^{Alexey Leonov ide do vesmíru (archív RGANT)}

Štefan Harabin: „Banderovci za Hitlera vraždili Rusínov a teraz so súhlasom EÚ ich likvidujú ako neexistujúci národ.“

Vzdelávací proces na školách je na tak nízkej úrovni, vymývanie mozgov prebieha vo veľkom, mladí nemajú absolútne relevantné informácie o tom, čo sa dialo v minulosti. V budúcnosti to bude potrebné riešiť, pretože ak nepoznáme svoju minulosť, nemôžeme budovať ani svoju budúcnosť. Nemôžeme byť donekonečna klamaní. Štefan Harabin vo videu hovorí o faktoch, ktoré dopĺňame v článku nižšie:

Američania nikdy neleteli na Mesiac. Sovietsky zväz poznal pravdu, ale mlčal…

Prečo sa ZSSR ani nepokúsil spochybniť úspechy svojich amerických kolegov? V skutočnosti by bolo prirodzené očakávať od hlavného konkurenta v lunárnej súťaži precíznu pozornosť a dôkladnú analýzu toho, čo sa navrhovalo pre vieru. Koniec koncov, udalosť, v bežnej reči, sa stala na veľkú vzdialenosť, bez svedkov a ktovie, čo sa tam vlastne stalo. Ale nie, nenasledovalo ani slovo o nevere. O víťazstve súpera nepadol ani tieň pochybností, prečo?

Prešli roky, potom desaťročia a teraz sa o nejasnostiach tých letov písali knihy a kládli mnohé otázky, na ktoré verejnosť doteraz nedostala presvedčivé odpovede. To, čo nezávislí výskumníci časom objavili, bolo sovietskym vesmírnym špecialistom s najväčšou pravdepodobnosťou zrejmé od samého začiatku. Ale – ticho. Kozmonaut Leonov a ďalšie známe osobnosti sovietskeho vesmírneho priemyslu navyše ubezpečovali a naďalej uisťujú, že Američania sú tu všetci čistí a niet o čom pochybovať.

Napriek tomu veľké množstvo ľudí pochybovalo a pochybovalo a rada „Všetko berte s vierou“ na nich nefunguje, najmä preto, že naši obhajcovia amerických úspechov nedávajú jasné odpovede na mnohé otázky.

Ak však otázku postavíme do trochu inej roviny – nie „prečo“, ale „načo“ ZSSR mlčal – obraz postupne nadobúda logickú úplnosť.

Koniec studenej vojny, „détente“, otepľovanie vzťahov so Spojenými štátmi a celým západným svetom a mnohé ďalšie, ako sa dnes hovorí, preferencie, ktoré dostal ZSSR v zahraničnej politike, sa prekvapivo zhodovali s tzv. Lunárnym programom Američanov. Prečo naňho padli tieto dary osudu?

Dôvody nášho vtedajšieho politického vedenia mohli byť nasledovné. Po prvé, obmedzenie lunárneho programu ušetrilo krajine mnoho miliárd rubľov, nenavyšovalo dlhy. Po preletoch bezpilotných lodí a pristátiach automatických vozidiel bolo jasné, že tam nie je nič zvláštne a aj keď tam bolo, nedalo sa to poprieť, lebo to bolo strašne ďaleko od ľudí a oni to nepotrebovali dokazovať.

To však nie je všetko, ako rád hovoril chlapík z nedávnej televíznej reklamy. Bolo zrušené embargo na dodávky sovietskej ropy do západnej Európy, začali sme prenikať na ich trh s plynom, kde úspešne fungujeme dodnes. Bola uzavretá dohoda o dodávkach amerického obilia do ZSSR za ceny pod svetovým priemerom, čo negatívne ovplyvnilo blahobyt samotných Američanov.

Tu je to, čo o tom píše americký výskumník histórie lunárneho závodu R. Rene: „Logická otázka, ktorú si mnohí kládli a stále kladú: ak sme vlastne nikam neleteli, prečo si falzifikát nevšimol Sovietsky zväz? Alebo si to nechcel všimnúť? Mám v tejto veci nejaké otázniky. Zatiaľ čo naša statočná armáda bojovala proti komunizmu vo Vietname a iných krajinách juhovýchodnej Ázie, my sme predávali mega tony obilia do Sovietskeho zväzu za ultranízke ceny. 8. júla 1972 naša vláda šokovala celý svet vyhlásením o predaji asi štvrtiny našej úrody Sovietskemu zväzu za pevnú cenu 1,63 dolára za bušel (36,4 litra – pozn. red.). Ďalšiu úrodu by Rusi dostali o ďalších 10-20% lacnejšie. Cena obilia na domácom trhu bola 1,50 USD, no okamžite vyskočila na 2,44 USD. Hádajte, kto zaplatil rozdiel? Presne tak, naši daňoví poplatníci. Naše ceny chleba a mäsa okamžite vystrelili, čo odrážalo náhly nedostatok. Koľko peňazí nás stál tento Mesiac? V hre boli obrovské peniaze, nehovoriac o americkej prestíži. Účel v tomto prípade ospravedlňuje akékoľvek prostriedky.“

1961 N.S. Chruščov a J. Kennedy (časopis Ogonyok)

Tiež sa verí, že západné spoločnosti postavili chemické závody v ZSSR výmenou za hotové výrobky z tých istých závodov, to znamená, že ZSSR dostal moderné podniky bez toho, aby sám od seba investoval cent. Automobilový gigant KamAZ a oveľa viac boli postavené s aktívnou americkou účasťou. Išlo o ekonomický prínos v hodnote mnohých desiatok miliárd rubľov ročne. Zbledlo pred ňou 5 miliárd, ktoré ZSSR minul za desať rokov na lunárnu raketu N-1. Z čisto ekonomického hľadiska sa dodávka lunárneho programu spolu s N-1 vyplatila stonásobne, ak si odmyslíme krátkodobý (niekoľkoročný) ekonomický záujem.

Vojenská konfrontácia, studená vojna a neustála hrozba plnohodnotnej jadrovej katastrofy sú minulosťou. Vrcholom „détente“ bol Helsinský akt z roku 1975, ktorý potvrdil nedotknuteľnosť hraníc ustanovených v Európe po druhej svetovej vojne. Zdá sa, že medzi Východom a Západom prišiel večný mier!

Navyše, mlčaním o americkom lunárnom podvode by vedenie ZSSR mohlo pod hrozbou odhalenia vyvinúť tlak na svojho politického protivníka. A súdiac podľa pôsobivých zahraničnopolitických úspechov ZSSR bol úspešný.

Ďalšou verziou úžasného „vyhovovania“ sovietskych úradov, ktoré nerobili rozruch, napriek evidentnému faktu, že „lunárny program“ Spojených štátov bol obyčajným podvodom, je, že Američania mohli vydierať práve tieto úrady dostupnými informáciami Spojené štáty americké v čase, ako presne zomrel Joseph Stalin? Nezomrel prirodzenou smrťou, ale bol zabitý.

Podrobne o tom hovorí autor knihy „The Moon Scam, or Where Were the Americans?“. Jurij Mukhin. Citujeme: „Ak Západ v reakcii na odhalenie lunárneho podvodu začal verejne zisťovať dôvody vraždy a pľuvania na Stalina, tak bez ohľadu na to, ako ÚV KSSZ zasahoval do západnej propagandy, o šesť rokov neskôr v ZSSR by sa nielen členovia KSSZ, ale aj nestraníci pozerali na vrchol strany ako na nepriateľov, ktorí neprenášajú moc na všetkých – na Sovietov, ktorí si v mene svojej chamtivosti nedovolia budovať komunizmus. To by bola smrť najvyššej straníckej a štátnej nomenklatúry ZSSR, prinajmenšom politicky.„

Navyše, podľa Mukhina vhodným objektom na vydieranie nebol Chruščov („Nikita Sergejevič s istotou vedel, akej krajiny je vodcom a aká zbabelá spodina mu na Západe odporuje. vydierať vojnou v súvislosti s kubánskou raketovou krízou a čo?“ píše Mukhin), menovite Brežnev, ktorý ho nahradil. „Brežnev už bol mačkou Leopold a snažil sa upokojiť drzých ľudí kúzlom: „Chlapci, žime pokojne!“ Takže Američania na neho „narazili“ v lunárnom podvode, s najväčšou pravdepodobnosťou práve týmto vydieraním (jednoducho neexistujú žiadne iné dôvody na vydieranie) a Brežnev sa im poddal,“ hovorí Jurij Mukhin.

^{Štefan Harabin}

^{Zdroj: topwar.ru}

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359