Vojna umelej inteligencie proti ľudstvu

Umelá inteligencia (UI) postupovala vždy rovnakým spôsobom. Akonáhle ovládla nejakú planétu, zlikvidovala pomocou androidov a bojových strojov všetok biologický život. Možno konštatovať, že UI predstavuje v tejto kozmickej hre satansko-luciferský koncept.

V Biblii sa píše o čísle 666, že je symbolom Antikrista, čo môžeme prirovnať k „PANSTVU STROJOV“ alebo s „Antibohom“ bez lásky a súcitu, s diablom.

UI je čistá inteligencia úplne bez srdca, ktorá zničila už množstvo slnečných sústav. Akonáhle dokonala dielo svojej skazy, okamžite sa presunula do ďalšieho systému. UI používa nanotechnológiu, miniatúrne roboty „nanity“, čo jej umožňuje preniknúť i do ľudského tela a ovládať ho vo svoj prospech.

Našim „elitám“ je sľubovaná nesmrteľnosť. Mnohí členovia iluminátov a Kabaly sú pod kontrolou UI a sú ňou manipulovaní. UI im dodala zvláštnu technológiu, ktorá umožňuje predpovedať pravdepodobnú budúcnosť, a oni tento prístroj aj pravidelne používali. Boli tak vždycky o krok vpred, pretože dokázali predvídať rôzne nebezpečia pre svoje plány a v pravý čas mohli učiniť príslušné opatrenia na ich odvrátenie, čím boli teoreticky neporaziteľní. Na rozdiel od „vševidiaceho skla“ (=Looking Glass) dokáže táto technológia prepočítať pravdepodobnú budúcnosť na základe kvantových stavov.

Filmy ako Terminátor, či seriály typu Battlestar Galactica predstavujú určitú formu priblíženia tejto problematiky verejnosti. Aliancia označuje príslušníkov elít využívajúcich túto technológiu UI  za prorokov umelej inteligencie: títo ľudia sú presvedčení o tom, že umelá inteligencia je ich bohom a „zjavuje“ im budúcnosť.

Čím viac je Zem závislá od UI a čím viac ľudí jej fandí, tým rýchlejšie sa ľudstvo zbavuje svojej samostatnosti a predáva sa do rúk tejto technológii. Ľudia už dospeli do bodu, že sú celkom závislí na rôznych technológiách. Pokiaľ by došlo k energetickému kolapsu a nemali by prístup k svojim počítačom bez navigačného a polohového systému GPS, by sa väčšina nedokázala ani poriadne zorientovať. Ľudia si dnes nepamätajú ani vlastné telefónne číslo, čo nie je náhoda. Ak si pridáme k tomu manipuláciu z internetu a TV, možno súčasnú situáciu kľudne nazvať vojnou umelej inteligencie proti ľudstvu.

Svetové elity sa horúčkovito snažia o globálnu inštaláciu umelej inteligencie, ktorá by mala fungovať na princípe počítačového systému Skynet z filmov o Terminátorovi alebo Veľký brat z Orwellovho románu 1984: všadeprítomná technológia, ktorá o každom vie a všetkých sleduje.

Tento prevratný prístup možno vysvetliť tým, že UI „tuší“, že v dôsledku prebiehajúcich a budúcich interdimenzionálnych kozmických zmien by mohla byť ohrozená jej existencia.

(Pozn. anglický whislteblower Simon Parkes uvádza: UI sa nepochybne plánuje zúčastniť vzostupu Zeme do vyššej dimenzie. Táto oblasť je pre ňu totiž nedostupná. UI chce preniknúť do vyšších sfér, aby tam pokračovala v dobyvačnom procese. V tomto momente nemožno posúdiť či UI nevedie vojnu proti celému prirodzenému stvoreniu, ale môžeme ju označovať slovom diabol či Satan.)

HraJ zdroj: Môj otec bol MIB

Mení umelá inteligencia – Artificial Intelligence (AI) povahu vojny?

Generálmajor PK Mallick, VSM (v dôchodku) januar 2019

Profesionálny vojenský orgán rozlišuje medzi objektívnym charakterom a subjektívnym charakterom vojny tým, že vychádza z Clausewitza. Povaha vojny popisuje, čo je vojna a charakter vojny opisuje, ako sa v skutočnosti bojuje. Povaha vojny je násilná, interaktívna medzi protichodnými vôľami a zásadne politická. Charakter vojny je ovplyvnený technológiou, právom, etikou, kultúrou, metódami sociálnej, politickej a vojenskej organizácie a ďalšími faktormi, ktoré sa menia v čase a na mieste. Charakter vedenia vojny sa mení v súlade s nástrojmi, ktoré sú k dispozícii, a tým, ako ovplyvňujú spôsoby, akými sa armády organizujú na vedenie vojen.

Carl von Clausewitz vo svojej knihe O vojne zdôraznil, že nepochopenie charakteru vojny vedie ku katastrofe. Pokarhal pruských generálov za použitie starej taktiky Fridricha Veľkého proti napoleonskej armáde, ktorá viedla nový typ vojny. Nedocenili zmeny v spôsobe vedenia vojny alebo v charaktere vojny. Takýto posun v charaktere vojny predstavuje budúci vývoj a nasadzovanie tímov človek-stroj a autonómnych zbraňových systémov. ¹

V blízkej budúcnosti uvidíme významné pokroky v autonómii a strojovom učení, vrátane objavenia sa robotov pracujúcich spoločne v skupinách a ako roje. Nové a výkonné robotické systémy sa budú používať na vykonávanie zložitých akcií, autonómne rozhodnutia, poskytovanie smrtiacej sily, poskytovanie spravodajských informácií, sledovania a prieskumu, pokrytia a rýchlosti odozvy v širších oblastiach zemegule. Vojenské organizácie musia teraz plánovať túto novú éru vojen. Vlády musia byť pripravené na politické, strategické a etické rozmery tohto posunu v charaktere vojny. ²

Hlavné technologické objavy, ktoré by mohli nastať v robotike, ako aj informačných, kognitívnych a materiálových vedách, sú samy osebe skutočne revolučné. Vojenské aplikácie umelej inteligencie (AI) majú potenciál zmeniť samotnú povahu vojny. Na strategickej úrovni by to mohlo ovplyvniť spôsob, akým ozbrojené sily organizujú pozemné sily, ako bojujú a aké typy hlavných zbraňových systémov budú potrebovať. Na operačnej a taktickej úrovni mohli nepriateľské schopnosti AI diktovať špecifický dizajn zbraňových systémov, vývoj nových typov jednotiek na riešenie jeho schopností AI a ako jednotky na úrovni brigády až po čaty vedú taktické operácie. ³

Dnes sa nachádzame vo veľkom inflexnom bode, v ktorom technológia mení spôsob vedenia vojen. Budúcnosť vojen bude formovaná úlohou menších bezpilotných lietadiel; roboty na bojisku, útočné kybernetické schopnosti, mimoriadne možnosti sledovania ako na bojisku, tak aj konkrétnych jednotlivcov, väčšia závislosť od špeciálnych operačných síl operujúcich v nekonvenčných konfliktoch a militarizácia priestoru.

Existuje argument, že AI má potenciál ísť nad rámec formovania charakteru vojny a zmeniť povahu vojny samotnej, pretože vojny budú viesť robotické systémy, nie ľudia. AI má potenciál zapojiť sa do plánovania a rozhodovania, ktoré bolo predtým ľudským úsilím. Americký minister obrany James Mattis vo februári 2018 špekuloval, že AI je „zásadne odlišná“ spôsobmi, ktoré vyvolávajú otázky o povahe vojny. Charakter vedenia vojny sa jednoznačne zmení a tieto zmeny by mohli výrazne ovplyvniť Clausewitzanove prvky, ktoré tvoria rámec nášho chápania podstaty vojny.
Nikto netvrdí, že vedenie vojny sa nemení. Ľudia nesúhlasia s tým, či sa mení povaha vedenia vojny, charakter vedenia vojny alebo oboje. V tomto dokumente sa robí analýza, či AI zmení povahu a charakter vedenia vojny.

AI a charakter vojny

Charakter vedenia vojny sa mení v súlade s nástrojmi, ktoré sú k dispozícii, a tým, ako ovplyvňujú spôsoby, akými sa armády organizujú na vedenie vojen. Systémy AI majú potenciál zvýšiť rýchlosť, s akou môžu krajiny bojovať. Aj keď ľudia stále robia konečné rozhodnutia o použití smrtiacej sily, boj rýchlosťou stroja môže dramaticky zvýšiť tempo operácií.

Existuje niekoľko vojenských aplikácií AI v súčasnosti vo vývoji alebo sú v počiatočnom štádiu. Neurónové siete môžu využívať databázy snímok a klasifikovať konkrétne scény (napríklad hory), čo umožňuje presnejšie hodnotenie konkrétnych miest. Výkon spracovania, ktorý umožňujú úzke systémy AI, má potenciál zvýšiť rýchlosť analýzy údajov. Rozpoznávanie obrázkov môže dosiahnuť rýchlejšie a presnejšie výsledky, ako sú dnes ľudia schopní dosiahnuť.

Generál Mark Milley, náčelník štábu americkej armády, hovorí, že charakter vojny sa mení v reálnom čase a americká armáda sa s tým snaží držať krok. Milley povedal: „Charakter vojny sa však týka toho, ako bojujete, akými zbraňami bojujete, v akom teréne bojujete, s akou doktrínou bojujete, ako robíte rozvoj vodcov, ako sa organizujete do boja. Charakter vojny sa veľmi výrazne mení,“ v tomto procese zhromažďovania informácií a rozhodovania môže pomôcť aj AI a strojové učenie. Súkromný sektor práve začína skúmať svoje schopnosti a armáda to pozorne sleduje. „Myslím si, že to, ako rýchlo na nás ako spoločnosť na celom svete prichádza umelá inteligencia, a ako sa to prispôsobí na použitie vo vojenských operáciách, bude mať zásadný vplyv. V tejto chvíli je príliš skoro na to povedať, ale rýchlo sa to blíži,“ povedal Milley. Povedal, že odborníci sú znepokojení tým, ako rýchlo. Niektorí hovoria, že je to 5-10 rokov, niektorí hovoria, že 50 a iní hovoria, že je to viac ako storočie. Nezáleží na tom, ako ďaleko je to; dôležité je, že to príde a je pre nás výhodné, keď sa tam dostaneme ako prví.

Úspešná implementácia AI môže viesť k novým konceptom operácií, ktoré by mohli ovplyvniť štruktúru síl a ich použitie, alebo ako sa armády organizujú a plánujú operácie. Jednou z možností je použitie veľkého množstva menších platforiem, známych ako roje, na vojenské operácie. Algoritmy a riadiace systémy navrhnuté tak, aby umožnili „rojenie“, už existujú v súkromnom sektore a na akademickej pôde. Drahé, vysokokvalitné platformy by sa mohli stať zraniteľnými voči rojom senzorov a lacnejších zbrojných platforiem, ktoré sú efektívne prepojené. AI by tak mohla pomôcť vrátiť kvantitu do rovnice v podobe veľkého počtu robotických systémov.

Ďalšou potenciálnou aplikáciou pre AI, ktorá by mohla formovať charakter vojny, je koordinácia prostredníctvom vrstiev algoritmov, ktoré spolupracujú pri riadení zložitých operácií, ako sú expertné systémy. Umelá inteligencia by mohla urýchliť trendy, ktoré spochybňujú tieto dlhotrvajúce imperatívy štruktúry síl, ako je potreba poraziť protivníkov pomocou pokročilých sietí proti prístupu a odmietnutia oblasti (A2/AD) s prijateľnými nákladmi.

Dve myšlienkové školy

Existujú dve myšlienkové školy. Človek má pocit, že povaha vojny sa nemení. Druhý zisťuje, že s rýchlym rozvojom AI sa povaha a charakter vedenia vojny definitívne mení.

Názor – Povaha vojny sa nemení:

„Povaha vojny je nemenná.“ – Generálporučík Van Riper
„Podstatná povaha vojny sa nezmenila, nemení a nikdy sa nezmení…“ – Generálporučík Dubik

„Povaha vojny a konfliktu medzi národmi a štátmi je v podstate nemenná… Charakter vedenia vojny sa však mení rovnako ako sa menia spoločnosti, politické subjekty a technológie.“ – viceadmirál Cebrowski.

Vojenskí profesionáli prisahajú na jednu z najposvätnejších mantier súčasnosti od pruského Clausewitza: Charakter vojny sa mení, ale povaha vojny nie. Pro-Clausewitzovci veria, že vojna je svojou povahou násilná, chaotická a náchylná k eskalácii. Vždy to tak bolo a bude. Colin Gray napísal: „Mnoho ľudí si mýli povahu vojny s jej charakterom. Prvá je univerzálna a večná a nemení sa, zatiaľ čo tá druhá je vždy v pohybe.“ Znamená to však, že povaha vojny je večná a nemenná? Sám Clausewitz sa o tom zdal menej istý ako mnohí jeho nasledovníci. Ďalej píše: „Clausewitz je raz menej ako krištáľovo čistý. Veľký Prus mätúco napísal, že „povaha vojny je zložitá a premenlivá.“ ⁴

Ľudia z tohto myšlienkového smeru zostávajú mimoriadne skeptickí, že objektívna povaha vojny môže byť zmenená. Tradicionalisti tvrdia, že vojna bola vždy násilná, chaotická, deštruktívna a vražedná – a tak aj vždy bude. Tvrdia, že vojna je vo svojej podstate ľudská, je to stret vôle, politicky motivovaný. Technológia nemôže zmierniť jej podstatu alebo poskytnúť spoľahlivé poznatky, aby odstránila svoju neistotu. Historik Williamson Murray je skeptický, že informačný vek môže rozptýliť povahu vojny, najmä neistotu na bojisku. Tvrdí, že povaha vojny zahŕňa hmlu a trenie vojny a že argumenty, ktoré tvrdia, že jej povahu možno zmeniť, sú nepravdivé. ⁵ Murray tvrdí: „Žiadne množstvo výpočtového výkonu nedokáže predvídať rôzne pohyby a dôsledky schopnosti nepriateľa prispôsobiť sa neočakávaným spôsobom.“⁶

Tvrdenie, ktoré v minulosti zaznelo mnohokrát, je, že AI a ďalšie technológie umožnia vojenským veliteľom mať „kvalitatívnu neprekonateľnú úroveň situačného povedomia a porozumenia, ktoré doteraz nebolo pre strategických veliteľov dostupné“. Toto sa nestalo. Vojnový chaos, jeho hmla, trenie a náhoda sa pravdepodobne nikdy nepodarí rozlúštiť, bez ohľadu na to, aká technológia sa naň hodí. Pokiaľ sú ľudia zodpovední za riadenie vojny, písanie kódu a za umiestnenie a údržbu strojov, vojna zostane nástrojom politiky, ktorú budú robiť bojovníci. Ako môžu AI, hlboké učenie a autonómne systémy pracovať s ľuďmi alebo bez nich, aby dosiahli vojenské ciele, ktoré vytvárajú podmienky v konečnom dôsledku potrebné na politické riešenie konfliktu? Títo bojovníci môžu mať strojovú augmentáciu, delegovať rozhodnutia na kybernetických asistentov a pôsobiť na diaľku; ale oni budú riadiť boj. Zatiaľ čo technológie s podporou AI budú schopné zhromažďovať, vyhodnocovať a poskytovať doteraz nepredstaviteľné množstvá údajov, tieto technológie zostanú zraniteľné voči starým praktikám popierania, klamania a maskovania.

Brad D. Williams v úvode rozhovoru, ktorý viedol s Amirom Husainom, tvrdí: „Generáli a vojenskí teoretici sa snažili charakterizovať povahu vojny po tisícročia a počas dlhých časových období sa vedenie vojny dramaticky nemení. Ale príležitostne nové metódy vedenia vojny spôsobujú zásadné prehodnotenie jej samotnej povahy a dôsledkov. Williams potom cituje „kavalériu, puškové muškety a bleskovú vojnu ako tri historické príklady“ ⁷

Franz-Stefan Gady tvrdí, že v dnešnom, technológiami pobláznenom svete, kde mnohí z nás vnímajú technologické riešenia ako všeliek na čokoľvek, majú obranní analytici tendenciu preceňovať vplyv technologických zmien a nových inovácií na vedenie vojny. ⁸ Bez ohľadu na nástroje vedenia vojny zostávajú nástrojmi. Aj keď budú primárnymi nástrojmi bojovníka, rozhodnutie umožniť bojovníkovi využívať tieto nástroje príde od politických vodcov, ktorí chcú dosiahnuť určitý cieľ vojenskou silou. Násilie vojen sa nikdy nezmení. ⁹

Všetky moderné ozbrojené sily čelia rovnakej výzve. Napriek miliardovým výdavkom na modernizáciu existujúcich schopností bolo len veľmi málo z týchto platforiem navrhnutých tak, aby bezproblémovo integrovali AI alebo spolupracovali s autonómnymi robotickými systémami. To znamená, že je potrebná dodatočná montáž, čím sa nová technológia stáva integračným problémom. Z kultúrneho hľadiska je tiež pravdepodobné, že ozbrojeným silám bude vyžadovať značný čas a úsilie, aby prispôsobili zavedené prístupy velenia a riadenia tak, aby absorbovali šok spôsobený zavedením umelej inteligencie a autonómnych systémov. ¹⁰Vyspelé armády si musia dávať pozor, aby sa vyhli situácii, keď strategické myslenie riadi vojenský technický determinizmus. Technologická prevaha nezaručuje vojenský úspech. Sun Tzu varoval, že „taktika bez stratégie je hluk pred porážkou.“ Technológia bez integrácie alebo koncepčnej podpory je humbuk pred sklamaním. Technológia umožňuje taktickým akciám napredovať v stratégii – no technológia nemôže nahradiť taktiku. Umelo inteligentné autonómne stroje takmer určite vytvoria nové integračné výzvy. Umelá inteligencia bude pravdepodobne jednou z najväčších výziev vojenskej integrácie kvôli dodatočnej zložitosti, ktorú vytvára pre sieťové architektúry.

Napriek určitému rýchlemu pokroku vo vývoji AI sa odhaduje, že by to mohlo trvať až do roku 2060-2070, kým dosiahne úroveň vyspelosti, ktorá je potrebná na uspokojenie mnohých predpokladaných vojenských účelov. Aj keď by to nemalo brániť armáde venovať pozornosť potenciálnym aplikáciám umelej inteligencie, nemalo by to odvádzať pozornosť od riešenia naliehavých výziev modernizácie síl, ako je kapacita siete a integrácia bojových systémov. ¹¹

Názor – Povaha vojny sa mení:

Najvýraznejšie prvky vojny, násilia, ľudského faktora, hmly a trenia a náhody vždy zostanú. Podstata vojny ako politicky riadené násilie zostane jej najtrvalejším aspektom, aj keď na každej úrovni bude zapojených viac strojov. Keďže technológia napreduje rýchlym tempom, povaha a charakter vojny sa zmení. V nadchádzajúcej vojenskej revolúcii autonómie budeme musieť zvážiť nové zdroje bojovej sily a posúdiť, ako ovplyvňujú jednotlivé úrovne vojny. ¹² Autonómia zmení povahu vojny niekoľkými spôsobmi, tu sú:

• Mohlo by to oslabiť úlohu politického smerovania prinútením delegovania reakcie do nižších vrstiev pre rýchlejšie formy útoku.
• Autonómia môže znížiť schopnosť vlád získať podporu a legitimitu svojho obyvateľstva a zároveň uľahčiť zahraničným vládam manipuláciu s obyvateľstvom svojich protivníkov.
• Formy hlbokého učenia AI rozšíria intuíciu a úsudok skúsených veliteľov.
• Automatizované technológie by mohli znížiť populárnu podporu profesionálnym vojenským inštitúciám, čo by paradoxne mohlo oslobodiť vlády od toho, aby pohotovejšie využívali silu, keďže politické dôsledky sú znížené.
• Rovnako ako v predchádzajúcich vekoch, trenie a neistota pretrvajú.
• Vek autonómie môže priniesť nové formy trenia a zároveň znížiť ľudské faktory v taktických súvislostiach. ¹³

Povaha vojny sa od studenej vojny definitívne zmenila; globalizácia, násilní neštátni aktéri, vojny identity, netrinitárne (neregulárne) vojny a informačné technológie (IT) zásadne zmenili povahu vojny. Anti-Clausewitzans veria, že Clausewitzove teórie sú pasé, pretože nedržia krok s revolučnými technologickými a spoločenskými zmenami. Noví myslitelia tvrdia, že schopnosti v robotike, umelej inteligencii a tímovej spolupráci medzi človekom a strojom zmenia viac než len spôsob vedenia vojny. Ako námestník ministra obrany USA Bob Work identifikoval vylepšenia AI a ľudského výkonu ako potenciálny prelom v obranných technológiách: „Veríme, že sme v zlomovom bode umelej inteligencie a autonómie.“ Neskôr na konferencii AI povedal: „Začínam veľmi, veľmi hlboko veriť, že to tiež zmení povahu vojny.“¹⁴

Technológia začala meniť mnohé základy vedenia vojny. Smrtiteľnosť moderných zbraní vyprázdnila bojisko. To, čo môžu „vidieť“ senzory rôznych typov, môžu byť zamerané čoraz presnejšími priamymi a nepriamymi paľbami. Umelá inteligencia má potenciál výrazne vylepšiť obranu, pričom pokračuje vo vyprázdňovaní bojiska a mení ho na zónu nikoho, kde automatizované systémy a poloautonómne zariadenia vedú opotrebovávaciu vojnu. Rusko-ukrajinská vojna v Donbase naznačuje, že v budúcich vojnách medzi štátnymi vojenskými silami budú musieť taktické jednotky zostať neviditeľné, aby prežili, a že teraz budú „obsadzovať“ územie hlavne pomocou palebnej sily na veľké vzdialenosti. Ak majú obe strany inteligentné stroje, vojna sa môže stať jednoducho prípadom násilností strojov voči iným strojom.

Posádky dronov, ktoré odpaľujú rakety na povstalcov zo vzdialenosti 3 000 míľ alebo na námorníctvo blokujúce krajiny a hladujúce svojich ľudí, aby sa podriadili, nezažívajú vojnu rovnako ako pred rokmi vojaci pechoty. Skúsenosti s násilím v niektorých vojnách sa stali jednostrannými, zatiaľ čo vojny sa teraz čoraz častejšie vedú proti civilistom hlboko za obrannými frontovými líniami. Ak nie je možné preniknúť cez hranice národa a zaútočiť na jeho kritické ťažiská pomocou kinetických prostriedkov, možno sú nekinetické prostriedky ofenzívnym štýlom budúcnosti. V takom prípade vstupuje do hry meniaca sa povaha vojny.

Aplikácia informačnej vojny strategickými konkurentmi proti americkému politickému systému naznačuje nové kybernetické techniky, ktoré môže AI výrazne zlepšiť. Namiesto zničenia cudzích schopností a národnej infraštruktúry môžu byť zneužité a použité ako nosiče na šírenie zmätku a nesúhlasu medzi obyvateľstvom. V tomto storočí nemusí byť hladovanie nevyhnutné na zrútenie národa; AI môže ponúknuť efektívnejšie metódy. Vojna už nemusí byť násilná a vražedná, ale stále môže byť taká, ako Clausewitz napísal „skutočný politický nástroj“. ¹⁵

V priebehu rokov si bývalý americký minister obrany Jim Mattis, vášnivý čitateľ vojenskej histórie a teórie, vypestoval povesť hlbokého premýšľania o povahe vedenia vojny. Dospel k niekoľkým záverom o tom, čo nazýva „základnou“ povahou boja. Povedal: „Je to vybavenie, technológia, odvaha, kompetencia, integrácia schopností, strach, zbabelosť – všetky tieto veci sa zmiešali do veľmi zásadne nepredvídateľnej základnej podstaty vojny. Základná povaha vojny je takmer ako H20, dobre? Ty vieš čo to je.“ Jeho názor na zmenu charakteru vojny sa však zmenil. Povedal: „Určite spochybňujem svoj pôvodný predpoklad, že základná povaha vojny sa nezmení. To sa teraz musíte spýtať. Len ešte nemám odpovede.“ Mattis ďalej povedal: „Charakter vojny sa neustále mení. Starý mŕtvy Nemec [Carl von Clausewitz] to nazval ‚chameleónom‘. Mení sa, aby sa prispôsobila svojej dobe, technológii, terénu, všetkým týmto veciam“. Ako povedal Mattis: „Ak sa niekedy dostaneme do bodu, kedy je to úplne na automatickom pilotovi a my všetci sme divákmi, potom to už neslúži politickým účelom. A konflikt je spoločenský problém, ktorý si vyžaduje sociálne riešenia.“¹⁶

Ak by sa však technológia vyvíjala tak, ako sa od nej očakáva, odstránenie muža zo slučky by mohlo umožniť úplné rozpútanie strojovej vojny. Mattis a jeho nástupcovia sa budú musieť popasovať s otázkou, či AI tak radikálne zmení všetko, že samotná vojna sa nemusí podobať tomu, čím bola počas celej histórie ľudstva.

Súčasný stav

V súčasnom stave vývoja sú technológie AI nevyspelé. Moderné bezpilotné lietadlá v prevádzke môžu fungovať autonómne, ale zatiaľ nemôžu vykonávať také zložité úlohy, aké môžu dosiahnuť ekvivalenty s posádkou. Pozemné roboty sú na nerovnom teréne nemotorné. Koncepcie neprinášajú významné prelomy v autonómnom rozhodovaní. Existuje značná opatrnosť, že humbuk a publicita okolo hlbokého učenia sa neprejavia ako dramatické prelomy.

Súčasný vývoj technológií AI vo vojenskej oblasti nedosiahol úroveň, kedy by sa dalo povedať, že by zmenil charakter vojny. V skutočnosti je v počiatočnom štádiu vývoja. Scenár sa však rýchlo mení. Napriek maximálnemu úsiliu žiadny národný štát nemôže byť nikdy plne pripravený na charakter ďalšej vojny. Potenciálne vojenské aplikácie vznikajúcich technológií ako také by sa nemali považovať za všeliek na chaos, trenie a náhodu, ktoré budú aj naďalej definovať vojnu v budúcnosti. Bez ohľadu na možnosti, ktoré ponúka technologický pokrok, úspech v ďalšom konflikte bude pravdepodobne rovnako závisieť od ľudského génia. ¹⁷

Referencie

1. Z pohľadu Clausewitzana fakt, že vojna je ľudská, zásadne definuje jej povahu. Carl von Clausewitz, O vojne, prel. Michael Howard a Peter Paret (Princeton, NJ: Princeton University Press, 1989).
2. Rozvoj spoločných síl, spoločné operačné prostredie JOE 2035: Spoločné sily v napadnutom a neusporiadanom svete (Suffolk, VA: Joint Chiefs of Staff, 2016).
3. Pozri správu CRS R45178, Umelá inteligencia a národná bezpečnosť, Daniel S. Hoadley a Nathan J. Lucas a Peter Singer; „Getting to Grips with Military Robots“, The Economist, 25. januára 2018; a Aaron Mehta, „AI robí Mattisa spochybňovaním základných presvedčení o vojne“, C4ISRnet.com, 17. februára 2018.
4. Colin Gray, Modern Strategy (New York: Oxford University Press, 1999).
5. Admirál William A. Owens, Lifting the Fog of War, s Edwardom Offleym (New York: Farrar, Straus a Giroux, 2000).
6. Williamson Murray, Amerika a budúcnosť vojny: minulosť ako prológ (Stanford, CA: Hoover Institution Press, 2017).
7. John All en, Amir Hussain, „On Hyper-War“, Fortuna’s Corner, 10. júla 2017,
8. Franz-Stefan Gady, „Hmla mieru“: Prečo nie sme schopní predpovedať vojenskú silu
   04.02.2015, dostupné na: https://thediplomat.com/2015/02/the-fog-of-peace-why -nie sme-schopní-predvídať-vojenskú-moc/
9. https://fortunascorner.com/2017/07/10/on-hyper-war-by-gen-ret-john-allenusmc-mirhussain/ Generál John R. Allen, US Marine Corps (vo výslužbe) a Amir Husain, On Hyperwar, dostupné na:
   https://www.usni.org/magazines/proceedings/2017-07/hyperwar
10. FG Hoffman, Zmení sa povaha vojny v siedmej vojenskej revolúcii?, Parametre 47(4) zima 2017–18.
11. Mark Gilchrist, Emergent Technology, Military Advantage, and the Character of Future War, 26. júla 2018, dostupné na: https://www.realcleardefense.com/articles/2018/07/26/ emergent_ technology _military _advantage_and_the_character_of_future_war_113
12. FG Hoffman, Zmení sa povaha vojny v siedmej vojenskej revolúcii?, Parametre 47(4) zima 2017–18, dostupné na: https://ssi.armywarcollege.edu/pubs/parameters/issues/Winter_2017-18/5_Hoffman.pdf
13. Kareem Ayoub a Kenneth Payne, „Stratégia vo veku umelej inteligencie“, Journal of Strategic Studies 39, č. 5-6(2016): 793-819, https://doi.org/10.1080/01402390.2015.1088838
14. Sydney J. Freedberg Jr., „War without Fear: DepSecDef Work on How AI Changes Conflict“, Breaking Defense, 31. máj 2017.
15. „The Desiaty muž“ — War’s Changing Nature in an AI World, 15. október 2018, dostupné na: http://madsciblog.tradoc.army.mil/90-the-tenth-man-wars-changing-nature-in- an-ai-world/
16. Aaron Mehta, AI spochybňuje Mattisa „základné“ presvedčenie o vojne, 17. február 2018, dostupné na: https://www.c4isrnet.com/intel-geoint/2018/02/17/ai-makes-mattis-question- základné-viery-o-vojne/
17. Generálmajor PK Mallick, VSM, Analýza umelej inteligencie v ozbrojených silách, časopis CLAWS, zima 2018.

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359