Slovenka prenáša lásku k ľudovým tradíciám a piesni na mladú generáciu

„Poteš že ma, poteš radostná spomienka,  nedaj mi zabudnúť, že som ja Slovenka.

Strieborného Váhu, vlnky mi hrávali,  Tatranské doliny láskou ma objali.“

Verše ľudovej pies­ne, pri ktorej človeku naskočia zimomriavky a pociťuje hrdosť a spätosť s krajom pod Tat­rami. Zasiahnu vás priamo do srdca a cí­tite, že niekam patríte. Touto piesňou sa začí­najú vystúpenia pop-radskej speváckej skupi­ny Slovenka. Slovenské ľudové piesne v poda­ní speváckej skupiny sú vždy neopakovateľným zážitkom.

Slovenka vznikla pred šiestimi rokmi pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Pop-rade a od vtedy nielen spríjemňujú, ale i ozvlášt­ňujú akékoľvek spoločenské podujatie. Spoluzak-ladateľkou bola vtedajšia vedúca Anna Králová, po nej vedenie súboru prevzala Anna Brutvanová. V súčasnosti má Slovenka deväť členiek a harmo­nikára, ktorý im poskytuje hudobný doprovod. Hlasy Lucie Brutvanovej, Viery Ilavskej, Vier­ky Polovkovej, Beaty Kalinovej, Márii Lenkovej, Janky Palkovej, Viery Mačutekovej, Anny Brut-vanovej, Rudolfa Janigloša a huslistky Miroslavy Čonkovej, ktorá je študentkou konzervatória v Ži­line, tvoria jedinečné hlasové zoskupenie, ktoré sa citlivo dopĺňa. „Našou hlavnou myšlienkou pri založení speváckej skupiny bolo nielen uchovávať, ale i šíriť cenné kultúrne dedičstvo našich ľudových tradícií, krojov a piesní. No a v neposlednom rade prinášať ľuďom radosť,“ s úsmevom povedali člen­ky skupiny. Matica slovenská im poskytuje nielen priestory, ale ich aj zastrešuje. Spievaniu sa venujú popri zamestnaniach, alebo si zmysluplne vypĺ­ňajú čas na dôchodku. Repertoár ženského zos-kupenia tvoria slovenské ľudové piesne, ktoré si členky skupiny doniesli zo svojich rodných obcí, Východnej, Štrby, Važca a nechýbajú piesne, kto­ré prezentujú kraj pod Tatrami, ale aj zo širšieho okolia Spiša a najnovšie svoj repertoár obohatili o rusínske piesne.

Slovenky počas svojho šesťročného pôsobenia absolvovali množstvo vystúpení v Poprade a na rôznych folklórnych festivaloch po celom Sloven­sku. Niektoré členky spolupracujú s folklórnym súborom Vagonár–stará škola. So svojou nacviče­nou choreografiou Čepčenie spestrili nie jednu svadbu, na ktorú ich pozývajú a ako sami hovoria „je to trendové“, keď o polnoci, v krátkom pásme, spríjemnia hostinu svadob­nými piesňami, ktoré zachy­távajú zvyky a tradície našich starých materí, čím aj oni prispievajú k zachovaniu ich spoločenskej hodnoty. „Stáva sa nám po takejto absolvova­nej svadbe, že máme nových priaznivcov a mladé páry cho­dia na naše vystúpenia. Aj po čase nám poďakujú a často sa dozvedáme, že aj vďaka nám majú silnú spomienku na celý život,“ povedala Anna Brut-vanová, speváčka, scénaristka a choreografka. „Snažíme sa svoju lásku k ľudovým tradí­ciám a k piesni preniesť aj na mladšie generácie. Držme si to svoje, pekné je aj cudzie, ale naše máme v krvi. Mô­žeme byť v Európskej únii, byť tolerantní, veľkorysí Európania, ale čím sa odlišujeme od Poliakov, Ma­ďarov? Tým svojím folklórom. Buďme jedineční, to svoje si držme, uchovávajme a posúvajme mladším generáciám. Cez naše piesne prenášame svoju lásku k národu, k Slovensku,“ vyznala poslanie Slovenky Beáta Kalinová.

V občianskych povolaniach sa v speváckej sku­pine stretli učiteľky, vychovávateľka, ekonómky, opatrovateľka, ktoré našli naši spoločnú záľubu – ľudové piesne, ktorými vyjadrujú lásku k rod­nej zemi. Slovenské ľudové piesne sa aj vďaka nim uchovávajú a v spoločnej Európe pripomínajú naše korene. V slovníku mladých ľudí chýbajú slová vlastenectvo, spolupatričnosť, no aj vďaka folklóru im do podvedomia vstupujú dúfajúc, že na svoju identitu budú vždy hrdí. (pks)