120. výročie narodenia hudobného skladateľa, pedagóga a publicistu

Prof. Fraňo Dostalik

Fraňo Dostalik (1896 – 1944)
V Rím. – kat. učiteľskom učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule pôsobili mnohé významné a výnimočné osobnosti hudobného života, ktorých význam presiahol región  Spiša a môžeme hovoriť o ich význame v celoslovenskom meradle.  Jednou z nich je aj dnes takmer zabudnutý hudobný skladateľ, pedagóg a publicista Fraňo Dostalik.
Narodil sa 27. 2. 1896  v Málinci – Hámore.  Po absolutóriu učiteľského ústavu v Lučenci roku 1914  pôsobil ako učiteľ a organista v Prievidzi, Sebedraží a v Martine. V tomto období sa pokúsil nadobudnúť profesionálne hudobné vzdelanie na organovej škole v Budapešti a po vzniku ČSR na konzervatóriu v Brne, kde v rokoch 1919-1921 študoval skladbu a dirigovanie. Bol jediným slovenským žiakom hudobného skladateľa Leoša Janáčka , ktorý mal na jeho ďalší  hudobné smerovanie rozhodujúci vplyv a Fraňo Dostalík bol po celý život neúnavným propagátorom jeho diela. To, čo ich spájalo, bol ich záujem o folklór a snaha o moderný hudobný výraz, originálnu harmóniu a hudobný experiment.
Po ukončení štúdií pôsobil krátky čas v školskom roku 1921/1922 ako profesor hudby na Gymnáziu Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici, kde zároveň zastával aj miesto regenschoriho v kapitulskom chráme. Túžil sa dostať do Bratislavy, no nepodarilo sa mu to. Nakoniec 10. októbra 1922 prijal miesto profesora hudby a spevu v Rím. – kat. učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, kde rozvinul bohatú pedagogickú a skladateľskú činnosť. Vyučoval hudobnú výchovu a spev, hru na husliach, klavíri a organe. Aktívne sa zapájal sa aj do mimoškolskej činnosti, viedol školský orchester, ktorí tvorili žiaci ústavu, s ktorým vystupoval v kultúrnych programoch nielen v Spišskej Kapitule, ale aj v neďalekom Spišskom Podhradí. Prezentoval sa  aj ako interprét vlastných skladieb, keďže popri pedagogickej práci sa venoval aj komponovaniu. Jeho skladateľský záujem bol pomerne široky. Počas pôsobenia v Spišskej Kapitule skomponoval nielen skladby pre husle, klavír, zborové skladby,  ale aj aj svoju prvú operu Radúz a Mahuliena (podľa dramatického spracovania slovenskej ľudovej povesti českým básnikom Júliusom Zeyerom).
Z jeho žiakov v Spišskej Kapitule vynikli najmä Jozef Grešák a Štefan Hoza, neskôr známy operný spevák a librétista (spoluautor libréta opery Eugena Suchoňa Krútňava). Dostalikovým obľúbeným žiakom bol však najmä mimoriadne hudobne nadaný Jozef Grešák, ktorý neskôr vynikol najmä hudobný skladateľ, klavírista a organista (nazývaný aj „slovenský Janáček“). Vďaka svojmu učiteľovi hudby sa Grešák oboznámil s najnovšou európskou súčasnou hudobnou kultúrou a Dostalikov silný vplyv sa prejavil okamžite. Pod jeho dohľadom iba 19 – ročný Grešák skomponoval ešte ako žiak učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule svoju prvú operu Príchod Slovákov (tiež Zlatulienka, 1925), ktorá hneď vzbudila záujem verejnosti. Dobová kritika mimoriadne hodnotila najmä originálnosť autorovho jazyka.
Fraňo Dostalik a jeho žiak Jozef Grešák sa so svojimi opernými prvotinami zúčastnili súťaže o pôvodnú slovenskú operu, ktorú pri príležitosti stého výročia narodenia Bedřicha Smetanu vypísal Československý umelecký klub v New Yorku. Uzavierka bola 1. januára 1927. Je zaujímavé, že súťaže sa zúčastnil aj známy slovenský hudobný skladateľ Viliam Figuš – Bystrý s operou Detvan. Porota zložená z českých a slovenských skladateľov (napr. J. Suk, F. Kafenda M. Schneider – Trnavský) nakoniec cenu nikomu neudelila. Člen poroty, český hudobný skladateľ  Josef Suk sa však povzbudivým listom obrátil na Jozefa Grešáka, čo bolo pre mladého skladateľa zaiste veľkým povzbudením a Fraňovi Dostalikovi porota „z ohľadu na jeho sľubné nadanie udelila odmenu vo výške úrokov deponovaného kapitálu.“
Po štvorročnom pôsobení v Spišskej Kapitule odišiel Fraňo Dostalik do Bratislavy, kde sa pokúsil presadiť priamo v centre slovenského hudobného diania. Pôsobil ako hudobný pedagóg na maďarskom gymnáziu a v učiteľskom ústave. Zomrel v Bratislave 14. októbra 1944, pochovaný je v Martine.
Väčšina  Dostalikových rukopisných partitúr sa stratila. To sťažuje objektívne a komplexné hodnotenie jeho kompozičnej aktivity. Skladateľsky bol činný vo viacerých druhových okruhoch, popri vokálnej a komornej inštrumentalnej tvorbe sa pokúsil aj operu. Bol národne orientovaným skladateľom, pokúšal sa využiť slovenský piesňový folklór, vo vokálnych skladbách zhudobňoval novšiu domácu poéziu. Sledoval všetko, čo bolo v hudbe nové, bol obdivovateľom a propagátorom diela Leoša Janáčka, , Bélu Bartóka,  a Aloisa Hábu, zaujímal sa o štvrťtónovú hudbu (pokúsil sa dokonca zkonštruovať štvrťtónové harmónium). Popri kompozícii sa zapájal aj  do pravidelnej hudobno – publicistickej činnosti v slovenských periodikách (Slovenské pohľady, Pero, Slovák,, Národní noviny, Slovenský  denník).

Na snímke Rém. – kat. učiteľský ústav v Spišskej Kapitule

PaedDr. Jozef Jendrichovský, PhD.