Ján Marton – Vesmírna

 Ján Marton nemusel dlho premýšľať nad názvom svojej siedmej zbierky básní. Vesmírna. Aj tak sa dá v skratke nazvať. Hlbočina pocitová, sloboda a odvaha plná zvláštneho strachu zo svojich snov sa v nej strieda s oslobodením vlastnej mysle. Keby Marton nepísal, neprežil by.

V novej zbierke Vesmírna nájde či­tateľ vo veršoch veľmi silné odkazy na jemnú lyriku. Zbierka je písaná so slo­bodou v duši a čistotou myšlienok tam dnu. Básne v nej plávajú voľným ver­šom, občas rýmom, ale kladú hlavne dô­raz na vzťahovú rezonanciu prežitého. Autor sa v básňach vyzlieka donaha a ponúka silný motív, kto­rým je slobodné vyjadrenie o jeho vlastnom duchovne. O jeho vlastných pocitoch. O jeho vlastných hodnotách. A tá najvyš­šia hodnota je určite vzťah dvoch ľudí. Tá najčistejšia láska, aká len existuje.

Marton o sebe hovorí, že je básnik s dušou pankáča. Miluje hudbu. Má dva paralelné svety, v ktorých žije súčasne. Zatiaľ to nie je diagnóza, iba pocit. Do hlavy sa mu však určite nedosta­nete, no do jeho básní môžete skúsiť. Možno sa na poéziu bu­dete pozerať z trochu iného uhla, z inej strany a z iného pohľa­du. Ako by ste nazerali na vesmír. Je predsa nekonečne pestrý. Ako každý pohľad na báseň, ktorá každým prečítaním zahreje.

Zbierka Jána Martona Vesmírne odrezky padajúcich hviezd, ktorú ilustrovala Ivica Šúrová, sa na pultoch kníhkupectiev a vo vydavateľstvách má objaviť v týchto dňoch. (red)