BKP: Ortodoxia a ortopraxia – prostriedky na obnovu cirkvi

V súčasnej dobe sa začína rozvíjať diskusia okolo abdikácie pseudopápeža Františka. Zároveň sa ozývajú hlasy, že platným pápežom je Benedikt XVI. Realitou však je, že v súčasnej dobe je stav sede vacante. Arcikacír Bergoglio popiera základné učenie, ktoré je podmienkou našej spásy, a presadzovaním modlárstva a sodomie rúca morálne zákony. Preto nemôže byť pokladaný za platnú hlavu cirkvi! Biskup Schneider aj iní cirkevní preláti ho ale mylne vyhlasujú za legitímneho pápeža.

Je otázka, či by kardináli, ktorí s Bergogliom tvoria jednotu ducha, mohli zvoliť pravoverného pápeža. Evidentným je, že v tomto apostatickom systéme príde po Bergogliovi č. 1 Bergoglio č. 2 a č. 3. A ak by slobodomurári aj schválili zvolenie morálnej osobnosti, nedovolili by, aby sa tento nový pápež radikálne postavil proti systému zla a začal obrodnú reformu. Proces sebazničenia by pokračoval ďalej!
Východiskom dnes preto nie je podporovať apostatickú štruktúru, pretože je už zrejmé, že tiahne duše do jednej anticirkvi New Age.

VIDEO TU

Viditeľným modelom toho je Bergogliov synodálny proces, a predovšetkým nemecká synodálna cesta, ktorá schvaľuje sobáše sodomitov a popiera všetky podstatné pravdy vedúce k spáse. Úplne vyradila základ spásy – pravdivé pokánie. To spočíva v dvoch veciach: v ortodoxii a v ortopraxi. Bez pravdivého učenia nie je pravdivá viera a bez pravdivej viery nie je spása. Viera musí byť potvrdená nasledovaním Krista, a to je ortopraxia. Ide o zachovávanie Božích a Kristových prikázaní, o život z viery. Spravodlivý žije z viery.
Ak sa v cirkvi nepresadí obrodný prúd, kresťan bude ľahšie spasený v niektorej protestantskej denominácii, ktorá popiera pápežstvo, ale uchovala si základy viery a morálky. To je realita, to nie je návod. Návod, ktorý podávame, je konať pravdivé pokánie. Bez neho neexistuje duchovná obroda ani spása. Kňazské generácie, ktoré boli formované po II. vatikánskom koncile, prijali v súlade s aggiornamentom ducha antipokánia.

Nerozlišujú už ducha sveta od Ducha Kristovho a vzali za vlastnú herézu historicko-kritickej metódy, ktorej narušili základy pravovernosti i morálky. Neustálym mantrovaním „Nostra aetate“ prijali ako samozrejmosť synkretizmus s pohanstvom. Len málo jedincov si uchovalo Kristovho Ducha a pravdivé rozlišovanie herézií od pravovernosti.

Dnes je východiskom oddeliť sa od apostatickej štruktúry. Tá vedie duše do záhuby, ale paradoxne straší schizmou. Katolík, ktorý sa oddelí od neplatného pápeža a prijme platného a pravoverného, ​​nie je v schizme.
Cirkev Kristova tu bude až do druhého Kristovho príchodu, aj keď napríklad ako malého stáda v katakombách.
V roku 1054 nastala schizma, teda oddelenie východnej cirkvi od Ríma. Chcel by snáď niekto tvrdiť, že katolícka cirkev s duchom bergoglianizmu je na tom lepšie ako pravoslávna cirkev bez pápežstva? Vďaka schizme je na tom pravoslávna cirkev dnes lepšie ako katolícka cirkev po II. Vatikánu a pod vládou arcikaciera Bergoglia.
Západná schizma nastala začiatkom 16. storočia vystúpením Martina Luthera. Tu už bola zasadená hlbšia rana, bola totiž zrušená svätá liturgia aj niektoré sviatosti. Kladieme otázku: Kto mal vinu na tomto rozkole? Korene siahajú až na Kostnícky koncil (1415). Vtedy boli traja pápeži. V tom čase hlásali v Prahe pokánie kazatelia Konrád Waldhauser, Ján Milíč a Ján Hus. Majster Ján Hus bol prorockým hlasom proti zhýralým prelátom a proti nemorálnym kňazom i rehoľníkom. Neštítili sa mu za to pomstiť krivoprísažníctvom, aby sa nepohodlného kazateľa pokánia zbavili. Bol absurdne vyhlásený za kacíra a upálený. Jeho prorocký hlas bol umlčaný, a tým bolo udusené aj duchovné prebudenie cirkvi skrze pravdivé pokánie.

Všetky dokumenty, týkajúce sa zločinného procesu v Kostnici sa takzvane stratili. Na koncile ale bola aj česká delegácia. Očitý svedok, Peter z Mladoňovíc, podal priamo reportáž prebiehajúceho monstrprocesu, až do posledných chvíľ života mučeníka Jána. Ešte pred upálením predniesol posledné vyznanie: „Boh mi je svedok, že som to, čo sa mi falošne pripisuje a skrze falošných svedkov pričíta, nikdy neučil, ani nekázal… V tej pravde evanjelia, ktorú som učil a kázal z výkladov svätých učiteľov cirkvi, dnes radostne chcem umrieť.“ Zachovali sa aj Husove listy z väzenia, aj tie ktoré napísal nedlho pred smrťou a v ktorých vyjadruje čistotu katolíckej viery, úctu k Bohorodičke i potrebu obrátenia a svätosti kňazstva.

Boh po sto rokoch dopustil v Nemecku vystúpenie iného kazateľa, Martina Luthera, ktorý už ale zrušil kňazstvo, svätú omšu i spoveď a radikálne sa oddelil od pápežstva. Dnes môžeme s istotou tvrdiť: ak by nebolo zabránené pravdivej reforme kňazstva, ku ktorej nabádal Ján Hus slovom aj príkladom, cirkev by zostala nerozdelená. Za 100 rokov by mohlo prísť aj 100 Lutherov a nikto by za nimi nešiel. Vina za rozkol nie je na Lutherovi, ale na zhýralých prelátoch, notoricky odmietajúcich pokánie.

Historia est magistra vitae. Stojíme dnes pred dvoma variantmi. Buď zostane falošná jednota s apostázou Vatikánu aj arcikacírom Bergogliom zachovaná, alebo dôjde k záchrannému oddeleniu od tohto systému apostázy. Časť biskupov, ktorá by sa oddelila, by potom už mohla prijať v mimoriadnych podmienkach mimoriadnu voľbu pravoverného pápeža. Ten už nebude viazaný fyzickou prítomnosťou vo Vatikáne.

To bude pravá katolícka cirkev s právoplatným pápežom a s pravoverným učením, ktoré zabezpečuje spásu. Naproti tomu bergogliánska sekta potiahne duše do globalizačnej anticirkvi New Age alebo synagógy satanovej.
Heretici a zatvrdnutí nekajacnici zostanú v oficiálnej jednote s nekajúcim pseudopápežom a jeho homosexuálnou sieťou. Mnohí ľudia ale, ktorí boli oklamaní, budú mať po precitnutí možnosť pripojiť sa k pravovernej katolíckej cirkvi pod vedením skutočného Kristovho zástupcu. Táto pravoverná cirkev bude prenasledovaná duchom tohto sveta a globalizačnou vládou. Skôr či neskôr bude nútená prejsť do katakomb.

Bergogliánska anticirkev New Age bude tvoriť jednotu s pohanskými kultmi uctievajúcimi démonmi a bude privilegovaná. Teda pravoverných katolíkov čaká doba katakomb. Každý úprimný kresťan musí počítať s prenasledovaním a dokonca aj s mučeníckou smrťou. Na túto dobu je potrebné sa pripraviť. Ako? Pravdivým obrátením a prijatím takých podmienok k duchovnému životu, aby človek vytrval v tomto najťažšom období skúšok a spasil svoju dušu.
Predovšetkým treba robiť pokánie. Ako? Prijať cestu ortodoxia a ortopraxia. Ortodoxia predstavuje pravoverné učenie a oddelenie sa na prvom mieste od herézií modernizmu, synkretizmu a bergoglianizmu.

Program ortopraxe – 6 prostriedkov na obrodu jedinca i cirkvi (pozri https://vkpatriarhat.org/sk/?cat=179)

1) Modlitba v rodinách – do svojho denného programu zaraďte pevnú hodinu modlitby denne. Najlepšie tzv. svätú hodinu od 20 do 21:00. Táto spoločná hodina bude utvrdzovať katolícke rodiny, manželov medzi sebou aj rodičov s deťmi. Mimoriadny tlak ducha sveta cez internet, a obzvlášť cez smartfóny, mnohým pohlcuje takmer všetok voľný čas. Márnosť a duch sveta tak odvádzajú od základných právd vedúcich k spáse i od komunikácie s Bohom v modlitbe. Preto dnes potrebujeme pevný modlitebný poriadok.
2) Modlitba hodín – je potrebné sa cez deň krátko po troch hodinách zastavovať: prvýkrát pri vstávaní okolo 6:00, potom o 9:00, 12:00, 15:00, 18:00, 21:00 a pred spánkom. Zvlášť o 9:00, 12:00, 15:00, kedy väčšina ľudí je v škole a v práci, často nemožno tento čas dodržiavať presne na minútu. Pri zastavení krátko vzbudíme dokonalú ľútosť vzývaním Božieho mena do piatich rán Kristových a trikrát opakujeme jeden verš z Písma svätého; ten sa vždy po dvoch týždňoch mení.
3) Modlitebné stráže – treba ich založiť! Každý štvrtý týždeň má každý modlitebník navyše ku každodennej hodinovej modlitbe aj svoju hodinovú modlitebnú stráž.
4) Deň Pána. Prijmite na tento deň program, ktorý mali prví kresťania v Jeruzaleme:

• 1) modlitba,
• 2) apoštolské učenie, teda Božie slovo, tradované v duchu apoštolov,
• 3) bratské spoločenstvo – koinonia a
• 4) účasť na liturgii. Ak nastane veľký útlak a prenasledovanie pravoverných a nebude možnosť, aby pravoverný kňaz slúžil liturgie, je možné prežiť svätú liturgiu iba duchovne. Rovnako tento spôsob môžu už dnes využiť tam, kde kňaz presadzuje bergoglianizmus. Veriaci je tým ospravedlnený od účasti na takej liturgii, za ktorú nie je Duch Kristov, ale duch antikrista.

Osvedčený spôsob svätenia siedmeho dňa: (pozri https://vkpatriarhat.org/cz/?cat=47)
Začíname od 21:00 v sobotu hodinovou rozjímavou modlitbou so spevmi, ktorá sa vzťahuje ku Kristovmu aj nášmu vzkrieseniu.
V nedeľu od 5.00 do 7.00 hod. ráno modlitebne prežívame konkrétne udalosti spojené s Kristovým vzkriesením.
Hodinu potom prežívame pravdy spojené s prijatím Ducha Svätého.
Nasleduje liturgia, kde je dispenz od účasti, je možné prežiť liturgiu iba duchovne podľa návodu (pozri prílohu).
Nasleduje bratské spoločenstvo. Čas na stretnutie sa dohovorí podľa možností. Kde je veľké spoločenstvo, treba sa rozdeliť po 4 až 7 mužoch. Vzájomne sa tu povzbudzujú vo viere, poučujú a svedčia o praktických skúsenostiach s výchovou detí aj zo života viery, ktoré týždeň priniesol. Rovnako ženy by mali vytvoriť podobné skupiny.
5) Deň novolunia, tzv. fatimská sobota. Okrem svätenia siedmeho dňa je v Biblii uvedený aj rytmus jedného dňa v mesiaci zasväteného Bohu, tzv. novolunia. Tento deň by mal mať charakter kajúcej prvej soboty v mesiaci, tzv. fatimskej soboty. Muži po skupinách 4 až 7 by sa modlili spoločne. Čo sa majú modliť? Prvú hodinu môže každý hlasno vyznávať svoje hriechy a potom sa modliť vlastnými slovami ďakovania a prosby. V ďalšom čase sa môžu modliť ruženec alebo krížovú cestu. Je prospešné prežiť aj sedem posledných slov z kríža; táto modlitba trvá 2 hodiny 20 minút.
Môžu zvoliť aj iný variant, a to pol hodiny sa modliť zdvíhanie hory podľa Mk 11,23, a 1,5 hodiny prorockú modlitbu podľa Ezechiela 37 a to potom doplniť ešte ďalšími dvoma hodinami modlitby. Nie je vhodné nahrádzať osobnú a vnútornú modlitbu recitáciou breviára či časoslovu. Dôležité je, aby účastníci fatimskej soboty priniesli pre Boha aj pre svoju dušu obeť štyroch hodín modlitby.

Kto trávi štyri hodiny na internete alebo na sociálnych sieťach, zdá sa mu to ako jedna minúta. V modlitbe sa spočiatku zdá jedna minúta ako celá hodina. Aj to je forma obete – prebojovať sa na modlitbe z ducha sveta do Božej prítomnosti a urobiť artézsky vrt na duchovnú hlbinu. V atmosfére modlitby sa duša otvára Duchu Božiemu a má potom aj ochotu na vytváranie bratského spoločenstva. Bez štyroch hodín modlitby by stretnutie bolo len povrchné. Toto tvrdenie vychádza zo skúsenosti.

Kajúca sobota má veľký význam pre celý nastávajúci mesiac až do ďalšieho novolunia, pretože je nenahraditeľným zdrojom Božej milosti, ochrany i požehnania.
V čase mimo modlitby a svedectva je vhodné, aby niekto predniesol pripravenú krátku úvahu z Božieho slova na tému pokánia. Na ňu potom môže nadväzovať diskusia, ktorá sa ale nemôže rozvíjať na úkor dodržania modlitebného poriadku. Prioritou kajúcej soboty sú štyri hodiny modlitby.
To je biblické novolunie alebo fatimská sobota, aktuálna pre mužov v dnešnej dobe.

6) Sabatický rok – program pre kňaza. Ideálne by bolo, keby sa diecézni kňazi rozdelili do siedmich skupín a každá skupina by odišla na duchovnú púšť v inom roku. Sabatický rok by prežili aj po skupinách štyroch až siedmich kňazov v niektorom poloprázdnom monastieri či inom vyhovujúcom cirkevnom objekte. Tu by sa podľa svojho programu venovali predovšetkým modlitbe a Božiemu slovu, ako to zdôraznili apoštoli (Sk 6).
Rovnako by sa usilovali o pravdivé bratské spoločenstvo, a tým aj o hlbokú očistu od vlastného ega a sily zla a klamstva, ktorá je spojená s dedičným hriechom v človeku. Išlo by o cestu očistnú, osvetnú a spojnú, ako ju nazývajú mnohí svätci.
Na začiatok by mohla začať v každej diecéze aspoň jedna skupinka 4-7 kňazov, aj za cenu ústupku, že by museli na nedeľu prerušiť duchovnú púšť a slúžiť pre veriacich nedeľnú liturgiu.
Tento sabatický rok je Božou ponukou k duchovnej obrode kňazstva i cirkvi. Kto môže pochopiť, pochop.

Záver:
Niekto možno namietne, že tieto požiadavky ortopraxe sú pre dnešného človeka neúnosné. Pýtam sa ale: A nie je neúnosné denne venovať dlhé hodiny internetu, smartfónu a médiám?

Príslovie hovorí: „Milovali márnosť a márnosťou sa stali.“

Tu je však v stávke spása nesmrteľnej duše! Kiež by sa prebrali z márnosti a ilúzií do reality, ktorou je smrť, Boží súd a večnosť, aspoň osoby Bohu zasvätené. Biskupi, kňazi a rehoľníci, začnite duchovnú obrodu vy, a to najprv od seba! Ovocím vášho kroku viery bude vnútorná obroda cirkvi. Zaslúžená odmena vás čaká v nebi!

Eliáš Patriarcha Byzantského katolíckeho patriarchátu

Metod OSBMr + Timotej OSBMr Biskupi sekretári