Zomrel PhDr. Ján Olejník CSc.

Na rozlúčku s PhDr. Jánom Olejníkom CSc.

10. 5. 1921 Sp.Vlachy  –  20. 4. 2017 Tatr.Štrba,V.Tatry

Žil od roku 1949 v úzkom kontakte s ľuďmi v podtatranskej oblasti. Niet dediny od Liptova cez Spiš až po Šariš, ale i na Orave a poľskom Podhalí, ktorú by nebol navštívil počas svojho bádania , kedy zbieral dostupný archívny, ikonografický a historický materiál, výpovede informátorov nahrával a filmoval s cieľom ukázať niekdajší spôsob života v konfrontácii so súčasným spôsobom života V niektorých rodinách to bola už štvrtá generácia.

Podstatná časť života sa viaže na Levoču, kde študoval na katolíckej Ľudovej škole a neskôr na Gymnáziu a pokračoval na Učiteľskom ústave v Sp.N.Vsi, kde maturoval v roku 1941.Po maturite pôsobil ako výpomocný učiteľ na sedemnástich rôznych dedinských školách v rôznych častiach Slovenska.Všade nachádzal poklady ľudovej tvorivosti, ktorá ho zaujala na celý život. Po Druhej svetovej vojne odchádza do Michaloviec ako inšpektor pre kultúru Okresného národného výboru, potom na krátke obdobie do Bratislavy na miesto tajomníka a člena umeleckého poradného zboru novovzniknutého SĽUKu. Od 1. novembra 1949 bol riaditeľom Strednej školy v Hornom Smokovci a usadil sa vo V.Tatrách. V rokoch 1954-1958 bol vedúcim odboru kultúry a školstva Jednotného národného výboru v St.Smokovci. Počas celého tohto obdobia oživoval kultúrne dianie, zakladal súbory, organizoval prehliadky a festivaly. Od. 1.júla 1958 sa jeho pôsobiskom stala Výskumná stanica a múzeum TANAP –u v Tatr.Lomnici, kde viedol etnografické oddelenie až do roku 1985. Založil pozoruhodnú zbierku etnografického materiálu, realizoval národopisné expozície a podieľal sa na mnohých výstavách.Popri zamestnaní dokončil v roku 1961 štúdium etnografie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a v roku 1966 získal doktorát z dejín umenia. V roku 1968 na Masarykovej univerzite v Brne získal vedeckú hodnosť kandidáta historických vied.

Ako odborník na tradičnú kultúru, zozbieral množstvo dokumentačného materiálu, bol pri vzniku väčšiny folklórnych kolektívov v podtatranskej oblasti, podieľal sa na mnohých scénických programoch vzniknutých festivalov .Spolupracoval s mnohými významnými osobnosťami kultúrneho, umeleckého ale i vedeckého života. Spomeniem Karola Plicku, Jána Cikkera,ktorý u neho doma aj komponoval , Vladimía Vydru a mnohých ďaľších. Korešpodenciu s nimi a fotoalbumy si podrobne viedol.

Bohatá bola jeho publikačná činnosť, jeho bibliografia obsahuje 1181 záznamov,je spoluautorom 23 knižných monografií, poslednú  „Ľudové kroje Poľsko –Slovenského pohraničia“ vydal so Stanislawou Trebuniou – Staszel v roku 2012 v Nowom Targu, ako 91 ročný . Bol členom 14 vedeckých spoločností a asociácií / Societé Internationale d Ethnologie et Folklore (Švédsko – Lund), Nordic Institut of Foilklore (Fínsko-Turku), National Geographic Society (USA-Waschington), Gesselschaft für Vor und Frühgeschichte (Nemecko-Bonn /. Aj v posledných rokoch spolupracoval s Katedrou etnológie a folkloristiky FFUKF v Nitre, kde mu spracovali- digitalizovali jeho bohatú zbierku audio záznamov a filmového materiálu, Prešovskou univerzitou, kde mu vyšla v roku 2015  jeho posledná kniha „Ľudový odev na južnom upätí V.Tatier / Batizovce, Gerlachov, Mengusovce, Štôla, Lučivná/“, sú to výsledky vyše 20 ročného bádania v týchto obciach .Napísal vyše 200 scénarov k programom a filmom. Bol konzultantom vyše 220 diplomantov a doktorandov, zorganizoval 110 konferencií a sympózií. O všetkom si viedol precízne záznamy, ktoré za pomoci Štátneho archívu v Levoči spracoval a uložil pre ďalšie generácie svojích pokračovateľov. Oblasť jeho záujmu nebola len etnografia, ale i výtvarné umenie, architektúra a urbanizmus, stravovanie. Bol aktívnym členom Spišského dejepisného spolku a prispievateľom do všetkých periodík v regióne.   Svedčí o tom jeho Personálna bibliografia vydaná v roku 2012 Slovenským národným múzeom – Spišským múzeom v Levoči.

Okruh jeho žiakov, priateľov,kolegov a známych sa nedá vymenovať. Som rád, že som patril medzi nich. Pri písaní týchto riadkov som si spomenul na naše stretnutie v roku 1987, práve písal nekrológ za Karolom Plickom, mal vybratú korešpodenciu s ním, rozložené fotografie. V takejto situácii som sa po 30 rokoch ocitol aj ja.

Posledná rozlúčka s PhDr. Jánom Olejníkom CSc. začne 2.mája 2017 o 11 hod. vo Farskom kostole sv.Petra a Pavla v Novom Smokovci

Ján Levocký