Spev a folkór je ich životom

Len nedávno, koncom apríla, sa chlapi z Folklórnej skupiny Vernár, vrátili z vystúpenia v Budapešti. Tohto roku v Slovenskom dome učili slovenskí folkloristi, pod vedením choreografa a jedného zo zakladateľov Klubu milovníkov folklóru Vladimíra Michalka, tancovať všetkých záujemcov v Budapešti štyri tance z východného Slovenska. Vlado Michalka pozval do Domu tanca aj niektorých účinkujúcich z relácie Zem spieva.

„Naša skupina, hoci nie v plnom počte, zaspievala naše originálne piesne a s Vladom Michalkom sme učili tancovať tanec Vernár,“ povedal Vladimír Šifra, vedúci FS Vernár (na snímke). Ako konštatoval, s týmto tancom majú starosti, pretože si ho už nepamätajú presne tak, ako ho tancovali predchádzajúce generácie. „Či veríte, alebo nie, máme problém dostať sa k pôvodným filmovým nahrávkam, ktoré sú uschované v Ústave hudobnej vedy SAV zo šesťdesiatych rokov. Jednoducho nám ich nechcú poskytnúť a robia obštrukcie. Akoby si neuvedomovali, že my sme nositelia tradícií a chceli by sme vidieť našich rodičov a prarodičov tancovať pôvodné tance a učiť sa od nich. Chceli by sme presne vidieť ako spievali, ako tancovali a naučiť sa to tak, aby sme boli autentickí. Veď je to už aj päťdesiat rokov a v podstate ide o prvý súbor vo Vernári, na ktorý si málokto pamätá. Ja som mal vtedy sedem či osem rokov a už si nepamätám. A čo tí mladší?“, položil otázku Vlado Šifra.

Tanečný dom v Maďarsku je najväčším v Európe a príťažlivý je najmä tým, že je úplne jedno, či tam vystupuje Maďar, Slovák alebo ktokoľvek iný. Vladimír Šifra bol v Tanečnom dome v Budapešti už tretíkrát a zaspomínal aj na to, ako mu pred dvoma rokmi maďarská kapela zahrala slovenskú pieseň, ktorú tam spieval. Rád spomína na stretnutie s jednou už staršou pani, ktorá žije v Maďarsku, ale rodinu mala v okolí Rimavskej Soboty a na Slovensko chodievala. Spomínala na Gemerskú župu a horný Gemer, do ktorého patrili nielen tri rusínske obce Vernár, Telgárt, Šumiac (horehronský viachlasný spev sa odvíja od spevov v kostoloch), ale aj všetky ostatné až po Polomku. Dokonca Pohorelá bola v určitom čase okresným mestom a patrilo pod ňu sedem dedín, vrátane Vernára. „Napríklad, do roku 1945 Vernár patril pod Gemersku župu. Moja dnes už nebohá mama mala matriku v Telgárte, samozrejme, že aj všetci Vernárci v tej dobe. Bol som prekvapený, že táto pani to vedela a pritom mnohí Slováci nevedia pochopiť, prečo nás rátajú k Horehroniu, keď to je už stredoslovenský kraj,“ usmieva sa vedúci folkloristov. Najviac sa mu ale „rátala“, keď sa s veľkým záujmom pýtala, či im nič nechýba, či majú všetko čo potrebujú a priala im krásny pobyt. Zdôraznila, že obyčajní ľudia zo Slovenska i z Maďarska sa vždy dohodnú, len politici ich rozoštvávajú.“

„Bol som veľmi prekvapený, že v Maďarsku na základných školách existuje povinný predmet ľudové tance, kde sa žiaci učia nielen teóriu, ale aj reálne spievať ľudové piesne a tancovať. Vlastne už tu získavajú deti vzťah k svojej kultúre, k ľudovej hudbe, tancom. Vraj je to aj na stredných školách… A u nás? Kde to je u nás? Prišiel som tam a či tínedžer s prepichnutým uchom a náušnicou alebo farebným účesom a la Hamžík, všetci začali tancovať. Zrazu sa postavili a na celej ľadovej ploche začali tancovať maďarské tance, čardáše. Znovu sa pýtam – a u nás? To ako chceme našu mládež vychovávať k tradíciám a prečo sa niečo také už dávno neprenieslo do školstva?“

Kým ešte prednedávnom v takmer každej dedine mali detský folklórny súbor, dnes je problém vytvoriť aj v mestách, nie ešte na dedinách, čo len jeden detský súbor. Naopak, v našom regióne, česť výnimkám, pomaly zanikajú, pretože všetkým je to ľahostajné, ale všetci vospolok nadávame, že deti sedia pri počítačoch, tabletoch a hrajú sa s telefónmi.

„Takýto predmet by snáď pritiahol do škôl aj rómske deti, keby ich pedagóg učil tancovať cigánske tance a rozvíjal ich kultúru. Veď na taký Poprad je hanba, že majú jeden amatérsky folklórny súbor, ktorý dokonca nepodporuje ani mesto. Nebyť Niny Krigovskej s Letničkou a DFS Venček, tak ani Vagonár nemá žiadnu detskú základňu. V porovnaní s Detvou, kde sú štyri dospelé folklórne súbory alebo Vranovom, kde okrem dospelých súborov majú 400 či 600 člennú detskú základňu, je na tom Poprad úboho. Ale to nie je o tom, že deti nechcú vo folklórnych súboroch spievať či tancovať. Jednoducho ich k tomu nikto nevedie a oni vôbec nevedia, čo od nich ktosi chce, keď si majú priniesť do školy napríklad kroj a pripraviť číslo na školskú akadémiu.“

Stretnutie s Vladimírom Šifrom ma inšpirovalo k ešte jednej otázke: ako sa zmenil život časti „horehronských chlopov“ po úspešnej relácií Zem spieva?

„Neuveriteľne sa zrýchlil. Škoda, že nie sme profesionáli a ako amatéri sa musíme živiť normálnou prácou, takže na folklór toho času až toľko nemáme. V opačnom prípade by sme len málokedy boli doma a väčšinou by sme vystupovali nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, toľko ponúk máme. Niektoré sme museli aj odmietnuť, pretože sa prekrývali termíny a to sa už nedá stihnúť.“

Z tohtoročného výstupu Vernár – Kráľová hoľa

A že vystúpení majú neúrekom, možno vidieť z kalendára májových a júnových vystúpení. 7. mája absolvovali výstup Vernár – Kráľová hoľa a je to niečo podobné, ako výstup Tatry v kroji. Na Kráľovej holi sa tohto roku zišlo šesťdesiat milovníkov folklóru a turistiky. V piatok minulého týždňa prijali pozvanie jubilantov FS Šumiačan  a FS Urpín v Banskej Bystrici do programu V Bystrici nevídanô. Chlapi z Vernára, Pohorelej a z Telgártu, ktorí sa s horehronským viachlasným spevom predstavili celému Slovensku, zaspievali obom súborom k 60. výročiu ich založenia.

Organizátormi, ale aj účinkujúcimi budú aj na 10. ročníku Vernárskych folklórnych slávnosti, ktoré sa konajú 16. – 18. júna doma, vo Vernári, a tohto roku budú s medzinárodnou účasťou. „O týždeň neskôr máme Horehronské dní spevu a tanca v Heľpe, hneď na druhý deň budeme vystupovať na 45. ročníku Spišských folklórnych slávnostiach v Sp. Podhradí, o ďalší týždeň budeme vo Východnej. O týždeň zase bude opakovačka programu V Bystrici nevídanô aj v Šumiaci,“ dokončil harmonogram vystúpení Vladimír Šifra a dodal, že spev je ich život a sú pre neho ochotní obetovať aj veľkú časť svojho pohodlia.

Dúfajme len, že i napriek nabitému programu prevládne v ženách a chlapoch pocit spokojnosti, radosti zo spevu, hudby, tanca a ľudí okolo nich. (reš)