Špičky majú držať spolu!
Ján Baláž je slovenský gitarista, spevák a skladateľ. Je jedným zo zakladajúcich členov skupiny Modus. Od roku 1981 spolu s Jožom Rážom a Vašom Patejdlom patrí k základnej zostave kapely Elán. To je základná veta z Wikipédie, ktorá neberie do úvahy fakt, že Vašo Patejdl už nie je medzi nami.
Rozhovor sme robili u Janka v nahrávacom štúdiu. Po ňom sme sa bavili o hudbe, o zážitkoch na šnúrach v zahraničí… zistili sme, že sme vo Švajčiarsku hrávali v tamojších dedinkách iba 5 km od seba. Ja som bol v Schonriede a Elán v Gstaade. Keď sa to dozvedel odskočil po fotku z toho obdobia. Gstaad má dodnes svoje čaro, ale odjakživa to bol úkryt pred svetom napríklad pre herca Rogera Moora (James Bond), svoj chalet tu mala aj Liz Taylorová (v osemdesiatych rokoch sa práve na jej „chalupe“ ukrýval Michael Jackson).
Po fotení sme usadli za mixážny pult a dostalo sa mi dávky krásnej hudby od Elánu vo verzii vokály – gitary. Upútal ma pokoj, aký z týchto veľkých hitov Elánu sálal. A ešte jedna vec ma zaujala: čisté vokály a krásny zvuk gitár. Keď som to spomenul, Janko vytiahol zo skrinky krabičku, na ktorej bolo napísané: vyrobené pre Jána Baláža. Bol to mikrofón značky Flea Microphones. Dozvedel som sa dva zaujímavé fakty, a to, že taký istý mikrofón používa Elton John, čo by vzhľadom na umenie „nášho“ Janka Baláža nebolo až také prekvapivé. Dostal ma druhý fakt. Tieto mikrofóny sa vyrábajú na Slovensku a to bolo pre mňa, bývalého rozhlasáka a moderátora, veľké prekvapenie.
V akom veku je dobré začať sa učiť hrať na nejakom hudobnom nástroji?
Väčšinou to bývalo tak, že na hudobnom nástroji sa začalo učiť od siedmich rokov, keď už decko vedelo trochu čítať. Učila sa aj teória, ústnym podaním. Ja som napríklad začal v siedmich rokoch. Ale manuálna zručnosť sa dá robiť aj skôr. Je to ako v športe. Tam je lepšie učiť deti už od štyroch rokov, lebo ešte nemajú pocit hanby a všetko opakujú ako opičky. Keď sa im to dobre ukáže, dobre to zopakujú. A keď má ešte aj pohybový talent… Takže šport od tých štyroch, mám s tým skúsenosti.
Najprv ste sa učili hrať na husliach, potom na gitare a neskôr na ďalších hudobných nástrojoch.. Koľko ich ovládate dnes?
Skúšal som postupne, zdalo sa, že mám na to prirodzený talent. Hral som na trúbke a pištoľovom trombóne. Ovládam hlavne gitaru, ostatné nástroje som už dlhé roky nemal v rukách. Ovládam ich skôr teoreticky. Takisto aj klavír – viem si poskladať noty, niečo o tej hudobnej teórii viem, ale v podstate som gitarista a skladateľ.
Je o vás známe, že ste začínali v Moduse. V osemdesiatych rokoch ste prešli do Elánu. Čo vás k tomu viedlo a aký bol rozdiel v systéme práce.
Ja som hral v Moduse do roku 1975, potom som na dva roky išiel na vojnu. Medzitým si Jano Lehotský zobral jednu partiu z východného Slovenska – Mariku Gombitovú a skupinu Profily, a nazval to Modus. Tak som sa po ZVS odpratal na tri roky do Škandinávie, hrával som vo Švédsku a v Nórsku. Medzitým sme sa s chalanmi z Elánu, s mojím bratom, ktorý tam bol od začiatku, dohodli, že keď skončia školu, budú po ZVS a začnú profesionálne hrať, dáme sa dokopy. Tak sa aj stalo a v októbri v roku 1980 som hral s Elánom prvé turné.
Ako sa zmenil váš dovtedajší život vstupom do Elánu?
Zmenilo sa to tak, že dovtedy s Modusom bol v tom skôr väčší entuziazmus ako profesionalita. Nechcem tým povedať, že by sme boli hrali zle, nemyslím tým muziku, ale organizáciu okolo toho. V Eláne sme začali naozaj profesionálne a tvrdo pracovať a pracujeme dodnes.
Počas pôsobenia Elánu sa v jej radoch vystriedalo veľa textárov ako napríklad Pavol Jursa, Boris Filan, Juraj Soviar či Ľuboš Zeman. Je známe, že napríklad Elton John spolupracoval takmer počas celej kariéry len s Berniem Taupinom, teda iba s jedným textárom. Niežeby som chcel spochybniť kvality spomenutých textárov, sú na svetovej úrovni.
Myslím si, že sme dosť dbali na to, aby sme mali dobré texty a mal zmysel nielen hudobný prejav, ale aj to, čo chceme piesňami povedať, aby textár s nami nejakým spôsobom žil. Aby náš život pretavil do nejakého obrázku alebo inotajov a dostalo sa to k ľuďom.
Dá sa povedať, že dobrí sa s dobrými spájajú?
Ako sa hovorí: Špičky majú držať spolu… Nemyslel som to globalisticky…
V druhej polovici osemdesiatych rokov odišli z Elánu traja z jej zakladajúcich členov – Zdeno Baláž, Vašo Patejdl a Juraj Farkaš. Čo to okrem získania nových členov (bubeník Gabriel Szabó a klávesák Martin Karvaš) pre skupinu Elán znamenalo?
Vašo dal vtedy v podstate výpoveď v rámci našich platných interných predpisov, odišiel z kapely a tým pádom sa Elán rozpadol. Pár mesiacov sme s Jožom rozmýšľali, čo ďalej. Povedali sme si, že veď je vybudovaná nejaká značka, tak poďme ďalej. Našli sme dvoch členov – Martina Karvaša a Gaba Szabóa, a so zvyškom kapely, ktorá odišla rôznymi smermi, sme sa dohodli, že meno Elán budeme používať my. A tak sme pokračovali ďalej.
V novej zostave po roku 1986 sa Elán rozbehol, a to nielen albumami Detektívka, Nebezpečný náklad či Rabaka. K Rabake bol nakrútený aj rovnomenný film, na ktorom scenáristicky spolupracoval Boris Filan a ako režisér aj Dušan Rapoš. To boli obrovské úspechy.
Áno, bol to úspech, len nám do toho akurát prišla revolúcia. V máji 1989 bola premiéra a medzitým sa už začalo celé to hnutie, zmena spoločenského systému. A spôsobilo to taký útlm. Až teraz posledné roky sa Rabaka chytila, ľudia to pozerajú a dostávame spätnú väzbu, že je to super.
Začiatkom deväťdesiatych rokov nové zloženie: Ráž, Baláž, Farnbauer, Horňák, Kuchárek. V roku 1996 sa vracia Vašo Patejdl. 20. jún 1999 havária Joža Ráža. Roky 2002 a 2003 dva albumy, neskôr podpisy s Warner Music. Išlo v tej dobe o nejaké spomalenie? Myslím v tvorbe, v koncertovaní…
Po revolúcii celá kultúra išla, ako sa hovorí, do hája. Každý Slovák chcel byť dvojnásobný podnikateľ a kultúra ho vôbec nezaujímala. Každý zháňal, čo by sa kde dalo, každý našiel v sebe ducha niečoho, no ale, samozrejme, nie každému je „shůry dáno“. Otvorila sa brána, vovalilo sa to sem ako veľká povodeň. Až postupne ľudia prišli na to, že nie je všetko zlato, čo sa blyští a postupne sa vrátili späť ku koreňom. Znovu sa objavila pôvodná slovenská a česká tvorba, lebo v Čechách bola situácia rovnaká. Takže po nejakých dvoch rokoch sa to dostalo do normálu a dalo sa znovu fungovať.
AUTOR: Dušan Marušák
Zanechajte nám komentár