Forma voľby pápeža bola v histórii rôzna:

1) právo designácie – žijúci pápež ustanovil svojho nástupcu. Príkladom je apoštol Peter, ktorý vysvätil na rímskych biskupov svojich nástupcov Klimenta, Lina a Kleta. Táto prax bola obnovená pápežom Symmachom roku 499. Designácia bola praktizovaná pri voľbe Felixa IV. (526-530), Bonifáca II. (530-532), Vigília (537-555).
2) Pápeža volil klérus aj ľud – Sv. Cyprián píše vo svojom liste Antoniánovi o pápežovi Kornéliovi: „Bol vybraný na základe vysvedčenia takmer všetkých klerikov, na základe hlasovania vtedy prítomného ľudu a súhlasu staroslávnych biskupov i zdatných mužov.“ Teda voľby sa zúčastnila celá obec. To bola prevažná prax v prvých troch storočiach.
3) Pápeža vyberala Teofilaktova rodina – pápežstvo bolo vydané úplne napospas rímskej patricijke Marózii. Za svoju voľbu jej vďačí Ján X. (914-928), Lev VI. (928), Štefan VII. (928-931) aj Ján XI. (931-935), ktorý bol jej vlastným synom. Jej druhý syn Alberich II. (932-954) potom tiež menoval niekoľko pápežov. Postaral sa, aby bol za pápeža zvolený aj jeho zhýralý osemnásťročný syn Octavián, teda Ján XII. (955-964).
4) Pápeža vyberajú kardináli – Mikuláš II. vydal v roku 1059 dekrét o voľbe pápeža. Kardinálni biskupi sa mali najprv medzi sebou poradiť a vybrať vhodného kandidáta. Potom mali na rozhodovanie prizvať klérus a nakoniec si vyžiadať súhlas prostého rímskeho ľudu. Teda nevolili len kardináli, ale bol nutný aj súhlas kléru a ľudu.

5) Pápeža vyhlásil ľud
Týmto spôsobom bol zvolený Gregor VII. (1073-1085). Masy ľudu na pohrebe predošlého pápeža volali: „Nech je Hildebrant naším pápežom!“ Vytvorili taký silný nátlak, že v rozpore s cirkevným právom i zvyklosťami sa tento mních stal pápežom.
Podobná voľba sa stala už roku 236. V chráme, kde mala prebehnúť voľba pápeža, sa náhle zniesla z neba holubica na Fabiánovu hlavu. Na to zvolal všetok ľud s nadšením a jednohlasne: „Hoden (axios)!“ Ľud tohto kresťana uchopil a dosadil na rímsku biskupskú stolicu.
6) Volia kardináli, ale v skutočnosti mocné rody
V neskoršej dobe mali na voľbu pápeža silný vplyv mocné rody Kolónov a Orsíniov.
V súčasnej dobe je celý bergogliánsky Vatikán pod vládou slobodomurárov. Títo muži v zásterách s kružidlami využívajú rôzne cirkevné procedúry na presadenie svojich cieľov, vrátane voľby pápeža.
7) Mimoriadna voľba
V mimoriadnych podmienkach musí byť aj mimoriadny spôsob voľby, aby vôbec mohol byť zvolený pravoverný pápež, a nie heretik či človek podriadený systému slobodomurárskej nadvlády.
Súčasné predpisy, ktoré určujú, že pápežom môže byť zvolený len kardinál, nie sú žiadnou dogmou cirkvi.
Treba tiež vedieť, že cirkev je postavená na apoštoloch a prorokoch (Ef 2,20). Keď ľudská štruktúra začne sebalikvidačný proces, Boh vo svojej prozreteľnosti zasiahne do pápežskej voľby neobvyklým spôsobom. Tak sa to stalo 14. októbra 2019, keď východná cirkev oslavuje sviatok Pokrovu Presvätej Bohorodičky. Osem biskupov východného obradu, po zrelom uvážení a po modlitbách, vybralo a vyhlásilo platného pápeža. Celý morálne skorumpovaný systém Vatikánu už v dnešnej situácii neposkytoval nádej výberu pravoverného pápeža a František Bergoglio je pre svoje herézy neplatným pápežom. Zvolený arcibiskup voľbu ešte verejne neprijal, ale ani nezamietol.

Schizma
V cirkevných dejinách bolo schizmat viac. Všimnime si aspoň niektoré:
1) akakiánska schizma, kvôli heréze monofyzitizmu, od čias pápeža Felixa II. (483-492)
2) veľká schizma 1054 a vznik pravoslávia
3) západná schizma 1521 a vznik protestantizmu
Je potrebné rozlišovať medzi schizmatikom, ktorý sa oddelil od viditeľného pápeža, a heretikom, ktorý sa oddelil od Krista. Schizmatik môže byť spasený, ale zatvrdnutý heretik nie.
II. vatikánsky koncil svojimi zakódovanými herézami postavil katolíkov na falošnú cestu, ktorá nevedie k spáse. Bergogliova synodálna cesta v dôsledku vedie k vytvoreniu jednej anticirkvi New Age – synagógy satanovej. V nej vytvoria falošnú jednotu pohani a satanisti s katolíckymi i nekatolíckymi apostatmi. Všetci, ktorí nemilujú pravdu, sa v nej zjednotia.
Naopak vnútornú jednotu v Kristovi dnes tvoria ľudia, ktorí hľadajú pravdu, či sú to katolíci alebo nekatolíci. Stavia sa proti systému globalizácie, rodu, proti digitalizácii človeka, nebezpečnej vakcinácii, čipizácii a satanizácii.

Právoplatní a neprávoplatní pápeži
Prvým neprávoplatným pápežom bol mučeník Hippolit (217-235), potom nasledoval Novacián (251-258) a Ursínus (366-367). Zvláštnym obdobím dejín je dvojpápežstvo. Jeden pápež bol v Ríme, druhý v Avignone. Kresťanstvo už predtým síce niekoľkokrát zažilo zápas pápeža a vzdoropepeža, spory však nikdy netrvali tak dlho a nikdy nebolo také nejasné, kde a kto je pravý pápež. Za jedným aj za druhým stáli známi svätci, Európa bola rozdelená, jedni uznávali jedného, iní druhého. Ironicky povedané, až vďaka konciliaristickej heréze na Kostnickom koncile (1414-1418) sa podarila schizma prekonať voľbou Martina V.
Prečo rozdelenie nastávala? Bola výzvou na pokánie, predovšetkým za svetácky život cirkevných prelátov. Tí však pokánie nečinili. Preto za sto rokov po trojpápežstve nastala veľká západná schizma spojená s Martinom Lutherom.

V súčasnosti nastala absurdná situácia. Dnes sa oddeliť od Bergoglia, ktorý okupuje pápežský stolec, nie je schizmou, pretože tzv. František je arcikacír. On úrad opustiť nechce, preto pravdivý katolík, verný Kristovi, musí opustiť Bergoglia aj bergoglianizmus.
Z pohľadu histórie hodnotíme aj súčasnú cirkev. V celej histórii sa nikdy nestalo, aby hlava cirkvi tak systematicky likvidovala základné piliere vierouky a morálky a masovo, pod falošnou poslušnosťou, prevádzala katolíkov nie do pravoslávia či protestantizmu, ale priamo do satanizmu! Ten je spojený s privilegovaním rodu, LGBTQ, modlárstvom k Pačamame aj homosexuálnymi sobášmi. To už nie je pravoverný Vatikán, to je duchovný Babylon, neviestka antikristova! Dôsledne likviduje aj posledné zvyšky pravovernosti, ktorá je podmienkou spásy.

Na čele Kristovej cirkvi nemôže byť arcikacír a jeho nástupcovia, aj keď by ich slobodomurárski bratia určite ľahko zaistili podľa Bergogliovho hesla – fratelli tutti! Oni už dnes de facto riadia Vatikán aj pápežské voľby. Po odchode Bergoglia nastúpi buď variant A, teda pokračovateľ Bergoglia, alebo variant B, teda zovňajškovo pravoverný pápež, ktorý ale legalizuje Bergogliov rozklad. Je ešte aj iný variant. Strašenie schizmou je len manipulácia, aby sa veriaci báli oddeliť od apostázy. Cieľom človeka je spasiť dušu, a nie zostávať v štruktúre, ktorá viditeľne zradila Krista a Jeho učenie a na ktoré spočíva Božie prekliatie, anatéma (pozri Gal 1,8-9). Ak sa mimoriadnym spôsobom zrealizuje alternatíva s pápežom, ktorý sa postaví proti herézam bergoglianizmu, úprimní katolíci budú mať východisko. Musí ale počítať s prenasledovaním aj mučeníckou smrťou.

Veľkou nádejou je americký kontinent, pretože Európa je otrávená nemeckými heretikami, ktorí už stratili rozum a presadzujú sobáše sodomitov. Tento nemecký náboženský fašizmus presadzoval aj herézy II. Vatikána. Ovocie dnes žneme.

Obraciame sa s výzvou na katolíckych biskupov a kňazov Spojených štátov i všetkých štátov Strednej a Južnej Ameriky: Usilujte sa o pravú reformu! Oddeľte sa od Bergoglia a jeho apostatickej synodálnej cesty a prijmite pravoverného pápeža, ktorý zabezpečí obrodný proces na americkom kontinente. Obroda sa potom rozšíri aj na ostatné kontinenty.

Úprimní katolíci sú v nebezpečenstve, že podľahnú demagógii pomocného biskupa Schneidera, ktorý zdanlivo odsudzuje herézy, ale heretika Bergoglia presadzuje ako viditeľnú hlavu cirkvi. Ovplyvňuje najmä kňaza Bratstva sv. Pia X. V skutočnosti je ale v priamom rozpore s jeho zakladateľom, arcibiskupom Marcelom Lefebvrom, ktorý sa ako prvý jasne postavil proti heretickému koncilu. Druhý Vatikán jasne odsúdil aj bývalý nuncius USA, Carlo Maria Vigano. Schneider na rozdiel od nich hovorí len o kozmetických úpravách, ale koncil neústupne bráni.
Čo povedal arcib. Lefebvre o koncile? „…odmietame a vždy sme odmietali nasledovať Rím neomodernistických sklonov, ktoré sa jasne prejavili na II. vatikánskom koncile a po koncile vo všetkých z neho plynúcich reformách.“
Vychádzame z histórie aj zo súčasnej situácie a vyzývame všetkých úprimných katolíkov k modlitbe.

Denne sa modlime svätý ruženec, pokiaľ možno v čase od 20:00 do 21:00 hod. Modlime sa v jednote na úmysel pravoverného pápeža aj za biskupov amerického kontinentu, aby urobili krok viery k záchrane cirkvi.

+ Eliáš Patriarcha Byzantského katolického patriarchátu

+ Metoděj OSBMr                           

+ Timotej OSBMr

Biskupové sekretáři

28. 6. 2022

Z dejín pápežských volieb, heréz a schizmat:

https://vkpatriarhat.org/en/?p=21976  /english/

http://vkpatriarhat.org/fr/?p=15404  /français/