Batizovské fašiangy alebo ako sa chodí so Straškom

Uplynulá sobota sa v Batizovciach niesla v znamení radosti, veselosti, skvelej zábavy, hudby, dobrého jedla a pitia, ale hlavne Chodenia so Straškom v sprievode tradičných fašiangových masiek. Na batizovských Straškov sa však prišli pozrieť i primátor Svitu a starostovia z Gerlachova, Mengusoviec a Štôly, ktorí priniesli prezenty a samozrejme, ich návštevu si vychutnali najmä kováči, doktori a sestričky, ktoré sa do nich s vervou „pustili“.
V Batizovciach je tradícia Straškov, ktorá sa viaže na poslednú fašiangovú sobotu, už dlhoročným zvykom. Pred nadchádzajúcou Popolcovou stredou, predznamenávajúcou 40-dňové pôstne obdobie do Veľkej noci, uzatvoril fašiangový sprievod obcou čas zábav, plesov či svadieb.
„Chodenie so Straškom rok čo rok pripomína súčasným generáciám zvyky a tradície, ktoré sa spájajú so záverom fašiangov v našej obci. Hlavnými postavami sprievodu je predovšetkým Brucháč a Slameniak, ktorých sprevádzajú cetky, kováči, doktori a sestričky a každý z nich má vo fašiangovom sprievode svoju vážnu úlohu,“ predstavil nám hlavných aktérov starosta obce Gabriel Bodnár a to ešte pozabudol na pastierov, ktorí fašiangový sprievod uviedli práskaním bičmi.
Brucháč, Slameniak a fašiangový sprievod
Pôvod batizovských Straškov siaha ešte do čias slovanskej mytológie. Brucháč je muž preoblečený do typických šiat vypchatých slamou. Na hlave má skutočný unikát – husársku čiapku, ktorú v Batizovciach uchovávajú vyše 200 rokov a práve táto postavička symbolizuje hojnosť a dostatok. Slameniak je tiež majstrovský kúsok slovenskej ľudovej tradície. Jeho príprava trvá päť hodín a spočíva v tom, že vybraného mládenca odborníci v tomto remesle obtáčajú slamenými povrieslami a stvárňujú do príslušnej podoby. Úlohou Slameniaka je zabezpečiť dobrú úrodu. Cetky sa zasa starajú o veselosť a dobrú náladu, kováči „podkuvajúci“ na počkanie, pribijajúci tých, čo nestihnú ujsť, topánkami na drevené ploty a medzitým ešte stihnú pomaľovať sadzami pre šťastie každého, koho dolapia. Dôležitú úlohu v sprievode majú i doktori a sestričky, ktorí vás okamžite vyšetria, predpíšu i aplikujú lieky a ešte rýchlejšie uzdravujú. Súčasťou fašiangového sprievodu sú krojovaní mládenci s heligónkami, ktorí za spevu od pravého poludnia až do večera prejdú z jedného konca obce na druhý. Každou návštevou sa viac a viac plnia košíčky cetok vajíčkami, slaninkou, klobáskou, ale v žiadnom dome ich nezabudnú pohostiť aj štamperlíčkom či šiškami. Nakoniec sa zo všetkých nazbieraných pochúťok urobí večera pre Straškov a tí, ktorí ešte vládzu, hravo kilá praženice skonzumujú.

Návštevníkom chutili zabíjačkové špeciality a šišky
V Batizovciach si však brušká neplnili len Straškovia. Obec spolu s dobrovoľnými hasičmi pripravili i skvelú domácu zabíjačku a po vyrobených špecialitách sa iba zaprášilo rovnako, ako po nefalšovanom hasičskom punči. Ochutnať ste však mohli i pankušky, fánky, šišky, langoše, medovinu či jahňacinku, ktorú dostali ako sponzorský dar. Žienky, členky novozaloženej únie žien, ju okrem iných dobrôt aj pripravili a ponúkali návštevníkom. Ako nám povedala jej predsedníčka Mária Benková,  na dnešný deň každá členka pripravila niečo fajnové. Jedna pankušky, iné fánky, škvarkovníky, zákusky. Dobrým kamarátom ponúkli aj čaj s rumom a to všetko za dobrovoľný príspevok. „Hoci v obci nepôsobíme ani štyri mesiace, už máme dvadsať členiek a svoj záujem sústreďujeme najmä na mladú generáciu. Pre nasledovníkov pripravujeme rôzne akcie, napríklad s poľovníkmi, ktorí deti priamo v prírode učia čo je posed, ako sa sadia a ošetrujú stromčeky, ako sa majú správať v lese, kde môžu a kde nemôžu zakladať ohne a podobne. Pred Vianocami sme si pozvali detičky, ktoré nám krásne zahrali na harmonike, nádherne zaspievali, mali krásny vianočný program, ale piekli a zdobili sme aj medovníčky. Už dnes pripravujeme výstavu ručných prác a v marci podujatia v knižnici,“ urobila krátky exkurz M. Benková.
No nie iba o jedle a pití boli batizovskí Straškovia. Domáci, ale aj návštevníci z blízka i ďaleka, si zaspievali nielen s mladými heligonkarmi, ale potešili sa aj kultúrnym programom, v ktorom vystúpili okrem domácich folkloristov aj Ľudová hudba zo Štôly, Východňarske šarkanice a Ľudová hudba Úsmev.