Slovensko a zákony prírody
Foto: Ľubomír Schmida
Korupcia ničí demokraciu a znižuje slobodu spoločnosti
V našich rozhovoroch s Dušanom Lukášikom sme sa zaoberali riešením rôznych spoločenských a ekologických systémov spojených s transformáciou k trvale udržateľnej spoločnosti. Ako Dušan zdôrazňuje, až po vyriešení niekoľkých systémov je možné začať uvažovať o riešení systému hodnôt, podstatných pre formuláciu riešenia spoločnosti ako celku. Navyše, tak ako nie je možné riešiť systém bez primeraného experimentu, tak aj systém hodnôt, ako abstraktná kategória, sa dá priblížiť čitateľovi len cez rozbor konkrétneho prípadu, či javu. Súčasťou našich debát je aj vyjadrenie demokracie, ako cieľového stavu transformácie spoločnosti. Dušan zastáva názor, že demokraciu je možné vyjadriť ako zosúladenie spoločenských a individuálnych záujmov v ekologických limitoch prírody pri raste slobody spoločnosti. Ukazuje, že je dôležitý obsah prerozdeľovacích procesov na špecializovaných trhoch, ktorý je nezávislý od formy demokracie, nech už je to zástupná demokracia, alebo diktatúra ako napr. v Singapúre. Dušan experimentálne preukazuje, že dobrým meradlom aktuálneho stavu demokracie je index korupcie. Keďže systém hodnôt je možné vyjadriť aj uceleným spôsobom, pripájame jeho popis v kompaktnej prílohe. Aj preto som prvú otázku formuloval nasledovne: “Ako by si uviedol problém systému hodnôt a hlavne prečo je dôležitý pre spoločnosť?“
Osobne vnímam systém hodnôt ako súčasť trojuholníka pozostávajúci okrem systému hodnôt aj motiváciou ku konaniu. Tieto dve zložky formujú výstup, ktorým je zmysel života človeka. Vo väčšine prípadov s nimi pracuje bežný občan len v nevedomých procesoch, hoci systém hodnôt vytvára ohromne silné mantinely pre jednanie človeka. Málokedy sa zaoberáme do hĺbky zmyslom života a aj keď konáme, naše motivácie sú nám často skryté, alebo lepšie povedané, sila nevedomých procesov často prekonáva vedomé vnímanie reality. Krásne to demonštruje krabička cigariet, na ktorej je napísané, že fajčenie zabíja. A predsa cigarety človek kúpi a dokonca vyfajčí. Je naším štandardom, že si vystavujeme ospravedlnenia pre naše jednanie. Psychológovia ti povedia, že najvyššiu koncentráciu bezúhonných ľudí nájdeš v base. Nakoniec, ministri, odsúdení nepodmienečne kvôli nástenkovému tendru, boli hlboko presvedčení, že boli odsúdení nespravodlivo. Popretie je jedným z psychologických nástrojov človeka na vyrovnávanie sa s realitou – proste človek realitu poprie. Dnes je to široko pozorovaným fenoménom u ľudí, čo podľahli covid opatreniam, zvlášť pri očkovaní mRNA vakcínami, ale nakoniec realitu prehratej vojny popiera aj vedenie EU. V podstate toľko bojujú na Ukrajine, až porazili samých seba svojimi sankciami a keďže majú porazeného, tak sa vyhlasujú za víťazov. Myšlienka pána Rutteho, podľa ktorej víťazíme, len fronta sa hýbe opačným smerom konkuruje svojimi emóciami Budajovmu medveďovi vegetariánovi.
Čomu pripisuješ tieto vlastnosti človeka?
Ľudstvo od nepamäti, najmenej tritisíc rokov skúmalo, či je podstata človeka dobro alebo zlo. Posun v poznaní priniesol pred temer štyristo rokmi Blaise Pascal, keď tvrdil, že jediné, čo je prítomné v človeku je rozpor. Dnes vieme, že je to rozpor medzi vedomými a nevedomými procesmi. Posúdiť, či sa jedná v danej veci o dobro alebo o zlo, je možné len cez kontext vonkajších udalostí. Keďže kontext sa dynamicky mení, tak sa mení aj dobro na zlo a naopak. Tento údel človeka obdareného v evolučnom procese vedomím Erich Fromm komentoval výstižne tak, že posúdenie dobra a zla tvorí pomyselný kríž, ktorý naložil Boh na plecia človeka. Ja dodávam, že Boh Slovákom pribil rovno dvojramenný kríž. Je pomerne jednoduchou úlohou zistiť, čo tvorí motiváciu ku konaniu dobra, už ťažšou úlohou je analýza zla a pomerne zložitou úlohou je zistiť v ktorom z nekonečného počtu odtieňov šedej sa spoločnosť nachádza.
Typickým príkladom je spýtať sa, aký systém hodnôt a motivácií vytvorilo pre študenta, že sa rozhodol nepodať ruku prezidentovi, aký systém hodnôt zmenených na emócie motivovalo študenta k vraždám v Spišskej Starej Vsi, alebo čo motivuje ľudí k drogám a podobne. Koncept slobodnej voľby človeka je možné pochopiť cez systémové modely teórie chaosu a adaptívneho komplexného systému v kombinácii s modelom rozhodovacieho systému človeka tak, ako ho vyskúmala neurobiológia a psychológia v podobe Damasiovho modelu. Poznanie v neurobiológii akoby ukazovalo, že slobodná voľba je produktom riadiacej roviny vytvorenej neurobiologickou štruktúrou, ktorá tvorí riadiacu rovinu chaotického systému psychiky človeka, ktorá je vyjadrená v podobe slobodnej voľby človeka. To, čo je dôležité je, že pri zmene vonkajších podmienok môže dôjsť k adaptácii slobodnej voľby nielen na úrovni chaotickej roviny, ale môže sa adaptovať aj rovina riadiaca, t.j. zmeny prebiehajú na neurobiologickej rovine.
Budhisti ukázali, ako možno meditáciami na emóciu súcitu preformátovať aj negatívne mysliaceho človeka do roviny pozitívne vnímajúcej vonkajší podnet. Výsledkom je, že bod aktivity mozgu sa posunie do extrémnej pravej polohy. Tým sa zvýši kapacita stresového systému a preformátuje sa endokrinný systém človeka v tom zmysle, že podnet vnímaný pozitívne vytvorí podmienky, aby sa z prekurzorov vytvoril hormón rastu, ktorý obnovuje organizmus a minimalizovali sa stresové podnety, ktoré z prekurzorov vytvárajú stresové hormóny, ktoré vyčerpávajú organizmus.
Experimenty preukázali, že pokiaľ ľudia žijú v jednom a tom istom prostredí, a jeden vníma svet pozitívne a aj problém chápe ako príležitosť, tak žije štatisticky o osem rokov dlhšie, ako človek, ktorý tú istú udalosť spracováva negatívnym spôsobom. Graf hore ale hovorí aj o tom, že nemôžeš naraz vnímať situáciu negatívne a za chvíľu pozitívne, pretože neurobiologická riadiaca rovina je relatívne stabilná a jej preformátovanie trvá roky. Preto ak sa niekto vyhlasuje za sociálne cítiaceho a hneď na to za vojenského jastraba, jedna z týchto polôh je jednoducho účelovou pózou. Zvyčajne v póze sa líši obsah slova a vyslané emócie a je jedno či v písomnom prejave alebo verbálne, naše nevedomé procesy porovnajú obsah slova s emóciami a rozhodnú v kategórii veriť alebo neveriť. Síce nevedia, ako to funguje, ale časom ich skúsenosť im povie, že sa na svoje nevedomé rozhodnutia môžu spoľahnúť. Dnes má znalý človek k dispozícii komentáre k textom autorov. Nuž a komentáre spoľahlivo reflektujú práve fenomén toho, či verejnosť vníma konkrétnu osobu ako dôveryhodnú alebo prevládajú kritické stanoviská.
Myslíš, že si môžeš trúfnuť sa vyjadriť k týmto javom v kontexte systému hodnôt, t.j. mimo záverov vyšetrovania napríklad v prípade vrážd v Spišskej Starej Vsi?
V zásade motiváciou pre negatívne vyjadrenie jednotlivca predstavuje naakumulovaný rôzny stupeň negatívnych emócií, ktoré prežíva s rôznou intenzitou až môžu prerásť do zúfalstva. Spoločnosť narušila redistribúciu hodnôt v základnom vyjadrení rozprávky O troch grošoch a postavila mladú generáciu do prakticky nezvládnuteľnej role. Vysoká ekonomická bariéra pri vstupe do života v kombinácii s očividným klamaním o realite, ktorú mladý človek vidí a vníma. Aj keď to nevie primerane verbálne vyjadriť, tak nachádza svoje prostriedky na vyjadrenie svojho názoru. Spravodajské služby zahlcujú verejný priestor rôznymi informáciami. Často vytvárajú zmätok vo vedomí nielen mladého človeka ale celej verejnosti. Mladá generácia nedostala od spoločnosti a často ani od svojich rodičov taký systém hodnôt o ktorý by sa mohla oprieť a na ktorom by si mohla vybudovať svoju existenciu s perspektívou naplnenia života a jeho zmyslu. Rodičia už nerozprávajú svojim deťom rozprávky, báje a povesti, ktoré by im dali štruktúru v chaose hodnôt, ktorý mladí ľudia zažívajú.
Realita navyše je, že náš systém práva umožňuje mať na ten istý jav aj niekoľko právnych názorov. Ktorý je potom ten správny? Mladý človek zisťuje, že nie spravodlivosť chápaná bežným rozumom, ale moc deformuje spravodlivosť do tej miery, že občana stavia do bezmocnej polohy. Športom našich právnikov je, že povýšia formu nad obsah. Takýmto spôsobom sa presunulo a stále presúva ohromne veľa verejných zdrojov v prospech vyvolených jednotlivcov a občan to platí rôznou formou v podobe zníženej kvality života. Psychológia už dávno zistila, že neprimeraný tlak na dieťa a jeho výkonnosť zvlášť kritika od rodičov spôsobuje, že dieťa sa cíti menej hodnotné, neschopné naplniť očakávania rodiča alebo spoločnosti, ktoré môže prerásť do sebapoškodzovania až po samovraždu či vraždu, nehovoriac o rozvoji chorôb ako dôsledok oslabenej imunity neprimeraným stresom. Dieťa je v strese a to generuje kopec chorôb. Choré dieťa generuje stres pre rodiča. Tento problém sa stupňuje, ak spoločnosť vytvorí neprimeranú ekonomicko-spoločenskú bariéru, navyše kombinovanú so systémovým zlyhaním školského systému. To znamená, že mladý človek čelí naraz dvom fenoménom. Cez systém morálneho hazardu implementovaného v školskom systéme, získava nižšiu úroveň vzdelania znížením jeho kvality a štruktúry vedomostí a znalostí. Zároveň čelí vyšším ekonomickým nárokom, ak chce svoj život realizovať v spoločnosti. To je vražedná kombinácia na psychiku a sebahodnotenie človeka, zvlášť mladého, ktorý si len buduje svoju osobnosť.
Spoločnosť cez morálny hazard, kradne mladému človeku čas, ktorý mu nemá ako vrátiť. Všimni si, zvyčajne skratovo jednajú pomerne úspešní študenti, zatiaľ vieme o chlapcoch. Proste zisťujú, že ani formálny úspech v podobe známok, či titulov, nepomáha a nedáva perspektívu v živote. V spoločnosti chýba jasne vyjadrený systém hodnôt, ktorý umožňuje odlíšiť dobro od zla. Zároveň musí spoločnosť zabezpečiť pomyselnú spravodlivosť v reálnom čase skutku. Načo ti je aj spravodlivý rozsudok dávno po rokoch od spáchania trestného činu? Taký rozsudok nemá vôbec výchovný účinok, nemá účinok preventívny a nemá účinok pociťovania spravodlivosti. Mladý človek nemá k dispozícii taký systém hodnôt, ktorý by mu umožnil v bežných kritériách vybudovať rodinu a viesť primerane spokojný život. Získať vysokoškolský titul sa stalo len ilúziou dobrého života, inflácia kvality spôsobená kvantitou zaistila, že tituly stratili svoj obsah.
Mnohí mladí ľudia s vysokoškolským titulom čelia nezamestnanosti. Systém ekonomických rizík v spoločnosti je vo veľa prípadoch nad možnosti zvládnutia mladým človekom. K tomu ide indoktrinácia spoločnosti v podstate anarchistickými myšlienkami, často vydávaných za slobodu či progres. Podstatou je, že spoločnosť nerešpektuje zákony prírody a umožnila tento stav premietnuť do mocenských systémov vyjadrených zákonmi a ich interpretáciou, kde subjektívny názor je často povýšený nad objektívne zákony prírody. Zmätok v duši mladého človeka je potom tlmený presvedčovaním, že vlastne drogy je potrebné zlegalizovať. Nakoniec politik Truban z PS mal možnosť prednášať na tieto témy na univerzite, čo je šokujúce samo o sebe. Poslanec Spišiak z PS má dokonca predstavu, že je potrebné legalizovať všetky drogy. Jedno z opatrení, ktoré musí spoločnosť spraviť je, že na verejné funkcie nemôže ani len kandidovať nie to funkciu zastávať človek, ktorý berie či v minulosti bral drogy. Však drogujúci človek je ten, čo nevie zvládnuť sám seba a nie to riešiť problémy spoločnosti. Daj verejným osobám test na drogy a potom sa nečuduj, čo všetko zistíš….
Ty proste vidíš, že zmätok v duši mladého človeka je dôsledkom kombinácie javov, kedy nemá k dispozícii ucelený systém hodnôt, ktorý poskytuje spoločnosť a teda mladý človek vníma skôr v spoločnosti chaos ako dobre riadenú spoločnosť. Kde vidíš príčinu?
Na tomto mieste je asi potrebné ukázať ako moderná veda, nositeľka progresu v spoločnosti je priamo zviazaná s tým, čo často nazývame zdravý sedliacky rozum, alebo ak chceš s rešpektovaním znalostí nadobudnutých našimi predkami. Ľudstvo od nadobudnutia vedomia zhruba pred 40 000 rokmi čelilo problému, ako chápať svet chaosu. Samotný život vzniká na úzkom fázovom rozhraní medzi usporiadaným stavom a medzi chaosom, čo vystihuje model známy ako deterministický chaos. Snaha človeka od nepamäti je dať svetu nejaký zmysel, t.j. nájsť zákony, ktoré sa nemenia a ktoré vytvárajú tento chaos. Človek v svojej podstate hľadal a stále hľadá zákonitosti v podobe riadiacej roviny chaotického systému vytvoreného na našej planéte. Svoje pozorovania začal formulovať do bájí, povestí, rozprávok a mýtov. To umožňuje človeku dať chaosu štruktúru a popísať pozorované opakujúce sa javy.
Druhým krokom je vysvetlenie pozorovaných javov, t.j. popísať nielen ich opakujúcu sa štruktúru, ale popísať aj mechanizmy, ktoré riadia postupnosť v danom jave. Tak vznikli egyptské báje a povesti, tak vznikli antické mýty v podobe starých gréckych bájí a povestí a tak vnikali aj Sväté knihy a v nich mýty o hrdinoch, či ucelené systémy taoismu a konfucionizmu. Podobnú úlohu majú aj rozprávky, ktoré umožňujú uvedomiť si hodnoty a dokázať nájsť spôsob rozlišovania dobra a zla. Je veľmi dôležité, aby rodičia a starí rodičia čítali deťom rozprávky, je dôležité, aby deti čítali poklady ľudských znalostí vyjadrených v rozprávkach, bájkach a zoznamovali sa s nimi v kontexte posudzovania dobra a zla a hrdinov ako nositeľov dobra.
V tomto kontexte je možné interpretovať dokonca aj náš štátny znak. Na rozdiel od Maďarska, Slovensko má dvojkríž umiestnený na modro zafarbenú ohraničenú plochu, podobne ako Maďarsko s tým, že maďarský znak má túto plochu zelenú a teda interpretácia trojvršia v podobe Matra, Tatra a Fatra je v znaku Maďarska zrejmá. Ak ale budeš ohraničenú modrú plochu interpretovať ako zvlnenú plochu vody, potom môžeš štátny znak Slovenska interpretovať aj ako znak života. Dvojkríž je znakom usporiadania a modrá plocha znakom chaosu, t.j. sú to symboly protipólov. Na ich úzkom rozhraní (biela čiara) vzniká život. Isteže heraldici môžu namietať takejto historickej interpretácii, ale je to len aplikácia poznania cez moderné systémové modely. Štátny znak ako každý symbol má proste veľa vrstiev.
Ak sa vrátim k modernej vede, potom systémová teória znalostnej krivky hovorí, že ľudstvo zhromažďuje cez postupy základného výskumu vedomosti, ktoré sa snaží aplikovať v praxi v podobe produktov, či už služieb alebo tovarov. Robinson a Pierce ukázali, že transformácia z vedomostí na praxou overené znalosti má svoju zákonitosť v podobe znalostnej krivky a navyše, iba malá časť vedomostí získaných postupmi základného výskumu sa premení na znalosť. V 70tych rokoch 20teho storočia to bolo približne jedna zo šesťdesiatich vedomostí, ktorá splnila kritériá trhu a teda sa stala znalosťou.
V roku 2009 ale Koulopoulos už uvádza, že je potrebné zistiť metódami základného výskumu až 300 vedomostí aby jedna z nich sa stala znalosťou. Na príklade Schrödingerovej rovnice a Newtonovho zákona sily je možné demonštrovať, že nové znalosti nenegujú znalosti získané v minulosti, ale rozširujú oblasť ich účinkov a vedia vysvetliť nové javy. Pri limite do nekonečna Schrödingerova rovnica prechádza priamo do Newtonovho zákona sily. Ľudia majú predstavu, že v spoločenských javoch neplatí evolúcia, že spoločenské javy je možné riešiť revolúciou. Sú to nekritické vnímania sveta, kde zvyčajne politici uverili v seba. Revolúcie síce rušia staré vzťahy a búrajú spôsob organizácie spoločnosti, ale po revolučnej etape prichádza k vytriezveniu a spoločnosť musí budovať svoj ďalší rozvoj v procese, kde musí veľmi precízne overovať zmeny voči už zavedeným a overeným postupom.
Boris Zala pri analýze javov v rokoch 1968 a v roku 1989 musel konštatovať, že sa jedná o nedokončené revolúcie a tak nazval aj svoju publikáciu. Ale takými boli asi všetky revolúcie za posledných tristo rokov. Revolúcie majú silu zbúrať. Rozčarovanie revolucionárov ale potom je, že romantické predstavy revolúcia nenapĺňa okamžite, pričom často k cieľom revolúcie sa spoločnosť prepracuje, len už nikto to nespája s hrdinskými činmi revolucionárov z jednoduchého dôvodu, sú to evolučné procesy spoločnosti, ktoré si hľadajú cestu k naplneniu takých fenoménov, akými je rast slobody spoločnosti a rast kvality života. Jednotlivec je vždy konfrontovaný so situáciou, kedy volí medzi majetkom, svetskou slávou a mocou na jednej strane a zdravým a spokojným životom na strane druhej. Je to presne systém hodnôt a motivácií konkrétneho človeka, ktorým dáva zmysel svojmu životu.
Systém motivácií vystihol Maslow v svojej známej pyramíde motivácií. Problém modernej spoločnosti je, že mení zaužívaný obsah pojmu a tým vytvára chaos a zmätok, čo je podstata propagandy. Vždy prídu nejaké nové pojmy a vždy sa stávajú predmetom mediálnej propagandy. Boris Zala venuje jednu celú kapitolu v svojej publikácii politickému trendu nazvanému progresívni. V podstate akoby napísal manifest progresivizmu. To, čo je problémom je, že tento politický trend nerešpektuje znalosti, ale pracuje s vedomosťami, ktoré pri ich aplikácii čelia spomínanému riziku 1:300, že riešenie je správne. Napríklad legalizácia drog je jednou z takých myšlienok, napriek tomu, že vieme ako dopadlo rozloženie spoločnosti v Číne cez ópium. Podobne je to s problematikou rodiny, kde politické presvedčenie progresivizmu má predstavu, že vnímanie rodiny ako zmyslu života je v modernej spoločnosti prekonanou hodnotou a že riešenie vnímania viacerých pohlaví ako dve je prejavom slobody. Nerešpektovanie biológie a teda zákonov prírody je na verejnosti presadzované nie pomocou argumentov, ale klasickým hysterickým fanatizmom známym od čias inkvizície.
Už úsmevne pôsobí snaha poslanca Prostredníka z PS o zavedenie pojmu progresívneho náboženstva, čo v dobe, kedy veda napĺňa symboly mýtov uvedených v Biblii a pretvára ich na poznanie, vyzerá skôr komicky ako vážny teologický smer. Spoločnosť je postavená pred voľbu. Prijme nový, neoverený systém hodnôt a bude pokračovať v revolúcii, t.j. búraní spoločnosti alebo využije overený systém hodnôt a dá s ním do súladu ďalší evolučný rozvoj spoločnosti? Silu mýtov a ich aplikácií v modernej spoločnosti je možné dokumentovať či ilustrovať na tak dôležitom spoločenskom systéme akým je sociálny systém. Mladý človek musí cez spor dobra a zla prežiť svoju vlastnú katarziu ako spoločenský jav. A to je presne zmysel protestov odohrávajúcich sa na námestiach od roku 2024, ktoré sa stupňujú a zrejme budú vrcholiť pri výročí vraždy novinára Kuciaka a jeho priateľky Kušnírovej okolo 20teho februára 2025. Tajný agent Pavol Forish už postupne rozoberá jednotlivé skutočnosti, ktoré viedli k vražde. Práve na tomto prípade dôjde k ilustrácii boja dobra so zlom, čo je podstata väčšiny známych mýtov.
Popri týchto skutočnostiach ma zaujala aj tvoja poznámka ohľadom vzdelania. Mohol by si ju rozviesť?
Ak sa vrátiš do 70tych rokov 20teho storočia, na univerzitách študovalo cca 50 000 študentov, čo tvorilo cca 8 až 12% populácie. Napríklad na Elektrotechnickú fakultu brali jedného z troch prihlásených a končilo cca 40% z prijatých študentov, t.j. cca 12% z prihlásených. Mali sme náročných profesorov a štúdium nám dalo vedomosti uplatniteľné v praxi a tým perspektívu. Dekan fakulty mi hovoril, že štatistika našich absolventov vykazovala nulovú nezamestnanosť po roku 1989. Ak sa neuplatnili v elektrotechnike, mali dosť znalostí aby sa úspešne adaptovali v ďalších oboroch. Smutne konštatoval, že museli zľaviť z nárokov, lebo by nemali študentov.
Zanikol výber. Dnes študuje cca 200 000 mladých ľudí, ktorým spoločnosť nahovorila, že keď majú titul, tak sa budú mať dobre. To je ten morálny hazard, do ktorého je vtiahnutý mladý človek. Výsledkom je rapídny pokles kvality vzdelania, zánik konkurencie a po absolvovaní pre spoločnosť nepotrebných smerov, nastáva u mladého človeka ohromné rozčarovanie, pretože uplatnenie takto vzdelaných mladých ľudí je v mnohých oboroch nemožné a v iných ťažko uplatniteľné. Mladý človek si vytýči, že získa viacero titulov. Videli sme v praxi, že ani tri tituly u jednej osoby neviedli pri riadení pandémie k správnym rozhodnutiam. A stačilo konzultovať s hlavným hygienikom vo Švédsku, či rešpektovať názory nositeľov Nobelovej ceny v obore verejne deklarované na sociálnych sieťach. Titul, ako forma schopností ešte neznamená, že je naplnená očakávaným obsahom. Miesto osobnosti, schopnej riešiť problémy a riadiť spoločnosť vidíme nakoniec proces deštrukcie ilúzie osobnosti meniacej sa na jej karikatúru. Stačí, ak si pozrieš videá našich verejných osôb a prečítaš si hodnotenia pod nimi. Ak odfiltruješ nenávistné prejavy a samo prezentácie diskutujúcich, prečítaš si aj reálne hodnotenia. Povedz mi jedno. Ako mohol riadiť rezort ministerstva školstva človek, čo bol obuvník a holič a dnes vykrikuje svoje múdrosti ako poslanec? Už väčší výsmech vedeckej obci medzi oči politici nemohli poskytnúť.
Že sa rektori a profesori nevzbúrili, je pre mňa záhada. Mal som jednu skúsenosť. Keď ministrovi xy udelila univerzita titul profesora, prišiel za mnou kamarát, profesor na danej univerzite. Ešte si nesadol, keď mi hovorí: „Ja sa hanbím za to, že som profesor!“ A prečo sa hanbíš, za svoj poctivo získaný titul ? pýtam sa. To, za čo sa máš hanbiť je, že ste sa ako profesori neozvali a nechali ste pôsobiť korupciu. To je Vaša hanba, vôbec nie tvoj individuálny titul. Nuž a ty si myslíš, že to mladá generácia nevidí a nevníma? Korupciu, kde sa pozrieš. Ohromné škody na ekologických systémoch lesa v desiatkach miliárd euro profesori v obore zdôvodňujú klimatickými zmenami, hoci rast lokálnej teploty je v dôsledku výrubu stromov a globálna teplota sa počíta na základe modelu z lokálnych teplôt. Sabotáž a teroristické činy v lese sa vydávajú za bezzásah opakovaný s hysterickým fanatizmom dokola, možno ich aj na univerzite týmto hlúpostiam učia. Za posledných dvesto rokov spoločnosť vyrúbala polovicu stromov na planéte. Diví sa niekto, že emisie narástli z 280 ppm na 430 ppm? Však je to priamo úmerné počtu stromov na planéte.
Kým sa nevrátime k princípu, že školský systém má cez nároky postupne ukázať každému mladému človeku, kde a v akej profesii môže nájsť svoje uplatnenie a cez systém kritérií stanoví férový spôsob hľadania talentov, bez ohľadu na ekonomicko-spoločenský status rodiny, dovtedy s tvorbou ľudského kapitálu v podobe reálneho vzdelania a znalostí sa nepohneme. Na jednej strane je potrebné znížiť spoločenský tlak na vonkajší úspech dieťaťa a na druhej strane je potrebné vrátiť deťom a mládeže jej sebadôveru cez primerané zvládanie úloh, ktorým čelia. Je potrebné, aby spoločnosť si vážila akúkoľvek prácu, ktorú pracovník vykonáva poctivo. Aby, pri výkone svojho povolania, nech už je to roľník, remeselník alebo vedec, bol človek sám sebou a bol osobnosťou. A to vystihuje úcta k práci druhého, v ekonomike primerane daňový systém a v ňom správne nastavená sociálna solidarita, pokrývajúca sociálne situácie občana.
Všimni si, štúdium na univerzitách v SR v počte cca 160 000 študentov si vyžaduje rozptýliť disponibilné zdroje. Pokiaľ by došlo k systému, ktorý by selektoval počet na 50 000 študentov, potom by tie isté zdroje zabezpečili vysoko kvalitných prednášajúcich na univerzitách. Mali sme profesorov, ktorí nám liali vedomosti a znalosti do hlavy. A mali sme prednášajúcich, ktorí nám dokazovali, že sme hlúpi študenti. Čo myslíš, kto bol pre nás autoritou? Moderný trend na špičkových univerzitách vo svete je, že značná časť prednášajúcich má len čiastočný úväzok na škole. Sú to excelentní pracovníci z praxe, ktorí vyučujú znalosti, t.j. teoretické vedomosti overené praxou. Z mojich skúseností ti môžem povedať, že absolventi takýchto špičkových univerzít z EU majú ďaleko vyššiu kvalitu a produktivitu práce a sú aj ďaleko vyššie ohodnocovaní zamestnávateľom. Pracujú so znalosťami. Žiaľ, na Slovensku sa veľmi neuplatňujú, čo sme opäť pri korupcii. Mnohí pedagógovia aj s titulom profesor ani nevie, že musí rozoznávať vedomosti a znalosti ako dve kvalitatívne odlišné kategórie.
Spomínaš korupciu. Ako vplýva na systém hodnôt v spoločnosti?
V zásade sme svedkami odovzdávania vedenia spoločnosti novej generácii. Je tu viditeľný medzigeneračný spor. Je to generácia, ktorá svoj aktívny pracovný život žila už len po roku 1989. Buď sa uplatňuje v zamestnaní alebo v podnikaní alebo má snahu sa uplatniť vo verejnej správe a politike. Dnes sociálne siete poskytnú komukoľvek ucelený obraz. Je to obraz systému hodnôt, ktorý sa v spoločnosti vytvoril po roku 1989. Všimni si, transformáciu od socializmu sprevádzali vraždy, ohromné presuny spoločného majetku na jednotlivcov hlboko pod cenu a nechutné zneužitie politiky na osobné obohatenie jednotlivcov. Korupcia sa premietla do zákona a prokurátor sa tvári, že hlasovanie poslancov o takýchto zákonoch je v súlade s Ústavou a sľubom poslanca. Dospelo to do takého stavu, že už postačuje aj účelová interpretácia zákona a zodpovední nie sú braní na zodpovednosť, hoci ľudia zomierajú.
Spomeniem len lykožrúta, kedy kombinácia vyschnutého lesa a rizika dažďa spôsobila zosun pôdy až nakoniec rútiace bahno zabilo dve turistky. Ale prokurátor nevie narátať do päť a v prípade lykožrúta trestné konanie zastavil. Podobne životom doplatil požiarnik, ktorý hasil požiar v Ludrovskej doline. Nezmyselná interpretácia zákona a jeho výkon ale nevedie prokurátora ku konštatovaniu, že došlo k zanedbaniu povinnosti pri výkone verejnej funkcie s následkom smrti. To isté je v prípade zabití, či skaličení ľudí medveďom. Pričom tak v rovine vecnej vyjadrenej zákonmi prírody ako aj v rovine práva, ak rešpektuješ zákony prírody, sú veci jasné. Ak ale subjektívna formulácia právneho názoru preváži nad zákonmi prírody a teda zákony prírody subjektívny právny názor potrie, potom spoločnosť už len zažíva Einsteinovho smejúceho sa Boha, t.j zákony prírody sa časom presadia a teda medveď veselo kaličí a zabíja ľudí bez ohľadu na názor prokurátora. Vrcholným prejavom korupcie sú vraždy novinára v roku 2018, ktorá spustila procesy v politike. Pán Forisch tvrdí, že vražda súvisela s vyšetrovaním spisu Gorila, ktoré bolo pred ukončením a následné odstúpenie vlády tieto procesy zastavili. Proste štátny prevrat, minimálne pokus oň. Koncom januára 2025 publikoval pán Forish prvú časť popisu vrážd a súvisiacich udalosti a v publikovaní pokračuje epizódou za epizódou. Prísľub je, že sa verejnosť dozvie skutočne ako to s vraždou bolo. Vôbec by som sa nedivil, že je dokonca zdokumentovaná obrazovým a zvukovým záznamom.
Ďalší vrchol korupcie predstavuje atentát na predsedu vlády Fica v polovici mája 2024 a dá sa pokračovať napríklad procesmi, ktoré zľudoveli pod pojmom samo amnestia. Ak je spravodlivosť realizovaná cez mocenské procesy s presadením subjektívnych záujmov, mladý človek stráca ilúzie o spravodlivej spoločnosti a stráca svoju perspektívu v živote. Takého človeka ľahko zmanipuluješ a dostaneš na námestia. Je to obraz našej doby, je to obraz neschopnosti politikov reálne riešiť spoločenské problémy. Sú to politici, čo počas volieb sľubujú ľuďom, ako obratom vyriešia spoločenské problémy ak ich zvolia, aby po nástupe do verejných funkcií riešili len a výlučne svoje osobné záujmy. Krčmové reči, ľúbivé v kortešačkách, politici nevedia alebo nechcú premeniť po nástupe do funkcie do roviny odbornej práce. A tak sme zahlcovaní na sociálnych sieťach videami, kde sa viac alebo menej politici vyplakávajú a vystavujú si ospravedlnenky. Kedy reálne robia, nikto nevie.
V týchto dňoch opäť SIS priniesla správy, ktorých obsah sa dá vyjadriť ako príprava na majdan, čo je symbolické vyjadrenie štátneho prevratu. Zlyhávajú mocenské štruktúry a občan stratil pocit bezpečia. Stav všeobecného ohrozenia medveďom je na jednej tretine územia SR, ale vyhrážky v podobe mailov chodia na školy plošne po celej republike. Keby prokurátor riešil stav všeobecného ohrozenia medveďom, tak možno by si uvedomil aj dosah trestného činu vyhrážok mailami. Tak ako nik nevie určiť, kedy, kde a ktorý medveď zaútočí na človeka a ho zabije, tak nik nevedel určiť v ktorej škole sa naplní riziko a dôjde k vraždám. Sú to systémové riziká bezpečnosti štátu. Ak voľakto zlyháva tak sú to konkrétni ministri rezortov a minister vnútra. Zodpovední ministri, či poslanci sa len nahlúplo usmievajú vo svojich prejavoch. Nuž a dve partie poslancov vydierajú svoje strany a koalíciu v boji za svoju kariéru. Také déja vu pripravil svojmu bývalému straníckemu šéfovi poslanec Migaľ, až ho musel pán prezident verejne vyzvať, aby s jeho menom neoperoval. Keď predseda strany Fico nesplnil požiadavku na odstúpenie z postu predsedu strany, biznis krídlo SMERu, nazývané aj Drukiho team, založili stranu HLAS-SD.
Ak si všimneš, že pri procesoch spojených so štátnym prevratom potrebuješ vysokú hladinu emócií v spoločnosti, vieš aspoň primerane chápať súčasné spoločenské procesy. Dôvodom je, že emócie v slobodnej voľbe prekrývajú racionálnu zložku a formujú ju k deterministickému rozhodnutiu určenému aktivovaným komplexom emócií. V novembri 1989 postačovala emóciami silne nabitá informácia o zabití študenta, ktorá spôsobila následne procesy odovzdania moci, pričom pôvodne zabitý študent vstal z mŕtvych. Stačila ilúzia mŕtveho študenta. Dnes tu máme reálne zabitých, dnes sme po atentáte na premiéra nech si už o atentáte myslíš čokoľvek, stále je to emocionálne silná informácia a dnes tu máme pochody a protesty kombinované s utajenými správami tajných služieb, ktoré sa stávajú verejným tajomstvom v krátkom čase, často do 24 hodín.
Na jednej strane samo amnestia a konsolidácia verejných financií a na strane druhej nezmyselný systém hodnôt, vedúci k anarchii spoločnosti, ktorý dominantne reprezentuje Progresívne Slovensko. Riziko, že môže prísť k streľbe na demonštrantov inými slovami potvrdil predseda vlády Gruzínska. Iba blázon by vystavil riziku seba a svojich najbližších účasťou na protestoch. A predsa sú na námestiach davy ľudí. Na systémovej úrovni sa bavíš o rizikách. Raz je to naplnenie rizika vyschnutého lesa a prietrže vody, ktorá zabíja, druhý raz je to riziko útoku medveďa, ktorý zabíja a tretí raz je to riziko ostreľovača, ktorý pácha násilný trestný čin a vytvára v dave chaos. Ako vieme, na Majdane v Kyjeve asi štyridsiati ostreľovači dostali pokyn náhodným spôsobom zabiť 100 ľudí. Inými slovami, nikto nevie, ktorý ostreľovač si vyberie ktorého človeka a kedy ho odstrelí. Presne je to situácia, kedy nevieme povedať, ktorý medveď, kedy a kde zabije človeka. Na systémovej úrovni sú to totožné javy náhodného charakteru, ale majú v sebe istotu, že k javu dôjde. Takto javy spĺňajú kritéria modelov deterministického chaosu. Popri protestoch na námestiach sa na začiatku februára pri obci Fačkov objavil aj medveď, ktorý ťažko zranil poľovníka na krku a nohách.
Ako by si prepojil stav v spoločnosti so systémom hodnôt? A hlavne, máš predstavu o transformácii spoločnosti do stavu, ktorý zabezpečí nielen jej materiálny rozvoj, ale aj kvalitu života a rozvoj kultúry?
Genetici hovoria, že naše gény sú prítomné na území Slovenska už okolo 8000 rokov. To by znamenalo, že máme vysokú adaptačnú schopnosť a teda rozumieme prírode v kombinácii, že naša príroda je vhodná na prežitie človeka. A tak si bránime svoj životný priestor. Nakoniec moje stanovisko k práci profesora Korpeľa ohľadom pralesov je známe, tvrdím, že vydaním monografie Pralesy Slovenska v roku 1989 o cca 30 rokov predbehol poznanie v svojom obore lesa. Všimni si, ako národ sme vedeli aj počas druhej svetovej vojny odhadnúť svoje sily a v pravý čas sa vzoprieť fašizmu. Akoby sa situácia opakovala, či sa nám to páči alebo nie, zažívame Povstanie, len má inú formu. Tak ako má inú formu súčasný fašizmus, tak má aj inú formu súčasné Povstanie. Obsahom je ale totožné – je to spor s fašistami, či už liberálnymi alebo v ich čistom prevedení.
Ak prepojíš kapitál s vládnymi štruktúrami cez korupciu, vezmeš majetok občanovi a ak občana necháš žiť, potom sa bavíme o liberálnom fašizme, ak ho pošleš do hrobu, tak to je už čistý fašizmus. Moja definícia demokracie je založená na pochopení, že spoločnosť má svoju formu a zároveň obsah, ktorým je prerozdeľovanie zdrojov na jednotlivých špecializovaných trhoch. DeMesquito a Smith na príklade Singapuru ukazujú, že napriek diktátorskej forme je spoločnosť organizovaná demokraticky cez prerozdeľovacie procesy. Bavili sme sa, že sú to zákony prírody, ktoré určujú limity pre človeka. Je možné ukázať, že aj najväčší sviatok kresťanského sveta a príprava človeka naň, spĺňa kritériá zákonov prírody. Stačí ak symboly naplníš vedecky získanými faktami a zrazu mýtus o najväčšom hrdinovi kresťanského sveta, Ježišovi, nadobudne zmysel, ktorý je možné pochopiť. Ukazuje sa, že výsledkom Ukrižovania je sňatie tŕňovej koruny z hlavy človeka, čo nie je nič inšie iba zbavenia sa komplexov a oslobodenie človeka od nich. Sloboda je tou najvyššou hodnotou človeka, čo potvrdzuje aj chápanie Veľkej noci ako najväčšieho sviatku kresťanského sveta. Tým veda pretvára vieru na poznanie.
Osobne pod demokraciou rozumiem zosúladenie spoločenských s individuálnymi záujmami v limitoch ekologických systémov Zeme pri raste slobody spoločnosti. Jednoduchá definícia, ktorá ale obsahuje aj riešenie takého fenoménu, akým je Hardinova tragédia spoločného majetku ako problému morálky. Je to spoločný problém, ktorý buď neriešiš a ponecháš voľne na uplatnenie korupcie, alebo ho riešiš cez systém inštitúcií, ktorý zabezpečuje rovnováhu v prerozdeľovaní zdrojov spoločnosti, tak ako to navrhla nositeľka Nobelovej ceny Elinor Ostrem a ako to riešia moderné zistenia pri konštrukcii a regulácii trhov. To je ale systém bez korupcie. Ak vieme, že demokracia predstavuje ideálny stav, potom reálne stavy predstavujú regulačné odchýlky, či už zľava alebo sprava. Dovtedy, kým riešenie zabezpečuje rast slobody spoločnosti, dovtedy môžeme hovoriť, že je to správna politika, bez ohľadu na to, či je pravicová alebo ľavicová. Dôvod je jednoduchý. Sú prípady, kedy zrýchlená akumulácia kapitálu cez pravicovú politiku zabezpečí vyšší rast hodnôt a produktivity práce a stále zabezpečí rast slobody celej spoločnosti. Naopak, sú prípady, kedy rast slobody spoločnosti zabezpečí ľavicová politika vyššou distribúciou zdrojov v spoločnosti. Otázka znie, kde sú limity týchto politík, kedy sloboda už stagnuje a hlavne ako je možné merať stav spoločnosti a vhodnosť jednotlivých politík.
Na grafe si všimni, že demokraciu vieš vyjadriť len vtedy, ak máš protipól a tým je diktatúra. Zároveň si uvedom, že medzi týmito dvoma protipólmi existuje nekonečný počet stavov, v ktorých sa spoločnosť nachádza. Kým protipóly predstavujú digitálny systém, stavy medzi nimi reprezentujú spojitú funkciu. Umením je určiť spôsob merania aktuálneho stavu spoločnosti. V roku 2013 som na konferencii European Innovation Summit v Bruseli odprednášal fakty, ktoré vedú k záveru, že odstránením 10% korupcie meranej v štátoch EU indexom vnímania korupcie CPI TI dochádza k zdvojnásobeniu HDP v prepočte na obyvateľa. Zároveň sa javí, že index korupcie predstavuje rizikovú prirážku pri oceňovacích modeloch. Ak budeš sledovať vnímanie slobody v spoločnosti, tak zistíš, že ľudia majú pocit slobody, ak index korupcie na škále 0 až10 sa pohybuje v hodnotách 7,5 a vyššie. Vtedy v spoločnosti rastie nielen produktivita práce meraná životnou úrovňou, ale rastie aj kvalita života. Index vnímania korupcie CPI TI je metaindex, obsahujúci 13 rôznych indexov, ktoré komplexným spôsobom charakterizujú spoločnosť.
Vedel by si tvoje hypotézy o funkcii merania stavu spoločnosti cez index korupcie CPI TI aj dokumentovať na nejakých konkrétnych príkladoch?
V rokoch 1999 až 2002 som aktívne riešil problematiku transformácie dôchodkového systému. Naše riešenie bolo systémovo založené na správnom využití funkcií štátu a funkcií súkromného sektora tak, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmu pri správe účtov a aktív, aby sa využila ekonomika z rozsahu a aby bolo správne rozložené riziko medzi výnos pracovnej sily a výnos kapitálu. Naše finálne riešenie som mal možnosť overiť v roku 2001 na Investičnom výbore II. piliera v Kanade. Štát ale realizoval Chilský model v roku 2004. NBS po 15tich rokoch robila porovnanie výkonnosti nášho II. piliera s fondami na Novom Zélande, Nórsku a Kanady. Pri majetku fondov II. piliera vo výške 11 miliárd € došla k záveru, že keby boli investície zhodnocované na úrovni vyššie spomínaných fondov, tak by naše fondy museli mať o ďalších 11 miliárd € viacej. Vieme, že v horizonte 40 rokov zhodnotenie 1% ročne nad infláciu dáva 20% majetku. V podstate NBS potvrdila, že fondy II. piliera zhodnocujú majetok do úrovne inflácie a oproti porovnávaným fondom vo svete chýba zhodnotenie 5% nad infláciu.
Po kríze v roku 2008 som chcel vedieť, ako obstáli v Kanade. Analýza výnosov Kanadského fondu ukázala na výnos 5% nad infláciu od zahájenia existencie fondu do roku 2012, zhruba štyri roky po kríze. Keď sme riešili transformáciu II. piliera v roku 1999, naše úvahy o rizikách boli ovplyvnené materiálom bratov Országhovcov a profesora Stiglitza, ktorý na faktoch dokumentoval, že v 40 ročnom horizonte sa výnos kapitálu a výnos pracovnej sily zhoduje a pohybuje sa v rozmedzí 2 až 3% nad infláciu. Bolo to logické rozdelenie rizík medzi výnos pracovnej sily a kapitálu, ktorý hovoril o riešení problematiky. Nuž ak vieme, že index korupcie v SR sa dlhodobo pohybuje medzi 3,9 až 5,4 s priemerom kdesi okolo 5, potom je jasné, že polovica zdrojov vyfučala cez korupciu. Táto korupcia bola zavedená do zákona a teda spĺňa obsah pojmu inštitucionalizovaná korupcia. To, čo potvrdila štúdia NBS je, že nerešpektovanie riešení z rokov 1999 až 2002 a zavedenie Chilského modelu v roku 2004 predstavuje pre spoločnosť nákladný experiment v rozsahu dnes cca 17 miliárd €. Školné je drahé, ale potvrdzuje, že index korupcie CPI TI je možné používať ako rizikovú prirážku spoločnosti.
V júni v roku 2002 som na medzinárodnom seminári poriadanom ambasádou USA a Ministerstvom práce celé navrhované riešenie zhrnul v článku pod názvom Bude z občana SR nevoľník odvádzajúci povinne desiatok modernému feudálovi v podobe správcu dôchodkového systému? V podstate cez korupciu vzal štát občanom približne 8,5 miliardy € v porovnaní s priebežným systémom a navyše nerealizoval nadštandardný zisk cca 8,5 miliardy €, ktoré v svojich marketingových materiáloch občanom sľubovali v podobe Švajčiarskeho dôchodku. Približne 20% z dôchodku zmizlo. Poslanec Maroš Kondrót riešenie II. piliera opakovane rozobral v svojom vystúpení v NR SR už v decembri 2007 v rozprave k petícii o II. pilieri. Striedajúce vlády novelizovali zákon o starobnom sporení neuveriteľných 67 krát a aj tak zákon nevyriešili. S odstupom času je možné povedať, že na riešení, ktoré sme spolu s Ľubom Rúžekom vypracovali, ani dnes nie je potrebné nič meniť.
Máš aj iný príklad, ktorý demonštruje tvoj model demokracie a merania stavu spoločnosti?
Dnes obracači kabátov, ktorí len nedávno podpisovali záväzky Green Dealu vystupujú nekriticky proti Green Dealu. Nerozumejú veci, ale o to viac púšťajú tie svoje videá. Kľúčom k transformácii energetického trhu ale aj k zastaveniu degradácie ekologických systémov lesa, predstavuje spoločenská hodnota emisií. Emisie môžu mať niekoľko interpretácií. Osobne nezastávam názor, že emisie sú zodpovedné za rast teploty. Skôr vidím, že výrub stromov spôsobuje rast teploty v priestore. Svet vyrúbal polovicu stromov a diví sa, že rastie teplota a že vzrástol kysličník uhličitý z hodnoty 280 ppm na 430 ppm, temer na dvojnásobok? SR stratilo chladiaci výkon v rozsahu 400 násobku energetickej sústavy SR v rokoch 2009 až 2019, čo spôsobilo nárast teploty približne o 1°C, temer polovicu nárastu teploty. Biotická pumpa ako nelineárny systém zabezpečuje otáčanie vody medzi povrchom zeme a atmosférou. Plocha výparu na stromoch je cca 6 až 8 násobná ako je plocha zeme na ktorej stromy stoja. Ak stromy vytneš, tak prerušíš biotickú pumpu. Voda, ktorá sa viackrát otočila medzi zemou a atmosférou, v adiabatickom procese odtransportovala energiu z povrchu zeme a v horných vrstvách atmosféry ju rozptýlila. Po prerušení biotickej pumpy ako dôsledok výrubu stromov, sa voda vyparí iba raz. Je to znížený výpar vody, ktorý spôsobuje akumuláciu vody v ovzduší, zvyšuje energiu ovzdušia, znižuje zásoby spodných vôd na pevnine a spôsobuje rast teploty.
Ak by som chcel poškodiť ekológiu lesa na Slovensku, tak by som vydával premnoženého lykožrúta za dobro, nechal zničiť smrečiny a za príčinu problému by som označil lesníkov, lebo však oni rúbu les. Realita je, že problém lykožrúta je definovaný v platnej legislatíve. Si povinný monitorovať les a ak napočítaš za rok päť m3 dreva na piatich hektároch, ktoré je napadnuté lykožrútom, potom si povinný vyhlásiť stav kalamity a riešiť sanáciu lesa. Proste je to problém narátať do päť. My sme však povedali, že darmo na komíne biomasovej elektrárne nameriaš 1,2 tony emisií pri výrobe 1 MWh elektrickej energie, rozhodneš a prehlásiš, že spaľovaním biomasy emisie nevznikajú. V rozpore s fyzikálnym parametrom. A poskytneš dotácie, ktoré musí povinne zaplatiť občan. Proste podvod, ktorý poškodil ekológiu lesa v dnešných cenách asi o 35 miliárd € za roky 2009 až 2019. Problémom z hľadiska zdravia ale nie sú emisie, ale pevné častice, zvlášť PM 2,5 a rast lokálnej teploty. PM 2,5 sú častice, ktoré prenikajú cez encefalitickú bariéru v organizme človeka, sú schopné niesť vírus a štatisticky spôsobujú približne smrť 5000 ľudí ročne, aspoň to tvrdí SPP v svojej reklame.
V prípade bioplynových staníc ideme už do absurdity. V 70tych rokoch skúmali vedci na Univerzite v Nitre, aké hnojivo je najlepšie na pole – vyšiel im maštaľný hnoj. Vedecký titul mali asi udeliť všetkým sedliakom. Teraz najprv v bioplynke maštaľný hnoj sfermentujeme a vytvoríme plyn. No a v Dusle Šaľa zas z plynu robia umelé hnojivo. Aby toho nebolo málo, ešte aj takúto výrobu plynu podporujeme, t.j. spoločnosť sa skladá cez povinné platby za elektrickú energiu na tento vecný nezmysel a z nich sa platí dotácia. Dotujeme bioplynky a dotujeme aj Duslo Šaľa cez ďalšie podporné schémy.
Asi najjednoduchšie je možné ukázať inštitucionalizovanú korupciu na príklade dotácií pri výrobe solárnej energie. Prvých 120 MW výkonu dostalo dotácie k celkovej cene 430 €/MWh. Ak priemerná cena na trhu bola 70€/1MWh, potom dotácia predstavovala 430-70 = 360 €/1 MWh. Energia zo solárnych panelov nahradila v priemere energiu s indexom emisií 0,2t. To znamená, aby si vyrobil jednu emisnú povolenku, potrebuješ vyprodukovať 5 MWh, tj. dotácia je vo výške 5×360 = 1 800 € na jednu tonu emisií. Problém je ale ešte zložitejší, energia sa vyrába s osemhodinovým predstihom pred spotrebou. Jej uskladnenie a vyskladnenie stojí napríklad v cykle Čierneho Váhu 28% a k tomu je potrebné prirátať distribučné straty dvakrát 15%. Dokopy 48% sú náklady na pokrytie strát, čo potom celkové náklady na dotáciu jednej emisnej povolenky predstavuje 2 664 €. Keďže časť energie sa minie v čase produkcie, môžeme zaviesť predpoklad, že náklady na jednu emisnú povolenku sú v intervale 1 800 až 2666 €. Spomeň si na emisnú kauzu, kde sa jedna tona emisnej povolenky predávala za 5€. Inými slovami, spotrebiteľ zaplatil za jednu tonu emisnej povolenky od 1800 do 2666 € a štát ju predal za 5€. to znamená, že spotrebiteľ nemá protihodnotu od 1795 do 2 661 €, t.j. od 99,72 do 99,98 percent. To je už temer čistý transfer peňazí pre vybratého príjemcu.
No a to je presne stav diktatúry na grafe spoločnosti. Ak vieme, že návratnosť investície bola počítaná na 6 rokov, potom 15 ročný príjem takýchto peňazí je po šiestich rokoch ekonomicky neobhájiteľným nezmyslom. Predsa po splatení investície, nech už je v tempe 6 ročnom, by majiteľ mal dostať prevádzkové náklady a primeraný zisk, povedzme 12%. Žiaľ, realita je, že doplatky bežia plných 15 rokov a teda stanovisko Miloša Zemana z mája v roku 2013, podľa ktorého je princíp doplatkov ekonomickou sabotážou je na mieste. Navyše, komisár Tajani v The Telegraph v septembri 2013 povedal jasne, že energetický trh masakruje priemysel EU, čo je realita. Ak do toho zohľadníš vyjadrenie z NR SR Jána Slotu, že v prípade privatizácie Slovenských elektrární išlo o GALAKTICKÝ LUP, tak máš korupciu ako vyšitú.
Nakoniec spis Gorila to dokumentuje dostatočne aj pre bežného človeka. Dnes sa Slovensko skladá majiteľom podielov v energetických podnikoch neuveriteľným spôsobom. Podľa ministra hospodárstva Sulíka na výrobu 1 MWh boli priemerné náklady 38 €/1 MWh, v českej republike sú dokonca nižšie. A predsa spotrebiteľ platí štátom dotovanú cenu silovej energie 61€/1 MWh a k tomu distribučné poplatky a v nich dotácie. Je to kompletný nezmysel, ktorý spôsobuje trojnásobné až štvornásobné ceny energií oproti Číne a USA a v podstate zničilo ekonomiku EU. V Nemecku vlani museli doviezť v bilancii 30 TWh elektrickej energie a cenu na trhu ťahá aj vývoz na Ukrajinu.
Je skutočne smiešne, že konštruktér trhu a regulačných nástrojov, ministerstvo hospodárstva nereaguje na situáciu konštrukciou racionálnych regulačných nástrojov. Ministerstvo nechalo trh zmeniť z produkčného trhu na trh špekulačný a tým umožnil devastáciu malých a stredných podnikov pri divnej ochrane obyvateľstva cez ďalšie zvýšenie štátneho dlhu. Politická propaganda je schopná takúto korupciu predkladať národu ako úspech politiky, možno vydávanú za ľavicovú politiku. Pri energetickom trhu je korupcia inštitucionalizovaná rovno v konštrukcii a regulácii trhu a pri vytvorení trhu s externalitou v podobe emisií, čo je ekonomický nezmysel. Externalitu môžeš transformovať, ale obchod s emisiami na báze ponuky a dopytu je ekonomicky nerealizovateľný, predsa nebudeš produkovať emisné povolenky ako tovar. Tovarom je vždy energia a sprievodné emisie sú len externalitou. Ale ako nástroj korupcie sú emisie na trhu ideálnym nástrojom redistribúcie zdrojov pre vybrané subjekty. Opäť, povedané slovami Miloša Zemana, vytvorením trhu s emisnými povolenkami ide o ekonomickú sabotáž vydávanú za ochranu ekológie. Škandál Interblue Group len dokumentuje realitu korupcie, spomeň si na debatu ministra Počiatka s generálnym prokurátorom Trnkom.
Ak ale riešiš problém transformácie energetického trhu cez spoločenskú hodnotu emisií, nakoniec dostaneš riešenie v budove, kde je možné na faktoch ukázať, že došlo k zníženiu spotreby primárnych zdrojov energie o 80% proti referenčnému bodu a emisií o 90% a viac. Navyše nová kvalita vnútornej klímy budovy rozšírila služby zákazníkom tak, že si zvýšili v konečnom dôsledku produktivitu práce – je to mechanizmus transportu energie, ktorý nevíri vírusy a ktorý umožňuje v horúčavách štandardný spôsob vyrovnania teploty organizmu s prostredím bez toho, aby došlo ku kolapsu organizmu. Pre mňa je extrémna podpora Green Dealu neprijateľná a zas je neprijateľný aj druhý extrém, odmietnutie tam, kde má svoje opodstatnenie. Ale politik najprv podpíše Green Deal v EU a potom otočí svoj plášť a spustí naň nekompromisnú kritiku.
Po odmietnutí politiky riešiacej klimatické zmeny prezidentom Trumpom aj v Európe zaznieva významná kritika politiky Gren Dealu. Dá sa k tejto problematike použiť systém hodnôt o ktorom hovoríš?
Samozrejme. Osobne sa stotožňujem s názorom Miloša Zemana, že tak ako bol program realizovaný, predstavuje ekonomickú sabotáž. Voľakedy som neveriacky čítal, že Volkswagen prechádza na čistú elektromobilitu. Po pár rokoch už zisťujú, že nielen že strácajú trhy, ale vyhodili nezmyselné peniaze do výskumu a vývoja. Toyota vsadila na hybridný typ a dnes vyrába svoje vozidlá s polovicou pracovníkov ako Volkswagen, t.j. s dvojnásobnou produktivitou práce. Nezmyselný tlak komisie na automobilky spoločnosť stojí neuveriteľnú stratu konkurencie schopnosti. Na druhej strane riešenie pre nehnuteľnosti, založené na výskume 400 budov Nemeckými výskumnými ústavmi nemá chybu. Minimálne my sme ju v našom aplikovanom výskume nezistili. Smernice, primerane aplikované dávajú šancu využiť disponibilnú energiu prostredia a zaistiť významné zníženie spotreby fosílnych zdrojov. Problémom je definícia obnoviteľného zdroja energie a problémom je, že v konštrukcii trhu nie je definovaný vynútený energetický zdroj a primerané regulačné nástroje.
Môžeš si dať rovnicu DOTÁCIE = KORUPCIA. Krásne to bolo vidno pri prijímaní zákona 309/2009 z.z. o podpore OZE a kogenerácie, vyhlášky, ktoré stanovovali výšku doplatkov boli vydávané tri mesiace po prijatí zákona v NR SR. Poslanci hlasovali síce podľa palca, ale nemal nik predstavu o akom ekonomickom zásahu do trhu sa jedná. Bola a stále je to ekonomika Jánošíka, od buka do buka, s tým, že náš Jánošík chudobným bral a bohatým sypal plným priehrštím. Ak navyše na trh pustíš finančný kapitál bez obmedzenia, potom transformuješ energetický trh na trh špekulačný t.j. trh bezprácnych ziskov. No a to je to, čo zažívame, cez trh financujeme finančných príživníkov. Pozrieš sa na ich výkazy a tam vidíš, kde je životná úroveň občana. Zbytok je propaganda politikov. Na transformáciu energetického trhu potrebuješ jediný parameter a tým je spoločenská hodnota emisií a jej inverznú hodnotu emisných povoleniek a regulačný nástroj limitujúci prítomnosť špekulačného kapitálu. Trh s energiami prestal plniť svoju signalizačnú úlohu produkčného trhu a stal sa zdrojom bezbrehého obohatenia, plateného občanmi SR svojou kvalitou života. Bez vyriešenia Gorily a súvisiacich procesov asi nik nepohne s kvalitou života v spoločnosti, nech už bude politik sľubovať modré z neba.
Ako by si interpretoval systém hodnôt v zdravotnom systéme? Je to vôbec možné?
Ak vezmeme príklad doplatkov k solárnym energiám, na grafe Demokracie vyššie je možné vidieť, že 99,72 až 99,78 % nemajú platby zaplatené spotrebiteľom protihodnotu a teda že ide temer o ideálny stav diktátorského prerozdeľovania zdrojov. Na II. pilieri je zas zdokumentované, že index korupcie 5 predstavuje rizikovú prirážku. Ak ju aplikuješ na zdravotný systém, potom 9 miliárd € x 0,54 = 4,86 miliárd € je efektívnych v systéme a viac ako 4 miliardy € je možné pokladať za sumu, ktorá nemá protihodnotu pre poistenca. Otázka je, kde sú tieto peniaze?
V prvom rade v systéme povinného poistenia, vynucovaných platieb represívnymi nástrojmi štátu, kde podnikateľ ručí svojim majetkom, neexistuje trh. Zákon logiky je zákon prírody a teda logicky ak neexistuje trh, nemôže existovať zisk. A cez to všetko si poisťovne vyplácajú zisk, akoby na trhu podnikali, čo nie je pravda, nech už propaganda tvrdí svoje.
Druhým významným zdrojom straty efektivity vynaložených prostriedkov je konflikt záujmu jedného majiteľa, ak vlastní poisťovňu, zdravotného poskytovateľa služieb, sieť lekární či laboratórií. Štát pošle peniaze do poisťovne a pán majiteľ sa rozhodne, z ktorého subjektu si tie peniaze v podobe zisku alebo služieb vyplatí.
Tretím zdrojom je nevyriešená asymetria v informáciách medzi pacientom a lekárom. Riešením nie je, aby každý občan mal vedomosti lekára, ale aby lekár nemohol využiť túto asymetriu vo vedomostiach a aby nemohol vťahovať poistenca do morálneho hazardu, t.j. aby svojou liečbou odstraňoval príčinu a nezostal len pri opakovanom liečení následkov, ktoré sa nakoniec rozvinú do chronickej choroby. Je to kapitál, ktorý tlačí lekára do praktík morálneho hazardu a teda zvyšuje umelo náklady systému. Zimbardo popísal takýto systém, ako systém s Luciferovým efektom. To, čo experimentálne zistil je, že ľudia sa temer obratom prispôsobujú nastavenému systému.
Všimni si, v takomto systéme nebude nik spokojný, ani pacient ani lekár a zdá sa, že ani majitelia kapitálu, stále chcú viac.
Problém je, že zákony z roku 2004 zrušili zdravie ako kolektívny majetok spoločnosti, individualizovali ho a premenili na tovar. So zdravím ako tovarom sa veselo obchoduje, paradoxne za peniaze povinne platiacich poistencov, ktoré sa systémom pretočia a značná časť končí v podobe výnosov na účtoch majiteľov kapitálu. Kritickým problémom je nefunkčný dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý nerieši asymetriu v informáciách, čo je systémová záležitosť. Nakoniec, lekári sa búria a jediné čo som zatiaľ videl bola snaha ministra postaviť lekára proti pacientovi. Chce to odvahu kohokoľvek, od najvyšších politikov počnúc, aby tento stav začali riešiť aj reálne. Zatiaľ sme len v rovine politických sľubov a prísľubov bez reálneho posunu. A ľudia zomierajú a zomierajú a nevedia si pomôcť. Zlyhal systém a zlyhal štát a teda politici čo riadia tento štát. Proste zdravotníctvo riadi Gorila.
Ak by som mal určiť jadro problému, tak je to nerešpektovanie zákonov prírody, čoho dôsledkom je korupcia a dôsledkom korupcie sú zbytočne mŕtvi a chorí ľudia. V takomto ponímaní môžeš rovno povedať, že ústava nechráni ani život a ani zdravie občana. Pandémiu je asi zbytočné rozoberať. Stačí spomenúť, že už aj renomovaní vedci z USA označujú vakcíny mRNA za biologickú zbraň. Celý proces sprevádza rozsiahla korupcia dokonca na úrovni senátorov v USA, kde sú známe sumy, ktoré od farma firiem získali senátori v rámci lobingu. Na druhej strane aj pandémia preukázala, že spoločnosť má kolektívne zdravie. A preto podlieha zisteniam Garretta Hardina, ktorý problém spoločného majetku lokalizoval ako problém morálky. Štyri miliardy euro ročne je suma, ako dôsledok zmeny zdravia na tovar, ktorá ide na účet inštitucionalizovanej korupcie. Vystihuje neprimerané prerozdeľovanie spoločenských zdrojov v prospech vybraných jednotlivcov. Takýto systém v USA dosiahol vrchol v akte vraždy riaditeľa najväčšej zdravotnej poisťovne v New Yorku ako akt zúfalého poistenca, keď mu poisťovňa vyrubila doplatok ku poisteniu za lekársky úkon. Nezmyselný spôsob transformácie zdravia na tovar nesie dôsledky, pričom riziko je možné dokonca vyčísliť. Ideme čakať, ako pri medveďovi, alebo pri lykožrútovi, kým sa riziká naplnia a dôjde ku katastrofe, t.j. k aktom zúfalstva poistencov v podobe vraždy podobne ako v USA?
Biblia chápe človeka skôr z pozície dobra, čo svedčí aj výrok „ Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom!“ Je možné sa spoľahnúť na tento princíp?
Predstav si, že spolupracuješ na nejakom diele. No a spoločník ti ukradne časť zdrojov. Ak by si mu poskytol ďalšie zdroje, čo je ten povestný chlieb, čo myslíš, ako sa zachová? Iba posilníš jeho presvedčenie, že môže takto konať. V prierezovej publikácii teórie hier aplikovanej na chovanie človeka pod názvom Pôvod cnosti (The Origines of Virtue) od Matt Ridleya je cez dynamickú verziu hry ukázané, že ak zrazu jeden z partnerov sa zachová negatívne, riešením nie je pozitívna odpoveď, ale negatívna, platí vtedy skôr to známe oko za oko, zub za zub. Akonáhle ale pôvodca negatívneho aktu prejde do pozitívnej polohy, racionálne riešenie je zmeniť hru a prejsť tiež do pozitívnej odpovede. Môžem to priblížiť na informáciách z Majdanu v Kyjeve, ktoré poskytol jeden z najatých ostreľovačov. Médiá priniesli, že ich bolo štyridsať a ich úlohou bolo s náhodným výberom zabiť sto ľudí, z toho časť z poriadkových služieb a zbytok demonštrantov. Vládny režim ale poslal poriadkové sily na demonštráciu neozbrojené. Výsledok poznáme, zabitím ľudí vznikla vysoko emotívna situácia, ktorá viedla k pádu vlády. Proste na kameň sa vláda snažila odpovedať chlebom.
Všimni si, celý systém je založený na vytvorení davu a následne, keď je dav dostatočne veľký, vytvoriť emocionálne silnú situáciu. V roku 1989 stačilo rozšíriť falošnú informáciu o smrti študenta, ktorej verejnosť uverila a dav splnil svoju úlohu, vláda padla. V roku 2018 to bola dvojnásobná vražda novinára a jeho priateľky, ktorá viedla k pádu vlády po následných demonštráciách na námestiach. No a dnes je to obdoba týchto procesov, ktoré dospeli do stupňujúceho sa davu na námestiach, neúspešný pokus o vyslovenie nedôvery v parlamente a o informáciách daných verejnosti, že sa jedná o pokus o vládny puč.
Opäť, keby vláda nezasiahla a scenár by sa primerane zopakoval ako v Kyjeve, alebo v roku 2018 na Slovensku, nik by na proteste nevedel, v ktorom meste, kedy a kto bude predmetom násilného činu. Inými slovami, ak by pri tomto náraste rizika vládna moc nezasiahla mocensky, t.j. na pripravený hod kameňom by nemala pripravený kameň, ale použila by chlieb, tak by došlo k dokonaniu vládneho prevratu, podobne ako v roku 2014 v Kyjeve. Pokiaľ má vláda dostatok dôkazov, musí konať v prevencii. Pri modelovaní, predstavujú provokatéri zdroj rizika a aj keď nevieme povedať ktorý z nich, kedy a kde vyvolá násilný čin, prednostne s poriadkovými silami, máme ale istotu že bez zásahu zvonka riziká sa naplnia a k takémuto násilnému javu dôjde. Jedine prevenciou je možné významne znížiť riziko výskytu takéhoto javu, a ak aj napriek tomu k nemu dôjde, tak odpoveď nemôže byť chlebom ale kameňom. To hovorí teória hier a to hovorí aj prax. Neurčitosť je zákon prírody, ktorý predstavuje podstatu tohto javu. Riešením je eliminovať neurčitosť a transformovať ju do stavu pod kontrolou.
Príkladom je populácia medveďa. Ak vieme, že predačným tlakom vniesol človek do populácie medveďa informáciu v podobe pachovej stopy človeka, ktorá regulovala chovanie medveďa tak, že medveď sa človeka bál, výmena populácie medveďa za populáciu bez tejto regulačnej funkcie od roku 2000 spôsobila, že medveď na človeka útočí. Nik nevie povedať, ktorý medveď, kde a kedy na človeka zaútočí a zraní ho alebo zabije. Len máme istotu, že sa tak stane. Z medveďa sa stala biologická zbraň. Štátne orgány na to určené ale nekonajú a tak riziko sa nielen že neredukuje, ale s pribúdajúcim počtom medveďov narastá, čo je možné dokumentovať na štatistike útokov medveďa na človeka, na počte úmrtí a ťažkých ublížení na zdraví. Odpovedať chlebom je vecný nezmysel.
Obsah javu spojeného s medveďom ako rizika je ten istý, ako pri ostreľovačoch v roku 2014 na Majdane v Kyjeve, mení sa len forma. Kvalitatívny rozdiel je ten, že kým medveď koná pod prirodzeným inštinktom ako reakcia spustená nevedomým procesom, ostreľovači konajú vedome na základe objednávky. Riziko eliminuješ, ak eliminuješ v prevencii násilné trestné činy, zamerané na vyvolanie chaosu v protestujúcom dave. V mnohých štátoch riziko spojené s medveďom, eliminovali ich vyzabíjaním. V SR sme mali lepšie riešenie, vytvorili sme v populácii regulačnú funkciu pachovej stopy človeka, ktorá spôsobila, že aj taký dravec, ako medveď sa človeka bál.
V prípade davu je potrebné v prevencii zamedziť príchod profesionálnych aktérov násilných činov, zamedziť prísun zbraní na územie SR a cez zosilnené a vyzbrojené poriadkové zložky zabezpečiť bezpečnosť protestujúcich. Pokiaľ sú protestujúci cudzí štátni príslušníci, zvážiť ich vyhostenie v súlade so zákonom. Keď som študoval sociálny systém Japonska a v ňom podmienky pre cudzincov a ich integráciu do spoločnosti, neviem si predstaviť ich prítomnosť na protestoch proti vláde. Do 24 hodín by asi boli vyhostení z Japonska. Nie je to nič inšie, ako opäť reakcia typu kameň za kameň. Proste reakcia chlebom nie je riešením.
Vráťme sa ale k problémom mladej generácie, ktorá je v rozhodujúcej miere organizovaná na protestoch. Na jednej strane sú tam rečníci, čo z papiera čítajú viac menej frázy bez obsahu, podporení skandovaním hesiel, na druhej strane sú tu asi nevyslovené nespokojnosti mladej generácie, ktorá síce cíti, že spoločnosť jej nedáva šancu, len to nevie odborne a zrozumiteľne pomenovať. V čom vidíš problém?
Naša spoločnosť v honbe jednotlivcov za bohatstvom pri deľbe spoločného majetku jednoducho prekročila a potlačila také hodnoty, akými je rovnosť príležitostí, potlačila spravodlivosť a tým zasiahla do slobôd jednotlivcov. Proste sloboda spoločnosti sa znižuje a predstava, že poctivou prácou zaistíš pre rodinu budúcnosť sa pre mladého človeka stala skôr ilúziou ako realitou. Mnohí komentátori tu dávajú paralelu vo vývoji EU s Rímskou ríšou a jej zánikom. Je fakt, že mýty a symboly polyteizmu počas pádu Rímskej ríše zanikali v tvrdom strete s monoteizmom, dnes je ale situácia kvalitatívne odlišná. Veda napĺňa mnohé symboly kresťanskej viery vedecky získanými faktami a ukazuje, že mýty v Biblii sa dajú pochopiť racionálnym spôsobom, navyše mnohé z nich sú písané exaktne v limitoch zákonov prírody. Dnes veda vie vysvetliť také fenomény, akým je Ukrižovanie, Vzkriesenie či Veľký pôst na vode.
Inými slovami, mýty kresťanského sveta nezanikajú, ale transformujú sa z viery na poznanie. To je základný rozdiel doby pádu Rímskej ríše a súčasnosti. V politológii spor doby dostal označenie ako stret medzi pokrokom, nazvaným progresom a konzervativizmom, chápaným ako regres spoločnosti. Osobne si myslím, že je to skôr politická propaganda. Ak sa vnoríš do problému, tak nakoniec zistíš, že podstata problému tkvie v tom, či sú rešpektované zákony prírody, alebo sa realizujú neoverené myšlienky, snažiace sa búrať minulé vzťahy a vydávať ich za progres.
Ako príklad poslúži moderná neurobiológia a psychológia pri problematike komplexov. Všimni si, že pokiaľ dochádza u mladých ľudí k skratovým jednaniam a vraždám, sú to chlapci, či mladíci. Možno mi niečo uniklo, ale dievčatá sú len medzi obeťami. Aj primitívne národy vedeli, že v procese iniciácie šamani cez preťaženie zvlášť fyzické ale aj psychické, dokázali likvidovať detské komplexy v hlavách chlapcov a po šiestich mesiacoch sa z džungle vracali mladí bojovníci, schopní prevziať zodpovednosť za seba a byť súčasťou kolektívnej ochrany kmeňa. Šamani vedeli, že dievčatá prechádzajú takýmto intenzívnym preťažením a zbavením sa komplexov počas pôrodu. Ak sa zamyslíš nad prístupmi počas socializmu, spomeň si na mazácku vojnu. Zhodou okolností šesť mesačný prijímač robil z detí chlapov. Mamičky sa síce chodili sťažovať veliteľom, ale zvyčajne iba raz. Veliteľ im sľúbil nápravu. Jednorazove zvýšil intenzitu výcviku jednotlivca, nech si už pod tým predstavíš čokoľvek, a dotyčný vojak si rozmyslel, či sa ešte bude sťažovať mamičke. Je možné, že socializmus nevedel psychologickú podstatu mazáckej vojny, ale osvedčila sa v praxi a tak sa stala štandardom.
My sme po roku 1989 povinný vojenský výcvik zrušili. Mnohí mladí ľudia ale cítia, že potrebujú preťaženie a tak vyhľadávajú adrenalínové športy a dokazujú si navzájom športové výkony, ktoré často nedávajú zmysel dovtedy, kým ich neinterpretuješ týmto spôsobom. Preťažiť vieš organizmus aj cez psychicky náročný program, napríklad dlhodobý intenzívny kurz cudzieho jazyka. Či sa nám to páči alebo nie, problém v spoločnosti je zvyčajne sprevádzaný odklonom od znalostí, získaných spoločnosťou a vyjadrených často v mýtoch a symboloch. Je to odklon od platných zákonov prírody. To nastupuje vtedy, keď človek uverí v seba a s autoritou MAJITEĽA PRAVDY konštruuje svoje systémy. Realita ale je, že za rohom sa skrýva Einsteinov smejúci sa Boh, čo nie je nič inšie ako pôsobenie zákonov prírody. A tie sa nakoniec presadia.
Je možné túto skutočnosť, t.j odklon od platných mýtov a symbolov, t.j od zákonov prírody dokumentovať aj na nejakom spoločenskom systéme?
Môžem uviesť hneď dva príklady. Paul Ormerod po aplikácii teórie chaosu na ekonomické procesy skonštatoval, že teória ponuky a dopytu, ako základ ekonomiky dvadsiateho storočia platí len v úzkom intervale, okolo rovnovážneho bodu. Jeho rozbory ukázali, že vieme trh skonštruovať, vieme trh regulovať, ale nevieme trh riadiť. Inými slovami, akýkoľvek zásah do trhu neurobí nič inšie, iba zvýši náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Jean Tirole dostal Nobelovu cenu za analýzy, ktoré preukázali, že každý trh určený pre príslušné produkty a služby musí zároveň popri všeobecných princípoch zohľadňovať aj jeho špecifiká, t.j. špecifické vlastnosti tovaru alebo služby. To znamená, že konštruktér trhu s elektrickou energiou musí rozumieť vecnej podstate výroby a spotreby elektrickej energie, podobne je to na trhu sociálnych služieb, kde konštruktér trhu musí rozumieť sociálnym rizikám, princípom poistenia, princípom sociálnej solidarity, musí vedieť popísať a kvantifikovať čierneho pasažiera, či princípom rozloženia rizík medzi výnos kapitálu a výnos pracovnej sily. Podobne je to aj na trhu konštruovaného pre zdravotný systém, kde opäť konštruktér trhu musí rozumieť vlastnostiam trhu, musí rozumieť asymetrii v informáciách na trhu, musí rozumieť konfliktom záujmu na trhu, či morálnemu hazardu ako dôsledok asymetrie v informáciách na trhu, ktorý je výrazne prejavujúci sa medzi lekárom a pacientom až do tej miery, že lekár má v symbolickom vyjadrení Biblie postavenie Boha a pacient postavenie Jóba.
Ak si predstavíš produkciu elektrickej energie a jej distribúciu k spotrebiteľovi, tak vecný trh, kde sa stretáva ponuka a dopyt v reálnom čase, predstavuje prakticky centrálny dispečing prenosovej sústavy. Je to z toho dôvodu, že elektrická energia sa spotrebuje v čase jej vzniku. Elektrickú energiu nevieš skladovať. Elektrickú energiu síce vieš pretvoriť na iný typ energie a v tejto forme uložiť a znova ju spätne premeniť na elektrickú energiu, ale samotnú komoditu spotrebuješ okamžite v čase jej vzniku. Technicky je systém ponuky a dopytu realizovaný tak, že je regulovaná frekvencia v sieti okolo rovnovážnej hodnoty frekvencie 50Hz v intervale, mobilizáciou potrebných zdrojov do zvýšenia výkonov pri poklese frekvencie a zníženia výkonov zdrojov pri zvýšení frekvencie nad 50Hz.
Ak ale sú vyčerpané možnosti zvyšovania výkonu reguláciou pripájaním elektrární do sústavy, dispečer musí odpájať záťaže, t.j. postupne obmedzovať spotrebiteľa. Všimni si, že trh s elektrickou energiou v podobe dispečingu prenosovej sústavy predstavuje extrémne vyjadrenie Paula Ormeroda – signál o zvýšenom alebo o zníženom dopyte, t.j. o nerovnováhe na trhu je poskytovaný trhom v podobe technickej veličiny, frekvencie, definovanom úzkym intervalom (+/-) okolo frekvencie 50 Hz. Ak dochádza k relatívne malej odchýlke od tohto rovnovážneho stavu, rýchlo narastá riziko rozpadu sústavy a teda k prerušeniu dodávky elektrickej energie. Bez aktívnej regulácie, reagujúcej počas minút na zmenu dopytu na trhu, vecný trh s elektrickou energiou ako komoditný trh nemôže existovať. Napríklad nábeh a prifázovanie regulačnej elektrárne Čierny Váh do prenosovej sústavy je do 90 sekúnd od zadania požiadavky a spustenia procesu prifázovania do prenosovej sústavy. V prípade batériových úložísk bude pripojenie kratšie.
Je to dispečer, ktorý má k dispozícii všetky potrebné údaje pre zabezpečenie rovnováhy na strane ponuky a dopytu elektrickej energie a reguluje sústavu. Príslušné elektrárne majú aj svoje nákladové charakteristiky a teda je jasné, s akými nákladmi sústava pracuje. Pokiaľ by nedošlo k takejto vecnej regulácii, elektrická sieť by sa rozpadla a dodávka elektrickej energie by skončila, čo je v hantírke energetiky označované pojmom blackout. Na úrovni centrálneho dispečingu sa určuje, aj ktoré energetické zdroje a s akou technickou a ekonomickou charakteristikou sú zapájané v danom momente do sústavy a tiež dochádza k určeniu dodávok či nákupu zo zahraničia. Na centrálnom dispečingu dochádza k tvorbe podkladov pre vecné bilancovanie a zúčtovanie. Na takzvanom spoločnom účte má dispečer k dispozícii aktuálne náklady spojené s výrobou elektrickej energie. Ich spriemerovanie poskytuje údaj o priemerných nákladoch v akomkoľvek časovom intervale, včítane zúčtovania celoročných nákladov.
Dnes sme si ale vytvorili obchodné miesto, burzu s cenou elektrickej energie. Táto burza je odtrhnutá od fyzickej dodávky elektrickej energie a tým je odtrhnutá aj od systému ponuky a dopytu a od nákladovej položky. V podstate dochádza k porušeniu zákona prírody vystihnutého teóriou chaosu, tak ako to vyskúmal Paul Ormerod. Obchodná burza ako trh špekulačného finančného kapitálu v podstate narušuje produkčnú burzu s komoditou, neposkytuje ekonomický signál pre energetický priemysel. Tak ako bol vždy dodržiavaný princíp dodávok tovarov do miesta dodania, tentoraz obchodné zmluvy nie sú sprevádzané v reálnom čase s dodaním elektrickej energie. Sú to všetko termínové a opčné kontrakty a tým burza už neposkytuje jej poslanie – vytvorenie signálu pre trh ako výsledok ponuky a dopytu, ale produkčný trh je transformovaný na trh špekulačný, navyše je tento trh úplne odtrhnutý od produkčného trhu. Už to nie sú producenti a spotrebitelia, ktorí určujú primerané ceny elektrickej energie, ale trh ovládol špekulačný kapitál, ktorý operuje v celkom inom režime, ako je produkčný trh. Vidno to na Slovalcu v Žiari nad Hronom. Pre spoločnosť bolo výhodné predať so ziskom elektrickú energiu nakúpenú v minulosti a výrobu ukončiť. Navyše, štát sa musel postarať o prepustených zamestnancov. Prevládla špekulácia na trhu s elektrickou energiou nad produkciou podľa predmetu výroby.
Komoditný trh bol vždy taký, že obchod bol spojený s dodávkou komodít. Inými slovami, je to vždy reálna komodita, ktorá je podkladným aktívom konkrétneho obchodu. V zmysle pravidiel, po uzatvorení obchodu bolo nutné doručiť komoditu do skladu kupujúceho. To ale v prípade elektrickej energie nie je možné. Odtrhnutie dodávky komodity v podobe elektrickej energie realizovanej cez centrálny dispečing od obchodu hovorí, že burza s elektrickou energiou je virtuálnou burzou, ktorá v sebe skrýva výlučne špekulačný typ obchodu a neposkytuje ekonomický signál trhu pre účastníkov trhu včítane regulátora, proste výroba a spotreba je regulovaná produkčným trhom cez centrálny dispečing, ale cena je určovaná na špekulačnej burze cez finančné nástroje.
Pán Noveský zriadenie burzy s elektrickou energiou v Lipsku nazval rovno podvodom. V prípade burzy s elektrickou energiou špekulačný kapitál pracuje bez toho, aby v danom momente uzatvorenia zmluvy existovala komodita ako aktívum, ktoré je podkladom obchodu. Príklad je nasledovný. Podľa ministra Sulíka v SR máme priemerné náklady na jednu MWh silovej elektrickej energie 38 €, pre Českú republiku uvádza pán Noveský ešte nižšiu sumu nákladov o cca 4 € na 1 MWh. Ak máš dlhodobo cenu elektrickej energie na burze 110 €/1MWh, potom zisk voči cene na burze predstavuje 72 €/1MWh. Ak si povieš, že cca 2 mil. domácností dostáva štátom deklarovanú cenu 61 €/1MWh t.j. elektrárne majú zisk 23 €/1MWh a ak priemerná spotreba ročne je 4 MWh na domácnosť (okrem tých čo kúria el. energiou) potom zisk zo spotreby v domácnosti je 8 mil. MWh x 23 €/MWh = 148 mil. €. Fakt je ten, že domácnosť platí 70€/MWh, zrejme rozdiel 9€/MWh si berie dodávateľ, čo je ďalší priekupník.
Štát ale hovorí, že cenu dotuje, t.j. zadlžuje štát, pričom dlh bude musieť zaplatiť občan v podobe daní a iných odvodov. Ak SE vyrobia cca 24 TWh, potom zisk zostávajúcej produkcie predstavuje 16 mil MWh x 72 = 1 152 mil € , t.j. celkový zisk je 1,3 miliardy €. To je ale výpočet voči trhu, ktorý SE nemá vo výkazoch. Kde sa teda tento zisk stráca? Časť zisku si realizuje špekulačný kapitál a časť zisku voči burze realizuje dodávka cez priame kontrakty veľkým spotrebiteľom, kde sú individuálne ceny. Verejnosť nemá predstavu o týchto zmluvách, pretože podliehajú obchodnému tajomstvu. URSO síce stanovuje cez regulačné nástroje trhu maximálne ceny, ale ak sú regulácie založené nie na nákladoch, ale rozhodujúcu položku v regulácii predstavujú ceny na trhu, aj v takýchto prípadoch je rozhodujúcou položkou, ktorú tvorí cena, špekulácia na trhu.
Tak je možné vysvetliť, že ak máš dostatok finančného kapitálu, bez väčších problémov vieš zvýšiť cenu na trhu z 30 €/1MWh na 1000 €/1MWh v priebehu pár mesiacov a po páde cien ustabilizovať ceny na úrovni 110 €/1MWh, čo sú ceny likvidačné pre mnohé stredné a malé podniky. Ak sa pozrieš na graf, tak cenu 984€/1MWh trh dosiahol 26.8.2022, hoci ešte 14.3.2022 sa cena pohybovala na úrovni 161 €/1MWh. Nástroje finančných operácií si kapitál vyskúšal ku koncu roku 2021, kedy cena prudko vzrástla z hodnoty 186€/1MWh na hodnotu 298 €/1MWh a opätovne prudko klesla späť v priebehu pár dní.
Všimni si, zisk z dodávok pre občana predstavuje neuveriteľných 60% a zisk voči cene na burze astronomických 189%. Normálny zisk ale predstavuje pri návratnosti 8 rokov 12%, čo je 4,5 € /1MWh a nie 23 €/1MWh pri domácnostiach a 72€/1MWh pri trhových cenách. Socializmus pracoval s návratnosťou 20 rokov t.j. 5% zisku, čo pri nákladoch 38€/1MWh je 2€/1MWh, t.j. cena je 40 €/1MWh. Podobný rozbor je možné urobiť aj s distribučnými poplatkami, ktoré za socializmu sa pohybovali na úrovni 1/3 až 2/5tiny z koncovej ceny, čo by bolo pri princípoch cenovej regulácie za socializmu koncová cena (40 + 40/3) = 53,33 €/1MWh až (40 + (40/5)*2) = 56 €/1MWh. To znamená, že spotrebiteľ by platil pri nákladoch 38€/1MWh cenu 54 až 56 €/1MWh. (2,15 až 2,25 Kč/1kWh).
Realita je, na základe ročnej zúčtovacej faktúry, že občan v SR platí 70 €/1MWh za silovú energiu a 114€ /1MWh za distribúciu, celkom 184 €/1MWh ( 4,6 Kč/kWh). Ak premiér Fico tvrdí, že máme trikrát vyššie ceny energií ako v Číne alebo USA, potom z porovnania je jasné, že problém je v obchodnej regulácii cien a nie vo výrobe.
Podiel 184 €/56 € = 3,28, čo je presne to, o čom hovorí premiér Fico. Ak vieme, že energie vstupujú do cien akéhokoľvek výrobku alebo služby podstatným spôsobom, cena elektrickej energie je jedným z hlavných nástrojov na riadenie ekonomiky štátu. Voľakedy malo ministerstvo financií oddelenie na cenotvorbu energií. Dnes sme si vymysleli celý úrad na reguláciu cien. Ministerstvo hospodárstva je zodpovedné za konštrukciu trhu a tvorbu regulačných nástrojov a div sa svete, jediné čo vidíme je rast cien energií. Už lepší príklad inštitucionalizovanej korupcie, kde sú v rozpore zákony prírody a spoločenské pravidlá, si neviem predstaviť. Vtedy aj náklady spojené s výstavbou jedného bloku jadrovej elektrárne rastú o viac ako 100% od plánovanej ceny ako dôsledok nárastu cien dodávateľov. Aj v tomto prípade je možné konštatovať, že index korupcie 5 dvíha náklady na výstavbu na dvojnásobok a viac. Otázkou je, či nedochádza k škodám veľkého rozsahu ako následok zanedbania si povinností pri výkone verejnej funkcie? Stanovenie trhu a jeho regulácia nie je nič inšie, iba pokračovanie korupčných praktík, ktoré popisuje spis Gorila vysoko ilustratívne, zvlášť pasáž medzi Malchárkom a Haščákom ohľadom privatizácie energetiky na Slovensku je proste takým malým vrcholom a ukážkou morálky diskutujúcich.
Situáciu ohľadom spôsobu stanovenia cien elektrickej energie v Českej republike sa nijako nelíši od praktík Gorily. Farbisto ju v diskusii na CNN v novembri 2023 ilustruje pán Zaorálek nasledovne: 6. októbra 2022 odporučila európska komisia štátom európskej únie zastropovať ceny silovej elektrickej energie na 6,30 Kč za 1 kWh a už deň na to 7. októbra zastropovala vyhláškou česká vláda cenu na 5,20 Kč. Pán Zajíček, ako poradca pána premiéra (Fialu) pre energetiku sa s pánmi Tykačom, Křetínskym, Benešom sa dohodli na tom, že v ČR urobíme model, ktorý ignoroval doporučenie európskej komisie.
My sme nezastropovali cenu výrobcov, dohodlo sa, že sa bude preplácať veľkým energetickým firmám to, že pokiaľ sa vyskytne situácia, že cena elektrickej energie na burze, napr. Lipskej burze vybehne cena na 10 CZK za 1 kWh povedzme na dva dni, tak budú môcť uzatvoriť dlhodobý kontrakt či už ročný alebo dvojročný a ten sa im bude preplácať jeden alebo dva roky, (alebo aj päť – údajne v SR).
Ešte teraz (november 2023) vypláca vláda ČR za posledný pol rok producentom energie 25 miliárd CZK a 10 miliárd CZK tým, čo produkujú plyn. To znamená, že to, čo sa dohodlo 7meho októbra 2022 funguje dodnes a oligarchické firmy zväčšili svoj majetok o sto miliárd CZK. Oplatí sa pozrieť celú časť debaty na CNN Prima zo dňa 12. novembra 2023 v origináli.
Už sme sa dotkli sociálneho a dôchodkového systému. Dnes je tento systém deficitný v rozsahu 3 miliardy €. Niektorí bijú na poplach, že je to dôsledok klesajúcej pôrodnosti v SR, ktoré povedú k deštrukcii systému. Kde sú podľa teba zdroje týchto finančných problémov?
Nepoznám lepší príklad, ako demonštrovať silu mýtov ako zdroj znalostí, pokiaľ im ale rozumieš, ako je to v prípade sociálneho systému. Asi je dobre si pripomenúť celý text Dobšinského rozprávky O troch grošoch. Táto rozprávka určuje základ akéhokoľvek sociálneho systému. Vystihuje redistribúciu zdrojov v rámci rozšírenej trojgeneračnej rodiny. A to je aj základ nášho sociálneho systému. Ak ideš do minulosti, ešte v prvej polovici 20teho storočia žilo temer 80% obyvateľstva Slovenska na dedinách a gazdovali na poli a v lese. Museli rozumieť prírode a jej zákonom. Vtedajšie drevenice spĺňali mnohé kritériá, dané na nehnuteľnosti v Green Deale. Rodiny tvorili ľudský kapitál, pričom úroveň lekárskej vedy a vzdelania riešil problém rizík kvantitou, rodiny mali päť až 12 detí s pomerne nízkou úrovňou vzdelania. Ojedinele, ak rodič bol dostatočne zaistený, poskytol vyššie vzdelanie vybratému dieťaťu vo viere zaistenia lepšej budúcnosti medzi „pánmi“.
Priemyslová revolúcia ale popri raste produktivity práce priniesla cez Bismarka aj nový pohľad a riešenie sociálnych rizík. Zavedenie štátneho poistenia umožnilo transformovať riziko z rozšírenej rodiny a rozložiť ho na celú spoločnosť. To znamená, že aktívna časť populácie, pracujúci zaisťovali sociálne riziká pre všetky tri generácie. Ekonomické riziko zvýšených nákladov na pracovnú silu a teda stratu konkurencieschopnosti ekonomiky kvôli vysokým nákladom na pracovnú silu bolo nakoniec vyriešené cez princíp sociálnej solidarity. Analytici hľadali najnižšie možné náklady, ktoré ešte poskytujú splnenie cieľa – pokrytie sociálnych rizík. Ukázalo sa, že popri poistnom princípe je potrebné do systému zaviesť aj horizontálnu redistribúciu, ktorú nazývame sociálna solidarita. Analýzy ukázali, že ekonomicky efektívnu redistribúciu systém dosahuje, ak sú odvody do systému redistribuované z pomeru 1:3 na strane príjmov na pomer 1:2 na strane výdajov sociálneho systému. Pomer je vztiahnutý k priemernej mzde. Proste odvody do sociálnej poisťovne sú ohraničené pre zarábajúcich s vyšším príjmom na trojnásobok priemernej mzdy.
No a na strane výdavkov je potom tento pomer upravený na pomer 1:2. Zmyslom je, že povinný systém sociálneho poistenia zaisťuje dôstojné prežitie sociálnej situácie, pod čím sa myslia všetky, zákonom definované sociálne udalosti zahrňujúce dobu pred narodením dieťaťa až po udalosti po jeho smrti. V kontexte týchto rozborov je dôležité si uvedomiť, že rozhodujúcim parametrom sociálneho systému nie je počet detí, ale ľudský kapitál. Darmo budeš mať aj desať detí v rodine, ak dieťa nebude mať vzdelanie a nebude schopné riešiť problémy na úrovni doby. To si ale vyžaduje rozsiahle investície do vzdelania, či už na úrovni štátu ale aj na úrovni rodiny. Rast individuálneho ľudského kapitálu v podobe vzdelania dieťaťa v kombinácii s posunom v medecíne a veku dožitia umožňuje riešiť riziko spojené s dožitím tretej generácie a spoločnosť odišla od viacdetnej rodiny k modelu dvoch až troch detí v druhej polovice dvadsiateho storočia. Súčasná deštrukcia rodiny je sprevádzaná znížením nielen pôrodnosti, ale čo je katastrofou, je sprevádzané významne zníženou tvorbou ľudského kapitálu. Vidno to na náraste komunít so sociálne neprispôsobivými občanmi a vidno to na znížení úrovne nášho školského systému.
Úroveň školského systému predstavuje tretie významné riziko sociálneho systému. Kým bol majetok spoločnosti lokalizovaný v štáte, tak riziko výnosu kapitálu a výnosu pracovnej sily neexistovalo. Štát mal k dispozícii majetok a mal k dispozícii aj odvody. Akonáhle ale došlo k privatizácii rozhodujúcej časti majetku štátu, štát postupne vytvoril riziko, že nebude mať z čoho vyplácať dôchodky. Tam je potrebné vidieť zmysel II. piliera – rovnomerne rozložiť riziko medzi výnos pracovnej sily a výnos kapitálu. Ak sa teda zamyslíš nad problémom deficitu v sociálnom systéme, tak je možné povedať, že štát a teda politici nerešpektujú princípy obsiahnuté v rozprávke O troch grošoch a nerešpektujú ani štyri základné riziká spojené so sociálnym systémom vytvoreným ako nadstavbou nad základnou medzigeneračnou redistribúciou hodnôt. Politik chápe sociálny systém ako nástroj svojho marketingu, ktorým nie je nič inšie ako kupovanie voličov vymyslenými dávkami.
Skutočne obraz hlúposti je myšlienka politika Vladimíra Palka zavedenej do sociálneho systému v podobe rodičovského dôchodku s ministrom Krajniakom. Autori tohto skvostu hlúposti vôbec nechápu, že na tomto princípe je založený celý sociálny systém. Problém, ktorému systém čelí je, že časť populácie už nemá vôbec dieťa a teda do budúcna vytvára riziko vyčerpania zdrojov poisťovne. Socializmus tento problém riešil staromládeneckou daňou uplatňovanou od 25 roku občana až do narodenia dieťaťa v rodine. V ekonomike sa toto riziko nazýva problém čierneho pasažiera. Ale politici mali predstavu, že si cez takúto nesystémovú dávku kúpia voličov. Nie je to nič inšie ako inštitucionalizovaná korupcia, ktorú platí občan a navyše nástroj na vyčerpávanie systému sociálnej poisťovne. Zároveň je to narušenie princípu medzigeneračnej redistribúcie zdrojov – realizuje sa v malom podiele dvakrát.
Demografický problém a čierny pasažier. – Dušan Lukášik – (blog.sme.sk)
O troch grošoch
Kopal raz jeden chudobný človek pri hradskej ceste priekopy. A neviem, ako sa stalo, ako nie, dosť na tom, že sám kráľ náhodou šiel po tej ceste a opýtal sa chudobného človeka:
„Povedz mi, akú máš mzdu na deň za túto ťažkú robotu?“
„No, ja mám na deň tri groše.“ odvetil mu chudobný človek.
Zadivil sa kráľ nad tým a opýtal sa ho, ako môže na tých troch grošoch vyžiť.
„Jaj, čoby len vyžiť, to by ešte bolo ľahko; ale ja z tých troch grošov prvý vraciam, druhý požičiavam a len na tom treťom sám žijem.“
Ale tomu kráľ vôbec nerozumel, čo to znamená; trel si rukou čelo, že si rozhúta, čo by to, ako by to mohlo byť. No nevyhútal nič, len pekne – krásne priznal, že on veru nerozumie, ako by to mohlo byť, z troch grošov i vracať i požičiavať i vyžiť.
„Nuž,“ povie chudobný človek, „to je takto! Chovám si otca už starého a nevládneho, tomu vraciam; bo on ma vychoval. Ale chovám i jedného malého syna; tomu požičiavam, aby mi vrátil, keď ja zostarnem. A na tom treťom groši aj sám potrebujem žiť.“
„No dobre, keď je tak,“ zaradoval sa kráľ. „Vidíš! Ja mám dvanástich radcov a čím väčšiu mzdu im dávam, tým väčšmi ponosujú sa mi, že nemajú z čoho žiť.
Dám im ako hádanku tvoje Tajomstvo. Ale ak by prišli k tebe moji radcovia, nepovedz im, čo to znamená, pokým len môj obraz neuvidíš.“ Ako to dopovedal, daroval ešte chudobnému človeku za hrsť dukátov a odišiel na svoj hrad.
Len čo došiel, dal zavolať tých dvanástich radcov pred seba: „Počúvajte ma, radcovia! Vy, čo na toľkých peniazoch nemôžete vyžiť; v našej krajine žije jeden človek, ktorý má na deň mzdu len tri groše a ešte aj z tých jeden vracia, druhý požičiava a iba na tom treťom sám žije – predsa statočne vyžije. Teraz, keď ste múdri, vysvetlite mi, ako je to možné; lebo ak mi do troch dní nepoviete, dám vás všetkých vyhnať z krajiny, aby ste mi aspoň darmo chlieb nejedli.“
Pobrali sa slávni radcovia s ovesenými nosmi domov a zasadli do rady, čo ako by to bolo. Každý chcel byť múdrejší, ale pochopiť podstatu prostého človeka žiaden z nich nevedel. Minul sa deň, míňal sa i druhý; na tretie ráno sa rozhodli vyhľadať toho človeka, čo tú hádanku rozpovedal kráľovi.
Voľakto im pošepol, kde by mohli vyhľadať takého človeka. I vyhľadali ho a dostavili sa všetci radcovia k nemu. Prosbou, hrozbou, zle, nedobre dotierali doňho, aby im povedal, ako je to s tými troma grošmi. Ale on veru nezľakol sa ich. Rozpovedal kráľovský rozkaz. Ibaže…ak by mu kráľov obraz ukázali, tak by mohla byť z tej raži múka.
„Kdeže ti my hriešni ľudia kráľov obraz ukážeme,“ nariekali radcovia, „veď kráľ na naše slovo k tebe nepríde a ty ani tak nesmieš pred neho?! Len daj nám odpoveď aj za niečo iné.“
„A už keď ani to neviete, tak z tej múky chleba nenapečieme!“
Pokúsili sa aj o to ostatné: nasľubovali mu hory, doly; navláčili mu veľa peňazí, že veď už aj bez kráľovej milosti má na čom žiť, aby im tú hádanku rozpovedal. Ale on nič! Iba keď už peniaze naozaj na hŕbu nosili a on už dosť nasmial sa na ich hlúposti, že takí múdri páni nevedia si poradiť, vtedy vytiahol z vrecka jeden z tých dukátov, čo mu kráľ podaroval, a riekol:
„No, vidíte, tuná je kráľov obraz, sám mi ho podaroval, vidím ho dobre; nemám čo obávať sa, že by som porušil kráľov rozkaz. A tak vám čo chcem, vyjaviť môžem.“ A vyjavil im hádanku!
Tu potom na tretí deň radcovia ľahko rozprávali s kráľom, keď im chudobný človek svojho rozumu požičal. Ale aj kráľ hneď zavoňal, čo je vo veci; lebo dal zavolať toho chudobného človeka a opýtal sa ho:
„Povedz mi, ako je to, že si ty ináč statočný človek, a teraz predsa previnil si sa proti môjmu kráľovskému rozkazu?“
„Neprevinil som sa, lebo som mlčal ako kameň, kým som neuvidel váš obraz. Tu ho mám ešte aj teraz, sám ste mi ho daroval,“ a vytiahol dukát s vyobrazením kráľa na dukáte. Rozpovedal kráľovi tú príhodu s radcami, i ako sa mu vyhrážali, prosili i nadúvali sa mu, i ako on nasmial sa nad nimi.
„No,“ povedal na to kráľ, „keď si ty taký múdry, že ty viac rozumu máš ako moji dvanásti radcovia, nebudeš ty viac priekopy kopať, ale budeš ako veľký pán na mojom hrade prebývať a vedľa mňa v rade zasadať.“
„A vy?“ – To zas k tým radcom prehovoril. „Či sa vy nehanbíte? Čože, akože teraz s vami? Vám nielenže platy nepovýšim, ale vám ešte aj z toho utiahnem, čo máte!“
Neprišli tí viacej kráľa o zvýšenie mzdy unúvať.
Posledné hodnotenie spoločnosti cez index korupcie posunulo SR o 12 priečok v rebríčku hodnotených štátov nižšie. Kde vidíš problém?
Už sme spomínali, že index korupcie je metaindex trinástich indexov, ktoré charakterizujú napr. kvalitu života, životnú úroveň a pod. Sú zostavované špičkovými ekonómami sveta. Naši politici temer unisono odmietajú index korupcie z jednoduchého dôvodu, je to obraz o výkone verejných funkcií. Pokles hodnoty indexu za minulý rok je možné pripísať inovácii v oblasti trestného práva, symbolicky pomenovanej samo amnestia. Proste hodnotenie trestných činov už nie je podľa zákonov platných v čase jeho spáchania, ale uplatňuje sa princíp premlčania podľa nového znenia zákona.
Analýza jednotlivých spoločenských systémov naráža na jeden spoločný problém. Tým je pri formulácii právneho názoru nerešpektovanie zákonov prírody. Docent Koudelka v svojej útlej publikácii pod názvom Transcedentní pramen práva definuje objektívne zdroje práva a takzvané materiálové zdroje práva, pod ktorými rozumie subjektívne sformulované právne základy z ktorých odvodzuje právne názory. Ak sa stotožníme s rozdelením na objektívne zákony a subjektívne formulované právne názory, potom môžeme využiť princípy základnej logiky nasledovne. Objektívne zákony, medzi ktoré patria všetky zákony prírody, môžu byť len pravdivé a teda nadobúdajú logickú hodnotu 1. Subjektívne sformulované právne názory môžu byť pravdivé (logická hodnota 1) ale aj nepravdivé (logická hodnota 0). Ak pri právnom posudzovaní príslušnej skutočnosti vchádzajú zákony prírody a subjektívne právne formulácie, princíp logického súčinu hovorí, že konečný výrok právnika pri posúdení javu je správny, ak je v zhode s dominantným zákonom prírody, ktorý vstupuje a rozhoduje o tom, ako posudzovaný jav vyzerá.
Marcus Aurélius už pred zhruba dvetisíc rokmi vyslovil názor, podľa ktorého je rozumné pre človeka konať v zhode s prírodou. Typickým príkladom takéhoto javu je rozhodnutie sudcu o vine z vraždy, ku ktorej sa priznal obžalovaný Marček. Ako konštatoval elitný vyšetrovateľ JUDr. Jozef Šátek, obžalovaný nedokázal ani na tretí raz popísať priebeh vraždy tak, aby sa zhodoval so zisteniami technikov. Je zrejmé, že analytici vyhodnocovali priebeh vraždy s využitím zákonov fyziky, t.j. analýza a popis je založený na zákonoch prírody. Obžalovaný sa ale k vražde priznal, čo je síce overiteľný fakt (priznanie), ale predstavuje subjektívny výrok obžalovaného, ktorý je v rozpore s objektívne zistenými faktami. Sudca mal teda možnosť posúdiť situáciu, kedy obžalovaný mohol hovoriť pravdu (1) ale mohol aj klamať (0). Keďže popis vraždy obžalovaným nebol v zhode so zisteniami technikov, logický súčin 0 (priznanie k vražde chápané ako klamanie) a výsledok fyzikálnych zákonov (vždy pravda a teda 1) poskytuje logickú 0 a teda sudca formuloval svoj výrok o vine obžalovaného v rozpore s elementárnou logikou, keďže Marčeka uznal vinným z vraždy.
Presne takto je možné rozanalyzovať 50 strán zdôvodnenia vo veci lykožrúta, kde podstata platnej legislatívy znamená narátať do päť, čo je vyjadrenie zákona prírody v podobe bioregulačného mechanizmu lykožrúta, ktorú prokurátor uzatvoril cez svoj subjektívny právny názor a konštatoval, že sa nejedná o trestný čin, hoci škody veľkého rozsahu sú zrejmé a po naplnení rizík aj usmrtenie dvoch osôb v Monkovej doline a jednej osoby v Ludrovskej doline. Úplne ten istý problém nerešpektovania zákonov prírody je v podaní ohľadom zabitia medveďom, ktoré prokurátor zastavil. A dá sa pokračovať ktorýmkoľvek divným rozhodnutím na súde… Zákony prírody sa nakoniec presadia, občan zaplatí tieto viac náklady a bude si vyžadovať korekciu.
Spoločnosť od roku 2000 akoby išla z jednej krízy do druhej. Platí tento prístup hodnotenia aj v meradle kríz, ktoré zasahujú svet? Kde vidíš východiská zo súčasného stavu ekonomiky?
V rokoch 2009 a 2010 sme analyzovali krízu na finančných trhoch v roku 2008. Bolo zaujímavé zistiť, že kríza na finančných trhoch bola len vrcholom krízy hodnôt. Túto krízu a jej štruktúru popísala Verena Kast. Má päť fáz, pričom vrchol krízy nastáva po prípravnej fáze a fáze akumulácie rozporov. Po vrchole krízy prichádza fáza vhľadu, t.j. jej pochopenia a následne beží fáza riešenia krízy. Podľa toho, ako krízu pochopíš, tak tak sú aj efektívne riešenia. Ak systém hodnôt nezmeníš, síce môžeš dočasne krízu vyriešiť, či skôr utlmiť, ale kríza sa vráti a je hlbšia, ako dôsledok nezmeneného systému hodnôt. Ide o to, že prejav krízy v podobe finančnej krízy je jej forma, ale obsahom je kríza hodnôt. V prípade finančnej krízy v roku 2008 došlo k riešeniu formy, bez zmeny obsahu krízy. Riešením bolo zvýšenie peňazí v obehu bez toho, aby sa zmenil systém hodnôt. V danom čase sme analyzovali, či ide o krízu energetickú, alebo ide o krízu spojenú s ekológiou. Nevedeli sme rozhodnúť, ktorá hodnota sa dostala do krízy. Pri analýze krízy na Ukrajine a priebehu konfliktu sme identifikovali tri základné výstupy:
- Transformácia monopolu moci na multipol moci sprevádzaná konštrukciou novej meny BRICS s reálnou intrinzickou hodnotou, vytváranou zlatom a ďalšími aktívami
- Likvidácia biologických zbraní hromadného ničenia vytváraných v biologických laboratóriách na Ukrajine
- Nová bezpečnostná architektúra Európy
To mi umožňuje spätne určiť, že v roku 2008 sa do krízy dostal monopol moci spolu s dolárom. Ak dnes americkí ekonómovia tvrdia, že produkcia v USA kryje 40% hodnoty dolára, potom môžeme uvažovať nasledovne. Duo pol moci sa dostal v 80tych rokoch 20teho storočia do krízy a transformoval sa na monopol moci. Prax ďalších 30 rokov ukázala neudržateľnosť takéhoto modelu. Riešenie krízy z roku 2008 len nástrojmi finančného trhu ako nástrojmi formy, neviedol k zmene systému hodnôt a preto sa kríza v inej podobe vrátila, hoci obsahom je kríza hodnôt spoločnosti. Návrat k duo polu moci prax ukázala, že sa vytvorí časom znova nestabilita. Preto je potrebný multipól moci tak, aby došlo k vyvažovaniu nerovnováh v ich regulačných limitoch. Mena BRICS ako mena multipólu zároveň bude predstavovať vankúš, na ktorom pristane dolár v zmysle jeho kurzu, ako dôsledok riadenej inflácie v USA a EU. Je zrejmé, že súčasťou mierových dohôd bude či už priamo alebo nepriamo aj rokovanie o multipóle. Zmysel dáva aj skutočnosť, že Čína a Brazília spoločne predložili plán urovnania konfliktu na Ukrajine, aj keď sa v súčasnosti o tom moc nehovorí. Zmysel multipólu je potrebné vidieť v tom, že cieľom bude cielené vyvažovanie hospodárskej súťaže s hľadaním a obnovovaním mocenskej a ekonomickej rovnováhy medzi mocnosťami a regiónmi ich vplyvu. EU miesto toho, aby sa snažila vytvoriť reálne mocenské centrum a zaradila sa ako partner k mocnostiam, svojou korupčnou politikou skĺzla do závislosti od USA. Nedivil by som sa, že súčasťou mierových dohôd bude presun závislosti, pričom nástrojom na realizáciu závislosti od Ruskej federácie budú energie a prírodné zdroje, ktoré začínajú dominovať ako rozhodujúca hodnota pri tvorbe produktov.
Pokiaľ Rusko preukáže, že našlo biologické zbrane hromadného ničenia v laboratóriách na Ukrajine, čo v inej podobe už potvrdzujú aj USA slovami pani Gabbardovej zodpovednej za spravodajské služby USA, potom je zrejmé, že dôjde aj ku konečnému stanoveniu agresora a otázkou bude, či sa nebude jednať o zločiny proti ľudskosti. Posledné informácie od Zelenského a z NATO o korupcii s prostriedkami pomoci Ukrajine, či už finančnými alebo vojenským materiálom indikujú, že nielen USA ale aj EU bude musieť zastaviť pomoc Ukrajine ako dôsledok obrovskej korupcie, bez ohľadu na to, či sprenevera bude alebo nebude zistená vo vzťahu k pomoci z EU. Audit, ktorý požadoval premiér Orbán na pomoc Ukrajine z EU bol zablokovaný. Postoj EU k vojne na Ukrajine spôsobuje, že veľmoci USA a Rusko zástupcov EU do rokovaní zrejme priamo nepripustia. USA akoby priznávalo svoju priamu účasť, minimálne uznávajú konflikt ako zástupný konflikt USA s použitím Ukrajiny. Dokonca prezident Trump označil za akt agresie USA voči Ruskej federácii prísľub Ukrajine o vstupe do NATO. Informácia, ktorú priniesol Bloomberg, že USA vystúpia z NATO hovorí, že Európa bude musieť vypracovať vlastnú bezpečnostnú architektúru, súčasťou ktorej bude aj mierové riešenie konfliktu na Ukrajine. Ťažko si predstaviť situáciu, aby primeraným spôsobom v bezpečnostnej architektúre Európy nebola zapracovaná Ruská federácia.
Všimni si, všeobecná štruktúra krízy hodnôt umožňuje analyticky konzistentne hodnotiť vývoj situácie prakticky od roku 1995, kedy je možné identifikovať nástup týchto procesov na zlome indexu NYSE ako dôsledku daňového stimulu pre investovanie do akcií na burze. Verbálne procesy New World Order ohlásil David Rockeffeller v septembri 1994 na pôde OSN. Aj keď individuálne osobnosti sú zrejmé, takýto analytický prístup objektivizuje procesy. Typickým príkladom je analýza energetickej krízy v roku 1970. Nárast ceny nebol sprevádzaný nárastom zvýšeného objemu zásobovania trhu s ropou s návratom do pôvodnej cenovej hladiny. Ekonómovia zistili, že zákon ponuky a dopytu prestal platiť. Vysvetlenie ale podal Schumacher a ukázal, že ekonomické modely nezahrňujú prírodné zdroje a že zdrojom krízy je nerovnováha medzi disponibilnými prírodnými zdrojmi a ekonomickou činnosťou človeka. Počas krízy sa logicky musí utlmiť ekonomická činnosť človeka, ktorá sa musí dostať do rovnováhy s prírodnými zdrojmi. Riešením krízy 70tych rokov 20teho storočia bolo masívne nasadenie IT technológií, ktoré znížili spotrebu prírodných zdrojov na polovicu a rozšírili úžitkové vlastnosti výrobkov a služieb a navyše otvorili nové trhy. Trvalo 15 rokov, kým sa kríza vyriešila a znížila sa spotreba prírodných zdrojov na polovicu cestou zdvojnásobenia tvorby HDP pri tej istej spotrebe energie. Kvalitu života spoločnosti ovplyvníš buď rozšírením sortimentu tovarov a služieb pri raste slobody spoločnosti, alebo znížiš prevádzkové náklady na život spoločnosti za predpokladu, že ekonomická aktivita sa realizuje v limitoch ekologických procesov prírody.
Ako potom vnímaš Slovenskú republiku ako členský štát v Európskej únii?
Ten pohľad má niekoľko vrstiev. Asi je potrebné spomenúť, že sloboda a pocit slobody sa značne rozšíril vstupom do EU v porovnaní so socializmom. Ale slobodu si vybojuješ len tvrdou prácou. Koľko si ochotný pracovať, tak toľko zároveň investuješ do slobody. Má to kopec foriem, jednou z nich je investovanie do vzdelania vlastných detí. Ak sú úspešné v živote a vedia sa o seba postarať, tak je to jeden z pilierov slobody pre rodiča a hrdosti zároveň. Na druhej strane už spomínaná úroveň korupcie tvrdo znižuje slobodu spoločnosti a tým aj kvalitu života jednotlivca. Komplexne to zhodnotil najprv Piketti, kedy ukázal, že štáty V4 odvádzajú do EU významne viacej zdrojov, ako dostávajú. Profesor Stiglitz išiel ešte ďalej, keď pre nové členské štáty vyčíslil, že dochádza k redistribúcii zdrojov v prospech pôvodných štátov EU ročne na úrovni 400 miliárd €. Profesor Stiglitz tvrdí, že elity zradili svoje národy. Ak to vezmeš na Slovensku, tak občan musí vyrobiť redistribučné zdroje pre EU a ešte musí platiť aj domáceho oligarchu.
Ak teda vezmeš index korupcie ako rizikovú prirážku, potom približne polovica verejných zdrojov je minutá na Slovensku neefektívne, ak nechcem použiť iný pojem. Nuž a tam je naša kvalita života. Na druhej strane dnes investície do inovácií a vedy vie zaplatiť iba trh s 500 mil. obyvateľmi s príslušnou kúpnou silou. Z ekonomických princípov je prakticky nemožné uvažovať o vystúpení z EU. To, čo je potrebné je, aby sa EU reformovala, zbavila viditeľnej korupcie, ktorá vo väzbe na Ukrajinu balancuje na rozhraní medzi liberálnym fašizmom a čistým fašizmom a to isté sa týka aj obdobia spojeného s covid krízou. Nastavenie rovnováhy vo funkciách medzi národnými štátmi a centrom EU sa javí ako kľúčové pre ďalší rozvoj Únie. Je to opäť riešenie, ktoré musí vytvoriť slobodu v rozhodovaní na národnej úrovni tam, kde je to v silách národného štátu.
Vnucovanie takých politík, akými je imigračná politika či odňatie riadenia energetického trhu a pod. vedie k vážnym problémom, ktorých prejavom sú nakoniec redistribúcie zdrojov. Problém SR je problémom inštitucionalizovanej korupcie priamo spojená s tvoriacou sa vrstvou bohatých osôb. Na Ukrajine oligarchický prístup k rozdeľovaniu zdrojov v spoločnosti skončil stratou reálnej štátnosti Ukrajiny, ktorá bola premenená na bojisko riadená službami z USA. Oligarchia predala svoj štát a poskytla svoj štát v zmysle plochy a zdrojov či už ľudských alebo vojenských, cudzej mocnosti na agresiu v zástupnej vojne. Pôvodné plány RAND corp. hovorili aj o premene ďalších štátov na vojenské zóny. Nuž a tam by nás zaviedla politika zadlžovania a politika, kedy reálne hodnoty sú nahradené fikciou a ilúziou reality. Tu sú ohromne aktívne neziskové organizácie financované často so zahraničia. Je to úroveň korupcie, ktorá určuje súčasný stav a je to trend v meraní korupcie, ktorý určuje budúcnosť. Budúcnosť tak Európskej únie ako aj budúcnosť Slovenskej republiky.
Smutné je, že sme prišli cez korupciu odhadom o 80 až 100 mld. € za posledných 25 rokov a to v podobe škôd (ekológia), nerealizovaného zisku (sociálny systém), neefektívneho použitia zdrojov (zdravotný systém), vysokých cien energie v podobe trojnásobnej ceny a cez bežnú korupciu v podobe štandardne predraženého verejného obstarávania na úrovni 100% tného zvyšovania cien – tých škandálov je ohromne veľa. Diskutovaná esej pod názvom Diabol má tisíc tvárí sumarizuje časť týchto strát detailne.
Dušan, nedávno si oslávil 70 rokov. Vtedy už človek bilancuje svoj život. Ako vnímaš sám seba?
Máš pravdu, nakoniec aj tento náš rozhovor je vedený ako aplikácia systému hodnôt v spoločnosti. Aj pre mňa je sloboda tou najvyššou hodnotou a hneď pod ňou je rovnosť a spravodlivosť. Slobodu si vybojuješ prácou. Nuž ale rovnosť a spravodlivosť zabezpečuje spoločnosť. Už iná otázka je zmysel života. Ten je daný systémom hodnôt, ktoré vyznávaš a motiváciou, ktorou napĺňaš svoj život. Pre mňa je to láska a v nej rodina ako základ môjho bytia. Je to zdravie na biologickej úrovni a je to láska ako najvyššia forma väzby na psychologickej úrovni. Ak sa ale začneš pýtať na vyššie úrovne Maslowovej pyramídy, tak je to schopnosť pomôcť ľuďom aj v takej kríze, ako sú chronické choroby včítane rakoviny. Aj ja som bol postavený do rozhodnutia medzi majetkom, funkciami a mocou. V kritických momentoch som pochopil, že v systéme hodnôt je zdravie a život dôležitejší ako majetok, či funkcia. Prežil som nádherných desať rokov s mojimi vnučkami, prežil som veľmi dôležitý individuálne zameraný rok s mojim otcom. Proste darilo sa mi rozhodovať sa v príslušnom momente tak, aby som naplno prežil svoj vlastný život. Nakoniec, naše heslo s vnučkami znie: „ S dedkom je sloboda!“
Nepoznám nič krajšieho, keď si ho zvoláme z plných pľúc. Ale medecína ma naučila aj technikám, ktoré objektívne spôsobujú spomalenie starnutia organizmu, čo dosahujem štandardne o cca 15 rokov menej. Veda zmenila v mnohých prípadoch vieru na poznanie a presne tento proces nadobúdania znalostí poskytuje nové pohľady na život, jeho systém hodnôt, zmysel a motivácií k životu. Dnes mám vybudovanú knižnicu, s manželkou sme oslávili 45 rokov spoločného života, rozširuje sa mi okruh priateľov, ktorý prerastá až do rodinných vzťahov a mám úspešné deti. Čo viac si môžeš v živote želať?
Transformácia k trvalo udržateľnej spoločnosti
Planéta Zem predstavuje živý zložitý systém, ktorého je človek a spoločnosť súčasťou. Bežiace procesy na planéte, javiace sa človeku ako chaos, majú svoju riadiacu rovinu, ktorú sa človek snaží cez odohrávajúce sa procesy pochopiť. Moderná veda poskytla nové nástroje na skúmanie živých systémov v podobe teórie komplexity a teórie chaosu. Ukazujú, že život vzniká na úzkom fázovom rozhraní medzi chaosom a usporiadaným stavom. Pojem deterministický chaos hovorí, že to, čo sa javí ako chaos, je v konečnom dôsledku produktom riadiacej roviny, ktorej aktivitou vznikajú procesy v rovine chaosu. Pozorovanie, podľa ktorého živé systémy menia svoje okolité prostredie a následne sa samé na zmenené prostredie adaptujú, podnietilo popísaniu takéhoto chovania v podobe komplexného adaptívneho systému. Jeho paradoxnou vlastnosťou je, že neviete správne formulovať otázku a teda ani zmysluplné zadanie dovtedy, kým skúmaný systém nevyriešite.
V opakovanom kladení otázok a hľadaní odpovedí nakoniec riešiteľ zažije ten známy „aha“ moment a nájde riešenie. Zisťujeme, že riešenie týchto zložitých systémov je jednoduché. Ako hovorí Leonardo Da Vinci, jednoduchosť je konečným vyjadrením zložitého systému. To, čo je na riešení zložité, je rozsiahla analýza, ktorá často trvá desiatky rokov, kým je nájdené riešenie, ktoré je použiteľné v praxi v podobe tovaru alebo služby. Vystihuje to vyjadrenie Einsteina, ktorý tvrdí, že pokiaľ by mal hodinu k dispozícii na záchranu života, potom 55 minút by venoval analýze a 5 minút samotnej záchrane. Inými slovami, až 90% hodnoty pri riešení zložitých systémov, do ktorých patria aj spoločenské systémy, predstavuje ich analýza, správne formulovanie problému a formulácia zadania. Logicky, ak nemáte správne zadanie, nemáte ako nájsť správnu odpoveď. Nakoniec to boli fyzici, ktorí tvrdia, že riešiteľ problém nevyriešil dovtedy, kým nedospel k jednoduchému riešeniu, ktoré vie popísať bežnou rečou pochopiteľnou primerane vzdelanému človeku.
Človek, pozorovaním chaosu sveta hľadal jeho zmysel. Hľadal odpoveď na otázku, ako má existovať vo svete chaosu tak, aby bol schopný prežiť. Svoje pozorovanie a chápanie sveta vyjadril v rôznych bájach, povestiach a mýtoch, ktoré mu umožnili postupne vybudovať ucelenú štruktúru, ktorou sa riadil. Podstatou tejto štruktúry je systém hodnôt, ktorý pôsobí ako neviditeľná kostra nevedomej zložke systému rozhodovania človeka. Silu týchto vekmi overených vyjadrení je možné demonštrovať na rozprávke O troch grošoch. Princíp redistribúcie zdrojov medzi tromi generáciami, vyjadrený v rozprávke, dodnes tvorí základ moderného sociálneho systému spoločnosti. Je doplnený o hierarchicky usporiadanú nadstavbu, ktorá rieši rôzne kategórie rizík systému. Podobne, legendy spojené s najväčším hrdinom kresťanského sveta, Ježišom Kristom, umožňujú pochopiť systém hodnôt človeka a spoločnosti v jej hierarchickej podobe.
Človek si postupne kládol otázku, čo je život a hneď za tým, čo je zmyslom jeho existencie, aký je zmysel života človeka. Tretí fenomén, motivácia ku konaniu človeka je vnútorne zviazaná s jeho hodnotovým systémom a vo svojom vyjadrení formuje zmysel života konkrétneho človeka. V bežnom živote sa nezaoberáme vo vedomí ani systémom hodnôt, ani sa nezamýšľame, čo nás motivuje ku konaniu a len zriedka ak vôbec si kladieme otázku zmyslu života. Väčšina ľudí prežije život bez toho, aby skúmala abstraktné úvahy, zvlášť ak spoločnosť poskytuje zmysluplný rámec pre život človeka. Akonáhle ale dochádza k zásadným zmenám v spoločnosti, jednotlivec stráca základ, na ktorom stavia svoju existenciu. Tak, ako spoločnosť tvorí nový systém hodnôt a morálky, tak sa aj jednotlivec snaží pochopiť zmeny v usporiadaní spoločnosti. Z vytvoreného spoločenského chaosu buduje postupne novú štruktúru hodnôt pre svoju existenciu.
To je možné demonštrovať na rozpade polyteizmu, viery vo viacerých bohov, prebiehajúceho podľa Gazzanigu ako dôsledok dozrievania laterality veľkého mozgu. Človek prestal postupne vnímať vo vedomí viacero hlasov a vo vneme zostal iba jeden hlas. Došlo k rozpadu mýtov spojených s vierou vo viacerých bohov. Sila rozpadu systému hodnôt je jedným a zrejme najpodstatnejším fenoménom rozpadu Rímskej ríše, ktorá ukončila obdobie známe ako Antika. Trvalo tisíc rokov, kým v Európe došlo v podobe renesancie k obnoveniu takého systému hodnôt, ktoré zabezpečilo nový rozvoj spoločnosti a kultúry. Je len príznačné, že po pomyselnom progrese monoteizmu vyjadreného v kresťanskom systéme, došlo počas renesancie k obnoveniu mnohých hodnôt antického veku včítane vedy a umenia. Bolo zaujímavé zistiť, že to bolo práve umenie včítane urbanistiky a architektúry, ktoré sa stali rozhodujúcou ekonomickou silou rozvoja spoločnosti počas renesancie.
Biológia nám poskytuje odpoveď na otázku, čo je život. Odpoveď na biologickej úrovni má objektívny charakter. Na úrovni človeka ako jednotlivca si vyžaduje pochopiť a subjektívne interpretovať jeho motivácie a životné ciele, pochopiť ich význam. Systém hodnôt v spoločnosti, v ktorej jednotlivec existuje, vytvára rámec, v ktorom ovplyvňuje rozhodovanie jednotlivca a jeho chápanie zmyslu jeho vlastnej existencie. Rôzne kultúry majú rôzne systémy hodnôt a presne tieto systémy hodnôt usmerňujú jednotlivcov pri stanovovaní životných cieľov, ktoré chápu ako naplnenie svojej existencie. Problém nastáva, keď spoločnosť mení svoj systém hodnôt. To, čo bolo amorálne a často spoločnosť trestala, je v novom spoločenskom systéme tolerované, ba niekedy dokonca podporené a opačne. Zmeny, ak sú revolučného charakteru, často vedú až na pokraj deštrukcie spoločnosti, stačí si predstaviť revolúcie vo Francúzsku alebo Rusku. Sprievodným znakom revolúcií sú vysoké spoločenské náklady, ktorá spoločnosť platí ako cenu za transformáciu spoločnosti v podobe zníženej životnej úrovne často sprevádzanej so znížením kvality života. V prípade rozpadu Rímskej ríše dobu temna zažilo 40 generácií, kým spoločenská situácia dala vznik renesancie.
Akoby druhu stranu mince predstavuje otázka, ako vyzerá systém hodnôt, ktorý riadi náš život tak, aby mal zmysel a aby motivoval človeka. Marcus Aurélius hovorí, že rozumný človek sa chová v súlade s prírodou. To vedie k záveru, že sú to zákony prírody, ktoré tvoria limity či rámce v ktorých človek jedná a v ktorých uplatňuje svoju slobodnú vôľu. Otázky spojené so zmyslom života a systémom hodnôt, ktorý človeka riadi, nemožno oddeliť od motivácií, ktoré vedú ku konaniu človeka. Ako zdôrazňuje Maslow, motivácie majú hierarchické usporiadanie. Človek postupne napĺňa jednotlivé svoje potreby od fyziologických potrieb a potrieb istoty a bezpečnosti, buduje si svoje miesto v spoločnosti a napĺňa svoje väzby láskou s jej vrcholným prejavom rodiny, až prichádza rovina uznania spoločnosťou včítane sebaúcty až po sebarealizáciu v spoločnosti.
Na ceste životom je človek konfrontovaný s rôznymi výzvami v podobe možnosti získať tituly, funkcie alebo majetok. Pokiaľ osobnosť disponuje reálnymi schopnosťami zastať prijatú funkciu, jeho osobnosť napĺňa očakávania verejnosti. Ale ak miesto osobnosti je vytvorená pre verejnosť maska, za ktorou nie je osobný výkon, maska sa pod tlakom riešenia problémov deformuje. Verejnosť nakoniec zistí, že má do činenia len s ilúziou a objavuje sa karikatúra osobnosti.
Sv. Lukáš v Biblii popisuje pokúšanie Diabla, ktorý Ježišovi sľubuje svetskú slávu, moc a peniaze. Ježiš diablovi ale odvetil:“ Píše sa, SVOJMU BOHU sa budeš klaňať“. Po zistení psychológie a neurobiológie, že človek obsahuje štruktúry, ktoré spĺňajú kritériá vlastností prisudzované človekom Bohu, je možné konštatovať, že človek má Boha v sebe. Vyjadrenie Ježiša „SVOJMU BOHU“ nadobudlo poznanie, o ktorom hovoril už Spinoza a takto Boha chápal aj Einstein. V histórii človeka je Boh asi najúspešnejší tajný agent, ktorý sa od čias Achnatona viac ako 3000 rokov človeku skrýval, až ho človek objavil v sebe. Symbolické vyjadrenie v Biblii je vyjadrením nastavenia hierarchie v systéme hodnôt jednotlivca a kritické posúdenie vlastných schopností. Pokiaľ ambície presahujú schopnosti jednotlivca, jeho osobný výkon sýti len masku ukazovanú verejnosti. Jeho stresový systém narúša reguláciu organizmu a urýchľuje rozvoj chorôb. Po prekročení kritickej hodnoty v regulácii organizmu už návrat neexistuje. Zdravie si za peniaze nekúpiš, je len iné vyjadrenie uprednostnenia majetku či funkcie pred svojim zdravím. Povedané slovami Biblie, človek sa poklonil zlatému teľaťu.
Moderná hypotéza vzniku prvej živej bunky v anorganickom prostredí Zeme umožňuje pochopiť, že zmyslom života na bunkovej úrovni je život sám o sebe. Keďže človek obsahuje 35 miliárd kooperujúcich si buniek, ktoré žijú v symbióze s ďalšími 70 miliardami mikroorganizmov, na tejto úrovni potom dominuje zdravie človeka. To znamená, že v objektívnej rovine je zmyslom života človeka zdravie, v čom je vyjadrená reprodukcia jeho organizmu. Človek je ale sociálny tvor. Bez väzby na iného človeka sa nemá ako vyvinúť. Najvyššiu kvalitu väzby cez jej emocionálne zafarbenie predstavuje láska. Jej vyjadrením z hľadiska zmyslu života je v spoločnosti rodina ako inštitucionalizovaný systém reprodukcie človeka, ktorý dáva zmysel jeho existencii. Pochopenie sily nevedomých procesov, ako dominantného prenosu informácií medzi rodičom a dieťaťom, umožňuje tvrdiť, že dieťa je verným obrazom svojich rodičov a ich vzájomného vzťahu. Vnuk zobrazuje často dušu starých rodičov. A tak žijeme život plný katastrof a je na každom, či katastrofu prijme optimisticky ako výzvu na svoj rast a transformáciu, alebo udalosť pojme pesimisticky ako katastrofu. Zistený rozdiel v dĺžke života je osem rokov v prospech optimistu.
Filozofia skúma viac ako 3000 rokov, či je podstata človeka dobro alebo zlo. Túto otázku nakoniec rozlúskol Blaise Pascal, ktorý postrehol, že jediné čo je prítomné trvalo v človeku, je rozpor. Dnes vieme, že je to rozpor medzi nevedomými a vedomými procesmi. Vhľad do problému poskytla neurobiológia a psychológia. Ukazuje, že regulácia človeka sa deje cez tri funkčne oddelené roviny riadenia. Základnú riadiacu rovinu predstavuje sedem geneticky vrodených afektov, čo sú emocionálne zafarbené inštinkty. Emócie v druhej rovine, vznikajúce cez interakciu s prostredím, majú za úlohu riadiť a regulovať základné afekty, tak aby sa organizmus človeka vyvíjal harmonicky. Kvalita tejto roviny vytvorených emócií určuje kvalitu regulácie fyziologických procesov človeka. Tretia rovina regulácie je rovina emócií, pomocou ktorých sa človek orientuje a ktorá človeka riadi v sociálnom prostredí spoločnosti. V tejto rovine sa vytvára aj kapacita človeka na zvládanie stresových podnetov.
Rozhodovací proces človeka potom obsahuje informácie zaznamenané v nevedomej pamäti, ktoré vstupujú do rozhodovacieho procesu spolu s aktuálnymi informáciami spracovanými mozgovými štruktúrami. Je to práve nevedomá emocionálna pamäť v ktorej sú uložené informácie spojené so systémom hodnôt. V nevedomom režime vstupujú emočné štruktúry, často v podobe celých komplexov, do rozhodovacieho procesu človeka, súčasťou ktorých je aj systém hodnôt. Systém hodnôt tvorí nosnú kostru rozhodovania človeka, ktoré beží na nevedomej úrovni. Určenie a vyjadrenie systému hodnôt, ktorý riadi život človeka a spoločnosti je možné len rovnakým postupom, ako je to pri zložitých spoločenských problémoch. Vyžaduje si rozsiahlu analytickú prácu pri riešení viacerých spoločenských systémoch. Je to opäť problém, ktorý nie je možné vyriešiť cez jednoduché zadanie či ako odpoveď na otázku. Na druhej strane, musí spĺňať kritérium jednoduchosti. Systém hodnôt predstavuje zároveň systémovú nadstavbu nad spoločenskými systémami a v primeranej podobe by mal byť vyjadrený v ústave, ako nadstavbovou záväznou normou v spoločnosti. Analýzou procesov spojených s Veľkým pôstom, Ukrižovaním a Vzkriesením je možné ukázať, že kresťanský sviatok Veľkej noci je právom považovaný za najdôležitejší sviatok, pretože jeho podstatou je sloboda. Procesy spustené Veľkým pôstom podľa sv. Lukáša skutočne vedú k oslobodeniu človeka od komplexov, reprezentovaných symbolicky tŕňovou korunou. Komplexy a ich aktivácia spôsobujú narušenie regulácie organizmu človeka. Na psychickej úrovni skresľujú vnímanie reality. Na úrovni regulácie biologického organizmu spôsobujú narušenie a postupný rozpad regulačných spätných väzieb.
V druhej rovine hierarchického usporiadania systému hodnôt je možné nájsť rovnosť a spravodlivosť. Odveká túžba človeka byť si rovný a túžba po spravodlivom usporiadaní spoločnosti bola vyjadrená pojmom demokracia ako spôsob ustanovenia mocenských orgánov v spoločnosti. Posun v poznaní trhov, ako prostriedku na prerozdeľovanie zdrojov spoločnosti ukázalo, že je možné samostatne popísať mocenskú formu a obsah prerozdeľovacích procesov, ktoré určujú stav, v akej sa spoločnosť aktuálne nachádza. Na príklade Singapuru De Mesquito a Smith ukázali, že o stave spoločnosti rozhoduje obsah, pričom po formálnej stránke je jedno, či ide o diktatúru alebo o zástupnú demokraciu. Je to práve teória chaosu a teória komplexných adaptívnych systémov, ktoré, ak sú aplikované na trhy, tak zisťujú, že základný zákon ekonomiky 20teho storočia, zákon ponuky a dopytu, je platný len v úzkom intervale okolo rovnovážneho bodu. Trh vieme skonštruovať, trh vieme regulovať ale trh nevieme riadiť v reálnom čase. Reguláciou vieme nastaviť hranice a vymedziť interval slobodného rozhodovania investorov a spotrebiteľov. Akýkoľvek zásah do trhu nerobí nič inšie, iba zvyšuje náklady, ktoré platí spotrebiteľ a teda občan zníženou životnou úrovňou a kvalitou života.
Ústava, ako základný dokument vyjadrujúci spravodlivosť v spoločnosti, má za úlohu chrániť život, zdravie a majetok občana a spoločnosti. Má zaistiť rovnosť a má zaistiť slobodu spoločnosti, s cieľom vytvárať priestor pre rast slobody. Nižšie právne normy musia byť potom v súlade s Ústavou. Docent Koudelka rozlišuje transcedentné pramene práva, ktoré majú objektívny charakter od subjektívne formulovaných prameňov a teda na nich postavených právnych názorov.
Predkladaná konštrukcia systému hodnôt človeka a jej aplikácia v rozhodujúcich spoločenských systémoch v kontexte a na pozadí súčasnej spoločenskej a politickej situácie doma a v zahraničí, je pokusom odpovedať na súčasné existenčné otázky človeka a spoločnosti. Aký je zmysel existencie človeka, na akom systéme hodnôt je možné vybudovať svoju existenciu a ako je potrebné nasmerovať budúci rozvoj spoločnosti a s ním dať do súladu individuálny rozvoj občana a jeho motivácie. Na jednoduchých príkladoch ukazujem, že ak moc presadí subjektívne sformulovaný právny názor a povýši ho nad objektívne zákony prírody, dochádza k rozsiahlej korupcii, ktorá ničí spoločnosť. Moc premietne korupciu do zákonov a inštitucionalizuje ju. Tým deformuje prerozdeľovacie procesy na trhoch v prospech vybraných jednotlivcov. Presne z takto vybratých osôb je vytvorená vrstva oligarchov, ktorých často nie je možné rozoznať od príživníkov. Inštitucionalizovaná korupcia je možná len v súčinnosti so štátnymi orgánmi. Pokiaľ príde občan iba o majetok, hovoríme o liberálnom fašizme, pokiaľ ale už ide o zdravie a život občana, tak takéto praktiky prerastajú do fašizmu.
Ako ústredný problém korupcie je morálka. Spôsob rozdeľovania spoločného majetku, či už majú podobu daní, odvodov, povinných platieb, podnikov alebo inej formy verejného majetku ako sú licencie či ťažobné práva, či celé podniky určuje, nakoľko ide o spravodlivé prerozdeľovacie procesy v spoločnosti. Problém spoločného majetku ako problém morálky identifikoval Garrett Harding. Trvalo temer päťdesiat rokov, kým Elinor Ostrem vyriešila problém spoločného majetku cez sústavu inštitúcií v nadväznosti na organizáciu trhov. Jean Tirole ukázal, že nestačí trh konštruovať na základe všeobecných zásad konštrukcie a regulácie trhu, ale každý trh má svoje špecifiká, ktoré musia byť obsiahnuté aj v konštrukcii a primerane aj v regulačných nástrojoch.
Rozsiahle analýzy trhu Stiglitzom, Spenceom a Akerlofom ukázali, že konštruktér trhu musí vyriešiť asymetriu v informáciách na trhu medzi investorom a spotrebiteľom, ktoré, ak vyriešené nie je, spôsobuje vznik javov, ako je konflikt záujmu a s ním súvisiaci morálny hazard, poškodzujúci spotrebiteľa. Často systém umožní vytvorenie čierneho pasažiera, čo je kategória spotrebiteľov, ktorí buď neplatia vôbec, alebo len čiastočne za službu alebo tovar. Výsledkom je nerovnováha medzi záujmami spoločnosti a individuálnymi záujmami investorov. Kombináciou hierarchicky usporiadaného systému hodnôt s najvyššou hodnotou slobody s informáciou, že demokracia je vyjadrená obsahom realizovaným cez prerozdeľovacie procesy na špecializovaných trhoch spoločnosti bez ohľadu na to, či je mocenská forma zástupná alebo ju reprezentuje diktátor a zároveň, že spravodlivosť v prerozdeľovacích procesoch na trhoch narúša inštitucionalizovaná korupcia, umožňuje pomerne jednoducho definovať demokraciu nasledovne: „Demokracia je stav v spoločnosti, kedy je zosúladený záujem spoločnosti so záujmom jednotlivca v limitoch ekologických systémov Zeme pri raste slobody spoločnosti.“ Protipólom demokracie je diktatúra. Medzi týmito dvoma ideálnymi stavmi existuje nekonečný počet stavov, v ktorých sa spoločnosť nachádza.
V štátoch Európskej únie je možné ukázať, že odstránením 10% korupcie meranej indexom vnímania korupcie CPI TI sa zdvojnásobuje tvorba HDP v prepočte na obyvateľa. Index korupcie predstavuje metaindex, popisujúci spoločnosť z rôznych uhlov pohľadu. Na príklade II. piliera dôchodkového systému je možné cez analýzy NBS ukázať, že index CPI TI plní zároveň funkciu rizikovej prirážky pre príslušný štát v oceňovacích modeloch. V Slovenskej republike sa hodnota tohto indexu pohybuje od 3,9 do 5,4. To hovorí jasne, že 50 až 60% verejných zdrojov podlieha procesom korupcie. Len za posledných 25 rokov je možné ukázať, že škody spoločnosti na Slovensku dosahujú cez tento typ korupcie hodnotu odhadovanú na 80 miliárd €.
Analýza krízy s vrcholom v roku 2008 na finančných trhoch preukázala, že jej štruktúra spĺňa kritériá krízy hodnôt, tak ako túto štruktúru popísala Verena Kast. Na otázku, či ide o energetickú krízu alebo o krízu ekologickú, sme odpoveď v roku 2010 nenašli. Preto experiment transformácie budovy do stavu temer s nulovou spotrebou energie riešil oba problémy naraz. Riešením finančnej krízy 2008 nebola zmena systému hodnôt v spoločnosti, ale zvýšenie FIAT peňazí v obehu. Výsledkom je, že sa kríza vrátila a bola hlbšia. Ikonická veta Jeff Currieho začiatkom februára 2022 „ Nie sú molekuly“ len potvrdila tvrdenie Schumachera ako vysvetlenie energetickej krízy zo 70tych rokov 20teho storočia, že ekonomická kríza vzniká ako dôsledok nerovnováhy medzi disponibilnými zdrojmi prírody a ekonomickou činnosťou človeka. Kríza na finančných trhoch v roku 2008 bola len jej vrcholným prejavom. Analýza konfliktu na Ukrajinu poskytuje identifikáciu troch základných, nevyslovených cieľov:
- vytvorenie mocenského multipólu,
- eliminovanie biologických zbraní hromadného ničenia
- vytvorenie novej bezpečnostnej architektúry v Európe.
Spätne je možné tvrdiť, že rozhodujúcou hodnotou, ktorá tvorila podstatu krízy hodnôt s vrcholom v podobe krízy na finančných trhoch v roku 2008, je monopol moci a ňou krytá mena v podobe amerického dolára. Odtrhnutie dolára od stabilnej intrinzickej hodnoty v roku 1971 a vytvorenia FIAT peňazí v obehu, dosiahlo svoj limit nasýtenia. Ohlásené vytvorenie meny previazané so zlatom a ďalšími aktívami trvalého charakteru zoskupením BRICS umožní v budúcnosti mäkké pristátie padajúceho dolára, ktorý je podľa amerických ekonómov krytý produkciou statkov v USA zhruba na 40% jeho hodnoty.
Pri analýze zložitých systémov je nutné opakovane si klásť otázky a formulovať na ne odpovede. Vyriešený systém v podobe jednoduchého vyjadrenia dovoľuje riešiteľovi sformulovať jadro problému a na ňom postaviť transformáciu systému z aktuálneho do cieľového stavu. Viac ako dvadsať päť ročná práca na jednotlivých spoločenských systémoch ma naučila technike myšlienkových experimentov, aktívnej imaginácie a amplifikácie, súčasťou ktorých je aj formulovanie otázok. Práve otázky nasmerujú čitateľa do jadra riešeného problému a pomáhajú udržať pozornosť čitateľa. Ak riešenie preložíte zo systémových modelov do ľudsky zrozumiteľnej reči a prevediete čitateľa problémom cez súbor logicky postavených otázok, dostávate formu prejavu, ktorú som nazval diskutovanou esejou. Presne v nej je možné ukázať, že minulé znalosti v podobe mýtov, báji, rozprávok a povestí sú obsiahnuté aj v zložitých spoločenských systémoch a tvoria jadro riešenie, ako vyjadrenie základného systému hodnôt. Redistribúcia zdrojov medzi tromi generáciami obsiahnutá v rozprávke O troch grošoch tvorí stále základ sociálneho a dôchodkového systému a majú väzbu na školský systém. Hrdinské činy Ježiša Krista, ktoré sú obsahom mýtov zapísaných v Biblii, tvoria jadro zdravotného systému a teda na základnej úrovni dávajú odpoveď o zmysle života človeka.
Jasné vyjadrenie systému hodnôt umožňuje následne vedome konštruovať trhy a ich reguláciu v podobe riešení, ktoré budú zabezpečovať rast slobody spoločnosti. Umožňujú určiť stav, v ktorom sa spoločnosť nachádza a určiť trajektóriu, ktorou je možné previesť spoločnosť do cieleného stavu pri potenciálne najnižších možných nákladoch. Takéto riešenia sú reálnym naplnením pojmu demokracie, bez ohľadu na jeho formu.
Pri skúmaní javov a je jedno, či na úrovni tovarov a alebo služieb, došlo k rozpoznaniu, že produkty v podobe vedomostí získané vedeckými postupmi v procese základného výskumu, si vyžadujú ďalšie procesy aplikovaného výskumu a vývoja, kým spĺňajú kritériá, vhodné pre uvedenie na trh. Sú to procesy, ktoré popisuje znalostná krivka, zahrňujúca popri aplikovanom výskume a vývoji aj procesy spojené s uvedením produktu na trh. Pri odpovedi na otázku, ako dlho trvá od momentu, kedy je zistená základným výskumom vedomosť a jeho aplikácia v podobe produktu na trhu, na príklade tepelného čerpadla pre malé priestory v podobe chladničky je možné ukázať, že spoločnosť potrebovala približne sto rokov. Pre veľké priestory uvedenie tepelného čerpadla do sériovej výroby trvalo až 150 rokov.
Ak sa ale pýtame, koľko vedomostí je potrebných zistiť procesom základného výskumu, aby sa jedna v podobe produktu uplatnila na trhu a teda zmenila svoju kvalitu na znalosť, zisťujeme, že je to dynamický systém. V sedemdesiatych rokoch 20teho storočia Robinson uvádza, že bolo potrebných priemerne 60 nových vedomostí. Koulopoulos v roku 2009 už uvádza, že je potrebných štatisticky 300 vedomostí, kým sa jedna premení na znalosť. Priemerne sa počet zvyšuje o osem vedomostí ročne s poznámkou, že sa nejedná o lineárny systém.
Tu je potom odpoveď, prečo spoločenské revolúcie vedú k anarchii. Jednoducho idealisti sa snažia zaviesť do spoločnosti neoverené postupy a teda narážajú na rozpor medzi vedomosťami a znalosťami. Tak ako sa po rozpade Rímskej ríše musela spoločnosť vrátiť k znalostiam Antiky a cez evolúciu vybudovať spoločnosť známu pod pojmom renesancia, tak dopadla aj revolúcia vo Francúzsku a tak dopadol aj experiment budovania komunizmu v Rusku. Keď Schrödinger sformuloval svoju vlnovú funkciu, Newtonov zákon sily neprestal platiť. Je možné ukázať, že Schrödingerova rovnica prechádza do Newtonovej v limite do nekonečna. To je dôkaz toho, že minulé znalosti sú stále platné ale nové rozširujú obor použitia. Revolucionári ale majú tendenciu negovať a búrať minulé znalosti.
Ekonomická podstata znalostnej krivky nám poskytuje ešte jednu závažnú informáciu. Na reprodukciu investícií do výskumu a vývoja, kedy len jedna z 300 vedomostí sa pretvorí na znalosť, je potrebný trh s 500 miliónov obyvateľov s primeranou kúpnou silou. To je zmysel Európskej únie, ako útvaru, vytvárajúcej priestor pre voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a pracovnej sily. Je to korupcia na úrovni Európskej únie, ktorá vecne spôsobuje pokles slobody sprevádzaná politickým pnutím spôsobujúca deštrukciu spoločnosti. Riešením nie je rozpad únie, ale jej reštrukturalizácia a odstránenie korupcie a nastavenie na trajektóriu rastu slobody.
Za jednoduchým vyjadrením riešenia každého spoločenského systému je podľa zložitosti systému 4 až 12 rokov tvrdej analytickej práce. Tú bežný čitateľ nemá ako vidieť. AHA moment prenesie čitateľa priamo do výsledného riešenia, ktoré je pomerne jednoducho pochopiteľné a ak je jednoduché, tak je aj realizovateľné v praxi. Problémom je, že pokiaľ riešiteľ neovláda detail, ani jednoduché vyjadrenie a pochopenie systému nepostačuje na úspešné zavedenie transformácie. Stačí poznamenať, že ani 67 noviel zákona o starobnom sporení systém nevyriešila.
S Ing. Dušanom Lukášikom, CSc. rozprával redaktor podtatranského kuriéra, ďakujem za rozhovor. 
Zanechajte nám komentár