stručne skomentovať o čo ide?
Ak chce niekto riešiť zdravotný systém, musí ovládať tak problematiku na systémovej úrovni ako aj problematiku medecíny. Nuž a osobne nevidím ani jednu časť, že by bola predmetom diskusie. Minister proste manévruje lekára voči občanovi a zjavne sa mu to darí. Nuž a občan, ktorý to celé platí nie je prizvaný do debaty, je to debata medzi lekármi a kapitálom, ktorý zastupuje minister. Prizvaním Penty a Agelu do debaty sa tým už ani netají, komu slúži.
Celý problém vznikol, keď minister Zajac zmenil v zákonoch zdravie z pozície verejného majetku na individuálne zdravie ako tovar. No a s tovarom systém veselo obchoduje, paradoxne za povinné platby občana, ktorému systém ukradol zdravie. Dnes už občan nemá ani len prístup k svojej elektronickej verzii zdravotnej karty. Lekár si tam napíše čo chce. V systéme existuje okruh troch základných problémov:
- V systéme povinného poistenia neexistuje trh, t.j. poisťovne nemajú ako tvoriť zisk a vyplácať dividendy
- Jeden majiteľ poisťovne, nemocnice, polikliniky, laboratórií a lekární je v konflikte záujmov. Štát vyberie poisťovniam peniaze a pán majiteľ sa rozhodne z ktorého zariadenia si vyberie zisk.
- Asymetria v informáciách vytvára podmienky pre morálny hazard, do ktorého je tlačený lekár a vťahovaný pacient.
Zimbardo v známom experimente ukázal, že človek sa systému podriaďuje a prispôsobuje v priebehu dní, nazval to systém s Luciferovým efektom. To priamo súvisí s nastaveným zdravotným systémom v SR. V extréme sme to videli počas pandémie.
Ak teda budem akceptovať index korupcie ako rizikovú prirážku, potom z 9 mld. €, ktoré tohto roku prúdi do systému, asi 4 mld. € je neefektívne minuté a časť z nich končí priamo v podobe ziskov na účtoch kapitálu. To je trošku iná suma ako 20 miliónov €, o ktorých sa baví minister Šaško. Ak dobre tomu rozumiem, lekárom ide o systém, pričom minister otáča debatu tak, aby postavil lekára proti občanovi.
Nuž a k tomu nik nepočíta, že možno koncom januára bude k dispozícii spáva Petra Kotlára. Ak ju spraví poctivo, tak v zdravotnom systéme nemôže zostať kameň na kameni. Málokto chápe, že problém zdrvia ako verejnej hodnoty nesie v sebe problém morálky, tak ako to analyzoval Garrett Hardin v jeho známej publikácii Tragédia spoločného majetku. Hardin ale riešenie nenašiel. S riešením problému morálky spojenej s využívaním spoločného majetku prišla Elinor Ostrom až po päťdesiatich rokoch od Hardinovej analýzy. Je to celý precízne nastavený systém inštitúcií, ktorý rieši všetky tri základné problémy. Len za posledných 20 rokov je možné povedať, že v systéme zmizlo od 1 až 1,5 mld. € po 4 mld. € ročne v kľude dolnou limitou je cca 20 mld €.
Ak to spočítame, tak sa bavíš o 15 mld. € v systéme II. piliera, cca 10 až 15 mld. € v energetike, 36 mld. € v ekologických systémoch a cca 20 mld. € v zdravotníctve, dokopy cca 80 mld. €. Aký máš záver tvojich prác?
Človek potrebuje východisko a svoju realizáciu. Moc rozhodla o vykrádaní systémov cez zákony, riešenia nepotrebuje. Ale predsa medecína a zdravie poskytuje ohromnú možnosť sebarealizácie, pričom má šancu pomôcť aj druhým ľuďom. To je východisko pre optimistu. Zdravotný systém vieš zvládnuť len vtedy, ak pochopíš medecínu v detailoch, kedy sa dokážeš v rámci svojich možností udržiavať v zdraví. Mám v ohromnej úcte lekárov a zároveň mám vlastné postupy pri liečbe svojich problémov. Môj prístup je, že viem poradiť ľuďom, ako si vedia pomôcť sami. Príroda je ale náročná na vedomosti, preto je potrebné, aby sa človek s pokorou sklonil pred prírodou a povedané slovami Biblie „Poklonil sa svojmu Bohu“. Je to práca, ktorá má svoj obsah a poskytuje človeku sebarealizáciu prakticky do konca života. Je smutné, že politici radšej volia škody ako riešenia pre spoločnosť, ale každý z nás si volíme svoj osud.
ING. DUŠAN LUKÁŠIK CSC., HONORS.SK v rozhovore s Jankou Hriňákovou
Zanechajte nám komentár