Naša civilizácia má vyskúšaný recept, ako sa dostať z ekonomickej krízy – rozbehnúť poriadne vojnovú výrobu
Peter Staněk 4. diel: Je vyskúšaný recept, ako sa dostať z finančnej krízy – posilniť vojnový priemysel
Asi len málokto pred tridsiatimi rokmi, na konci studenej vojny, predpokladal, že sa tak rýchlo dostaneme ešte bližšie k priepasti v podobe jadrového armageddonu. Počas karibskej krízy boli pomyselné hodiny varovne nastavené na povestných za päť minút dvanásť, dnes nás vraj delia na rovnakých hodinách iba 30 sekúnd. Profesor Peter Staněk v predchádzajúcej časti nášho rozhovoru opakoval smutné konštatovanie, že „otázka neznie, či dôjde ku globálnemu konfliktu, otázka iba znie, kedy?“ Uplynulý takmer rok vojny na Ukrajine sa odvíjal v duchu nemastných, neslaných diplomatických krokov, rázne prehlušovaných eskaláciou konfliktu, či už skutočnom na bojisku, alebo skôr virtuálne v médiách. A nádej, že hlavní hráči náhle zmúdrejú a zatiahnu za brzdu, akosi úplne chýba.
Martina: Pán profesor, najsilnejšie štáty NATO na ukrajinskú výzvu, aby umožnili vstup Ukrajiny do Aliancie, tvrdia, a konkrétne zacitujem amerického armádneho analytika Daniela Davisa, že: „Ukrajina sa nemôže stať členom NATO, a myslieť si opak je bláznovstvo najväčšieho kalibru.“ Ale napriek tomu sa s tým teraz neustále operuje, a pobaltské štáty, stredná a východná Európa, tí všetci jedným mocným hlasom volajú: „Ukrajina musí do NATO.“ Kam toto môže viesť? Je to tridsať sekúnd do…?
Peter Staněk: Áno. Bude to znamenať jedinú vec: Nutnosť. Pozor, ako vyzerajú nové nukleárne doktríny Spojených štátov a Ruska? Nukleárna doktrína Bidenovej administratívy znie: „Vo vhodných situáciách sa Spojené štáty cítia oprávnené použiť preventívny jadrový úder na potenciálneho protivníka“. Koniec citátu. Ako znie jadrová doktrína Ruska? „V prípade, že budú ohrozené vitálne funkcie ruskej spoločnosti, ruského štátu a ruskej kultúry, Rusko si vymedzuje právo použiť preventívny jadrový protiúder proti nebezpečným sústredeniam vojenských síl.“ Koniec citátu. Máte pocit, že títo chcú, a smerujú k dohode?
Viete, čo znamená preventívny jadrový úder? Použitie taktických zbraní o rozsahu 10 až 50 kiloton s tým, že zničíte letisko, zhromaždisko vojsk, zásobovacie trasy a tak ďalej. Ale s tým, že nepodniknete globálny jadrový konflikt. Dnešná stratégia Spojených štátov predpokladá, že môžete podniknúť preventívny jadrový úder, ktorý zotne hlavu ruskému vedeniu, a prinúti Rusko ku kapitulácii. To sú citácie presne z toho materiálu. Oni zabudli na projekt „Mŕtva ruka“, ktorý dnes nazývam „Horizont 1“. Viete, čo je „Mŕtva ruka“?
Martina: Nie.
Peter Staněk: „Mŕtva ruka“ je projekt. V 80. rokoch bola vypracovaná taká stratégia, podľa ktorej, aj keby ste zničili stranícke ruské velenie, tak systémy automatického odpálenia všetkých jadrových zbraní vyhladí všetkých nepriateľov na povrchu planéty. Tento projekt je teraz modernizovaný, nazýva sa „Horizont 1“ a používa nové zbraňové systémy, ktorých sa všetci strašne boja – Sarmat 2. Sarmat 2 je najťažšia a najničivejšia medzikontinentálna balistická strela s doletom 18 000 kilometrov, ktorá môže zaútočiť cez južný pól. Má 8 až 16 multi-hlavíc, pričom každá hlavica má od 10 kiloton až po 500 kiloton, pohybujú sa po samostatných dráhach, sú riadené umelou inteligenciou a sú nezastaviteľné po prvých dvoch minútach od štartu. Dosiahnu výšku 140 kilometrov obežnej dráhy, a už ich nemôžete zastaviť. Nemáte protizbraň, alebo budete mať na americkej protistrane protizbraň za nasledujúcich 10 až 20 rokov. A vy, aj keď toto poznáte, chcete ísť do jadrovej konfrontácie?
Martina: Tak prečo dráždiť štrkáča bosou nohou? Alebo ho nedráždia? To je otázka.
Peter Staněk: Odpoveď je jednoduchá. Vezmite si amerického historika Kennedyho. Nemá nič spoločné s Kennedyovcami. Ten už v 60. rokoch napísal krásnu veľkú dvojdielnu monografiu, ktorú nazval „Imperiálne prepätie síl Spojených štátov“. Spojené štáty sa cítia Bohom poverené, aby riadili a usmerňovali svet. Spojené štáty sa cítia vyvolenou krajinou, ktorá má právo diktovať všetkým ostatným na planéte, ako má vyzerať ich život, a ich svet. A Spojené štáty sú oprávnené ako najväčšia povojnová mocnosť toto urobiť.
A teraz si predstavte, že táto najväčšia vojnová mocnosť dostáva zabrať. Je tu Čína, Rusko, BRICS, vytváranie novej ekonomickej zóny. Tak ako zareagujú? Vytvárajú to, čomu sa hovorí anglosaský blok. Anglosaský blok je skupina piatich krajín: Veľká Británia, Spojené štáty, Kanada, Austrália, Nový Zéland. Viete, prečo je to päť krajín? Pretože to je projekt Piatich očí. A prečo je to projekt Piatich očí? Pretože systém Echelon špionážnych družíc monitorujúcich akékoľvek formy komunikácie beží už od osemdesiatych rokov.
Európsky parlament pred piatimi rokmi vytvoril komisiu, ktorá mala zistiť rozsah škôd vytvorených pre európske podniky z dôvodu insiderského využívania týchto informácií, a tento výbor konštatoval, že Európsku úniu to stálo 235 miliárd euro. A potom bol tento výbor rozpustený. Čo vy na to? Sú to zase hoaxerské veci, výmysly, alebo podobne? Tak sa pozrite, čo znamená systém Echelon. Funguje dnes, a v plnom rozsahu.
Martina: Kto sa teda vlastne s kým priatelí? Hovorí sa, že veľmoci nemajú priateľov, majú len dočasných spojencov. Tak ako vyzerajú súčasné spojenecké bloky?
Peter Staněk: Európsku úniu môžete odpísať. Záujem Američanov sa presúva do novej oblasti, pretože tí chcú považovať za dominantný záujem tichooceánske, pacifické regióny. A preto je hlavným dlhodobým nepriateľom z hľadiska perspektívy Čína, nie Rusko. Druhá vec, BRICS, kedy sa pôvodných päť krajín rozšírilo o ďalších dvanásť a máte tam aj krajiny, ako Argentína, Irán, Pakistan, Indonézia, Egypt, Malajzia a podobne: Ak sa toto združenie vytvorí v plnom rozsahu, potom je to ekonomický blok, ktorý počtom obyvateľov, ekonomickou situáciou, aj všetkým ostatným, zahŕňa 70% planéty…
Martina: Ale proamerická časť je stále ešte bohatšia, hoci tá proruská a pročeská je podľa rôznych výskumov…
Peter Staněk: Prečo myslíte, že je bohatšia?
V roku 2022 prišlo tritisíc najbohatších Američanov o dvadsaťjeden biliónov dolárov, ale najbohatší Číňania neprišli o nič
Martina: Podľa vyjadrenia ekonómov, napríklad ekonóma Tomáša Havránka.
Peter Staněk: Tak sa pána Havránka opýtajte, ako je možné, že v roku 2022, podľa Forbesu, tritisíc najbohatších Američanov prišlo o dvadsaťjeden biliónov dolárov majetku. Ako je to možné?
Martina: Malo by to pre mňa vypovedaciu hodnotu, keby ste mi povedali, o koľko prišli najbohatší Číňania.
Peter Staněk: Tí neprišli o nič, pretože bohatstvo je založené na vlastníctve akcií a štátnych dlhopisov. Ale akcie firiem veľkej štvorky, ako je Microsoft, Facebook a podobne, majú vraj hodnotu päť a pol bilióna dolárov. Alebo tú hodnotu nemajú? Alebo máte iba zaplatené ratingové agentúry, aby mali túto hodnotu? A aké je vlastne dnes bohatstvo? Jednoduchá odpoveď – aj tomu pánovi: Ak za posledných dvadsať rokov reálna ekonomika vzrástla jedenkrát, ale finančný sektor vzrástol štyrikrát, tak ako mohol vzrásť? Nie je krytý ničím, žiadnymi dolármi, službami, výrobkami, ničím, iba štyrikrát vzrástol. Ďalšia otázka: Čo bolo príčinou krízy v roku 2008? Oficiálne subprime hypotéky, ktoré začali byť veľmi rizikové, Lehman Brothers skolaboval a tak ďalej. Je to pravda?
Martina: To je oficiálna verzia.
Peter Staněk: Áno, to je oficiálna verzia. Bola to suma 1,7 bilióna subprime hypoték. Nebolo to náhodou obdobie, kedy v rovnakom roku všetky vyspelé firmy mali extrémne vysokú dlhovú službu, na ktorú sa dali vysoké rizikové prirážky pre investorov, keď Nemecko, Francúzsko to zvládli, ale Taliansko, Grécko, Španielsko a Írsko išli ku dnu? Prvá otázka. A druhá otázka: Prečo teraz Bidenova administratíva vyhlásila generálny pardon na študentské pôžičky? Nikto si to nevšimol, ani tento pán ekonóm? Nevšimol si, že objem nesplácaných študentských pôžičiek je 2,7 bilióna dolárov a že to zaťažuje banky? Takže Bidenova administratíva prišla s tým, že urobíme generálny pardon na študentské pôžičky. A vy si naozaj myslíte, že títo ekonómovia ešte majú pravdu a môžu byť dôveryhodní, ak FED natlačí 6,7 bilióna nekrytých dolárov, a Európska centrálna banka 1,…
Martina: Pán profesor, komu na svete veríte?
Peter Staněk: Nikomu. Musíte veriť tomu, čo si urobíte ako systémovú krížovú analýzu dát, ktoré zaradíte do architektúry súvislostí. Musíte chápať, ako funguje reťazenie, čo som vám ukázal úplne krásne: Ak sa zmenila hodnota štátnych dlhopisov denominovaných v dolároch, ktoré vlastnila Čínska centrálna banka, a v priebehu jedného jediného roka odpredala 1,2 bilióna dolárov, tak si musíte položiť kľúčovú otázku: „Prečo? Čo vedia?“ Ak zároveň americkí ekonómovia publikujú, že pokiaľ sa prestanú obchodovať energetické médiá v dolároch, tak hodnota dolára klesne o 40 percent, potom máte jasnú odpoveď, prečo sa vedenie Čínskej centrálnej banky rozhodlo predať štátne dlhopisy aj so stratou, pretože strata pri poklese dolára o 40 percent by bola neporovnateľne väčšia ako predaj dnes. Máte symptómy, a mali by ste analyzovať symptómy dnešného sveta.
Martina: Symptómy rozkladu?
Peter Staněk: Áno.
Martina: Rozkladu našej civilizácie?
Peter Staněk: Áno, presne tak.
Martina: Rozkladu Západu, alebo civilizácie celkovo?
Peter Staněk: V prvom rade Západu. Ostatné civilizačné modely sú založené inak. A teraz vám dám takú krásnu hypotetickú ekonomickú otázku, kurňa, aj pre toho ekonóma.
V celej EÚ platí zákon bail-in, že v prípade systémovej krízy finančného a bankového sektora má štát právo zoštátniť úspory ľudí
Martina: Trochu sa bojím.
Peter Staněk: Nebojte sa: Islamské bankovníctvo? Čo vám to hovorí?
Martina: To je kapitola sama pre seba.
Peter Staněk: No pozor, ale Európania a Američania investujú mohutne do islamského bankovníctva.
Martina: A sme nadšení z toho, keď sa nám tam podarí získať opciu na nejaký plyn.
Peter Staněk: A viete, prečo to je? Pretože keď investujete do islamskej banky, tak sa stávate spoluvlastníkom tejto banky – v dobrom aj v zlom – a nikto vás nesmie odtrhnúť. Takže ste vlastne spoluúčasťou danej banky. A nie, ako v Európe, keď vám oznámia: „Banka zatvorená, takže to máte smolu“. A vás nenapadlo, že máte v Európskej únii dva kľúčové zákony? Zákon bail-out a bail-in. Bail-out znamená, že máte oficiálne podľa legislatívy garantovaných 100 tisíc euro vašich vkladov. To ale nie je pravda. Vedia to všetci. Pretože mali naplniť fond na ochranu vkladov, a ten sa nenaplnil, aby sa banky rekonštruovali, takže by ste v skutočnosti dostali, povedzme, 771 českých korún v sedemročných splátkach. Ale máte ešte lepší zákon schválený v roku 2019 – jediná výhrada bola z Českej národnej banky, ktorá to uviedla na svojej internetovej stránke – zákon bail-in hovorí: „V prípade systémovej krízy finančného a bankového sektora má štát právo zoštátniť vaše úspory bez akejkoľvek možnosti postihovať štát alebo banku, kde ste mali úspory uložené.“ Koniec citátu. A kto prijíma takúto legislatívu, ktorá je komunitárna, a platí v celej Európskej únii? Keď očakávate ružovú prechádzku alejou? Alebo keď očakávate to druhé? A prečo mnohí hovoria o tom, že sme na prahu najväčšej finančnej krízy, ktorá bude desaťkrát horšia, než kríza v roku 2008, a dvakrát horšia ako kríza v roku 1929?
Martina: Pán profesor, k čomu si myslíte, že dôjde skôr? Pretože pred chvíľou sme sa bavili o tom, ako sa nám rozdeľuje svet. Na jednej strane Západ, Japonsko, Južná Kórea a samozrejme Amerika, a na druhej strane je to Rusko, Čína.
Peter Staněk: Pani Martina, odpoveď je jednoduchá: Čo vytiahlo svet z krízy v roku 1929 až 33?
Martina: Vojna.
Peter Staněk: Nie. Vojnová výroba.
Martina: Tak. A príprava.
Peter Staněk: A čo má vytiahnuť svet z finančnej krízy teraz? Schwab vám odpovedal? Vojny.
Martina: Militarizácia ekonomík?
Peter Staněk: Áno, samozrejme. Veľmi jednoduchý spôsob. Dlhy môžete riešiť iba dvoma spôsobmi: Obnovíte vojnovú produkciu a posilníte vojnový priemysel. Alebo vediete globálny konflikt, ktorý zmaže všetky dlhy, pohľadávky, a všetko ostatné, a všetci sú nadšení, keď majú hrnček s červenými bodkami.
Väčšina ľudí chce byť klamaná a nechce poznať pravdu, pretože keby ju poznali, tak majú priamu zodpovednosť za každý svoj čin. Ale bez zodpovednosti sa žije lepšie.
Martina: Pán profesor, asi pred 15 rokmi som videla film „Vlákna“, čo je starý film, myslím zo 70. rokov, a tam je jedna desivá veta, kedy sa jeden z hlavných hrdinov pozrie na obzor, uvidí hríb a povie: „Oni to urobili. Oni to fakt urobili!“ Mne tento film prišiel hrozne zastaraný, pretože som ho videla v 90. rokoch a hovorila som si…
Peter Staněk: A videla ste film „Deň potom“?
Martina: Áno, ale ja som myslela „Vlákna“.
Peter Staněk: To nie je to ochladenie.
Martina: Ale ja hovorím o tomto filme a o tejto vete: „Oni to urobili.“ Ja som tomu neverila a hovorila som si: „Ešte, že sme už za tým, studená vojna je preč.“ Vtedy mi prišlo úľavné, že po tých 15, 20 rokov, už to nie je možné uskutočniť. A teraz sa mi tá veta vracia: „Oni to urobili.“ Povedzte, myslíte, že napriek tomu všetkému, že na všetkých stranách, predovšetkým na oboch stranách vedia, čo ten druhý na nich má, že to naozaj hrozí? Alebo nás treba len vydesiť na smrť, pretože potom budeme vláčnejší, povoľnejší?
Peter Staněk: Poviem vám to týmto spôsobom: V 60. rokoch, v časoch karibskej krízy, sme boli na hrane vojny, ale mali sme Kennedyho a Chruščova, keď obaja pochopili, že vojna zničí jedného aj druhého, a našli dosť odvahy, aby našli spoločné riešenie. Máte dnes elity, ktoré sú tejto mentálnej a intelektuálnej úrovne, aby pochopili, čo pochopili Chruščov a Kennedy?
Martina: Možno jednotlivcov, ale ako leadership ich nevidím.
Peter Staněk: Tak ste si odpovedali. Teraz vzniká otázka: Prečo chce byť väčšina ľudí klamaná a nechce poznať pravdu? A moja odpoveď znie: Pretože keby poznali pravdu, tak majú priamu zodpovednosť za každý svoj krok a čin. Ale bez zodpovednosti sa žije perfektne. Máte jeden klasický historický príklad: Vezmete rok 1938, alebo 1940, Nemecko, ako znela prísaha nemeckého národa Adolfovi Hitlerovi? „Ja, ten a ten, osoba XY, prisahám absolútnu vernosť a budem vykonávať všetky príkazy vodcu nemeckého národa Adolfa Hitlera, pretože on preberá zodpovednosť za všetky skutky, ktoré urobím.“ Takže ste zrazu mali Einsatzkommanda a iné výtvory civilizácie nemeckej spoločnosti. A všetci sa po vojne vyviňovali tým, že mali rozkazy, pretože predsa zodpovednosť bola na Hitlerovi, Göringovi, Keitelovi a ďalších. Ste si istá, že sa niečo zmenilo?
Martina: Komu prisaháme?
Peter Staněk: Teraz je to také, že keby sme prisahali aspoň sebe a niesli zodpovednosť za svoje skutky, už to by stačilo. Ale dnes budete prisahať Českej republike, Slovenskej republike, Spojeným štátom, Veľkej Británii, Francúzsku, Ukrajine, budete prisahať svojim elitám, ale nebudete sa pýtať, nakoľko sú tieto elity morálne a eticky na výške, pretože ste si ich vy sami zvolili. Nezvolil ich žiadny Marťan, mimozemšťan, ani nikto iný, my sami sme zvolili tieto elity, ktoré nás vlečú do toho, čoho sme svedkami.
Martina: Znamená to, že my jednoducho na viac nemáme, ani intelektuálne, myšlienkovo, zodpovedne, duševne a duchovne?
Peter Staněk: Niektorí cynici by povedali: „Viete, je to ako s ovcami. Väčšine oviec stačí ovčiarsky pes a písknutie.“ Nebudú premýšľať. Máme jednu krásnu ukážku: Aká je vysoká zaočkovanosť v Čechách?
Martina: Asi sedem miliónov.
Peter Staněk: Dobre, takže povedzme 65 percent. Tí všetci podpísali informovaný súhlas. Kto z nich čítal informovaný súhlas, ktorý podpísali, pre prípady obrovských zdravotných problémov? Nepýtali sa. Stačilo im, aby videli takzvanú celebritu, ktorá si nechala pichnúť, boh vie čo, a šli na vakcináciu. Dnes tam máte reklamu. Máte ľudí, ktorí sa tešia na štvrtú booster dávku, a nechcú čítať všetko ostatné, pretože povedia: „Ja to nechcem vedieť. To je nezmysel, to sú hlúposti. Ja si dám štvrtú, piatu a šiestu dávku.“ Tak sa choďte opýtať na neurológiu, urológiu, kardiovaskulárne oddelenie. Ako je možný taký obrovský náraz náhlych prípadov u zdravých ľudí?
Keby som bol rozumný a chcel prinútiť ľudí k vakcinácii, viete, ako by som to urobil? Nie tými videami o celebritách, ale urobil by som krásnu jednu jedinú vec, a opýtajte sa svojho bývalého a dnešného ministra zdravotníctva, prečo to neurobili. A tá vec znie takto: „Ak sa nebudete vakcinovať, tak 70 percent ľudí, ktorí prekonajú covid, budú mať dlhý covid, obrovské klinické problémy v dĺžke šesť mesiacov až dvoch rokov. Takže preto sa radšej vakcinujte.“ A mali ste na to štúdie už v roku 2020. A prečo nebolo použité toto, čo by každého rozumného človek presvedčilo, aby si dal vakcínu? Pretože stačilo, aby ste videli, ako si nejaká dementná celebrita nechá niečo napichať do ramena, a to pre stádo stačilo ako záruka stádovitého konania.
A pre elity, o ktorých ste sa rozprávali na začiatku, je to nádherný signál. Viete, že vakcinácia bola fantastickým psychologickým experimentom, aká veľká časť populácie premýšľa? A vy teraz viete, aká veľká časť populácie bude stádom, ktoré pôjde tam, kam písknete. A to dnes už viete. Takže možno to je jeden z dôvodov, prečo sa nemusíte obávať, a môžete otvorene hovoriť o depopulácii, rôznych zmenách, a tak ďalej.
Martina: Takže novodobá prísaha znie: „Budeme veriť. Nebudeme myslieť?“
Peter Staněk: Áno. Presne tak.
Sme za križovatkou. Zvolili sme už cestu, ktorá vedie k nárazu do steny. Tí, ktorí pochopia, prežijú, tí, ktorí nepochopia, neprežijú.
Martina: Vy ste povedali, že sme na križovatke. Nemyslíte, že už sme na ceste?
Peter Staněk: Sme za križovatkou. Zvolili sme už vlastnú cestu, ktorá nevedie k žiadnemu ružovému háju, ani udržateľnému vývoju.
Martina: Kam sme mohli odbočiť? A kedy sme sa rozhodli, že sa vydáme tou asi zaručene najhoršou cestou?
Peter Staněk: Keby každý prestal premýšľať o čiernom pasažierovi, a prijal zodpovednosť za svoje skutky. Vtedy ste to mohli zmeniť.
Martina: Teraz už nie?
Peter Staněk: Teraz už nie. Proces už beží.
Martina: A čo každý jeden človek? Pretože my sa stále bavíme o ľudstve, o mäse. Chápem, že keby priletela stokilotónová bomba, tak asi to, že som to myslela poctivo, ma pred vyparením neochráni. Ale napriek tomu, má teda ešte zmysel niečo robiť?
Peter Staněk: Áno, samozrejme. Ešte sa stále môžeme pokúsiť dosiahnuť zmenu, aj keď obete budú zbytočne stále narastať. Čím neskôr ľudia prezrú, tým väčší rozsah zbytočných obetí bude. To je základná vec.
Martina: Dala by sa taká odbočka urobiť nejako plynule, alebo už ide urobiť len z pokľaku?
Peter Staněk: Nie, spoločnosť musí naraziť nie na betónový, ale na žulový múr. Žula je tvrdá. Potom tí, ktorí premýšľajú, pochopia nutnosť zmeny. Tí, ktorí nepremýšľajú, bohužiaľ po tomto náraze skončia. A rozdiel medzi tými, ktorí prežijú a ktorí skončia, bude tým väčší, čím neskôr to bude.
Martina: Pán profesor, historik Vlastimil Vondruška hovorí, spolu s vami, že naša západná civilizácia umiera. Povedzte mi, aká civilizácia môže prísť po nej? Ako ju vidíte?
Peter Staněk: Povedal by som to takto: Je skutočnou náplňou nášho života hromadenie majetku, peňazí, bohatstva a tak ďalej? Alebo je základným fenoménom, ktorý by mohol naplniť náš život, poznanie? Posunúť poznanie o sebe samom, o spoločnosti, ľuďoch okolo mňa, o spoločnosti planéty? Posun poznania o prírode, aby sme si uvedomili, že sme súčasťou prírody, že platí, že planéta bez nás prežije, ale my bez planéty neprežijeme, a aj keby sme chceli utekať na Mars, tak si všetky chyby ponesieme so sebou.
A z tohto hľadiska je to veľmi jednoduché: Skúsiť skutočne premýšľať o sebe samom, o tom, čo po mne zostane. A k tomu je pre každého jedna jednoduchá veta: Kedy ste skutočne zomreli? Až vtedy, keď na vás všetci, ktorí vás poznali, zabudli, nemajú dôvod si vás pamätať. Aké jednoduché. A z tohto hľadiska, ak sa začneme pozerať na to, čo po nás zostane, potom máte pred sebou nutnosť zvoliť si, to je individuálna križovatka. A keby týchto rozhodnutí bolo dosť, tak môžete prevážiť zmenu, pretože platí jedna zaujímavá vec. Odvolávam sa na americké štúdie: 25 % presvedčených a nazvime to informovaných obhajcov zmeny, dokáže presvedčiť ostatnú časť spoločnosti. Každý z nás si musí položiť otázku: Aké vysoké percento je tých, ktorí chcú zmenu a premýšľajú. Päť percent? Desať percent? Pätnásť? Dvadsať? Sme pred prahom kritických dvadsiatich piatich percent. Ak povieme, nech to urobí sused, a ja sa pripojím, nikdy to nebude. Ak každý z nás začne premýšľať nad vlastnou zodpovednosťou o svojej budúcnosti, aj svojich detí, potom sa môžete začať približovať k dvadsiatim piatim percentám.
Rok 2023 bude už súčasťou teraformácie planéty, sveta aj spoločnosti. A na nás bude závisieť, či prežijeme s hrčami, alebo zahynieme bez hrčí.
Martina: Pán profesor, ešte tak pred rokom by som sa veľmi usilovne modlila, aby kríza neprišla, pretože ju nechcem, mám rada život, aspoň tie veci, ktoré okolo seba mám, či už rodinu, priateľov, byt, krásnu záhradu. Neskôr by som sa asi modlila, že keď už príde, tak aby nebola taká hrozná. A potom by som sa modlila, že keď už príde a bude hrozná, tak aby som to zvládla, aby ma to nezrazilo na kolená. Ale začínam mať pocit, že tieto modlitby nie sú dobre.
Peter Staněk: Tá kríza je katalyzačný proces.
Martina: Takže sa modliť za to…
Peter Staněk: Čím skôr, tým lepšie.
Martina: A čím horšie?
Peter Staněk: Čím horšie, tým lepšie.
Martina: Nebojíte sa?
Peter Staněk: Čoho sa chcete báť?
Martina: Zrazenia na tie kolená.
Peter Staněk: Môžeme sa báť, čo sa stane s deťmi, ak sa stane niečo nám – to je jediná obava, ktorú by človek mal mať. Ale na druhej strane, čoho sa bojíme? Toho, že svet okolo nás je v skutočnosti neobývateľný? Že v každom prípade musí dôjsť k zásadnej kvalitatívnej zmene? Že musíme redefinovať primárne smernice spoločnosti, v ktorej žijeme? Že príroda nám nič neodpustí a spláchne nás, keď nebudeme rozumní? A že nás zachránia reči o tom, ako sa presídlime na Mars, a budeme drancovať prírodu tam? Nezachránia. Všetky nedostatky a nezmysly dnešnej spoločnosti neposuniete.
A mám jednu ukážku: Európska únia prijala rozhodnutie, podľa ktorého máte znížiť energetickú spotrebu o pätnásť percent. Záväznú, že áno. Keby ste prestali vyrábať to, čo sa nikdy nepredá a čo je vypracované zbytočne, ušetríte dvadsať až dvadsaťdva percent energie – tak kde je logika? A ak sa neodhodláte k tomu, aby ste skutočne zreálnili produkciu, tak potrebujete naraziť na žulový múr, aby ste si uvedomili, že tento spôsob spoločnosti sa mi zdá trochu nevhodný.
Martina: Pán profesor, na začiatku ste spomenuli, že rok 2022, teraz už máme rok 2023, bol rok, ktorý bol poslednou možnosťou veľkého ohňostroja, o ktorom ste hovorili. Tak aká je vaša prognóza do tohto roku?
Peter Staněk: Príde kríza. Príde obrovská sociálna búrka. Príde nutnosť sa rozhodnúť, či chcem premýšľať, alebo nie. Už nebude času nazvyš, čas nečaká, a každý z nás sa bude musieť rozhodnúť, aký je jeho postoj k zmene, ku ktorej dôjde. Táto zmena bude zásadná, preformátuje spoločnosť, preformátuje svet okolo nás.
Položte si jednu drobnú otázku: Prečo sa to všetko urýchľuje? Prečo sa to ponáhľa? Dokonca aj elity, ktoré tento proces riadia, alebo si myslia, že ho riadia, ponáhľajú. Poznajú niečo, čo my ostatní nepoznáme a to, že prírodná teraformácia planéty bude prebiehať veľmi rýchlo, a zásadným spôsobom zmení svet okolo nás. A rok 2023 bude nielen prvým – už bude súčasťou teraformácie planéty, sveta aj spoločnosti. Ale na nás bude závisieť, či – vy ste sa pýtali na prežitie – chceme prežiť s hrčou, ale prežiť, alebo nechceme hrče, a neprežijeme. A to sú tie zbytočné obete.
História vždy v krízach v správnom čase a na správnom mieste vygeneruje osobnosť, ktorá to vyrieši. Majme dôveru v univerzum, že to isté sa stane aj teraz.
Martina: Pán profesor, keď sme svojho času v našom programe robili rozklad toho, ako by vyzerala spoločnosť napríklad po niekoľkodňovom blackoute, tak sme hovorili o tom, že vzápätí nutne dôjdete k tomu, že táto extrémna situácia, tento chaos vynesie hore nie profesormi estetiky, sociológie a kulturológie, ani historikov, dokonca možno ani matematiky, ale ľudí z okraja spoločnosti, ktorí sú pripravení na to, že život je boj. Zimu prežijú bezdomovci, pretože vedia, ako na to. Nebojíte sa toho, čo táto kríza spoločnosti prinesie, a z koho urobí lídrov?
Peter Staněk: Odpoveď znie jednoducho: Keď vezmete históriu posledných dvoch tisíc rokov, vždy sa v krízovej situácii objavila osobnosť, alebo líder, ktorý začal problém riešiť. Môžete to nazvať dobre alebo horšie, ale začal to riešiť. Samozrejme, vždy máte pred sebou dve možnosti: Buď to bude führer, alebo to bude niekto osvietený. Ale v každom prípade si všimnite jednu historickú zvláštnosť: V historických momentoch to muselo byť pevné vedenie. Opakujem, pevné vedenie. Keď hovorím s nemeckými kolegami, tak mi hovoria jediné: „Čakáme na nového zjednotiteľa. Nemusí byť z Branau, nemusí mať fúzy, ale určí cieľ, cestu a možnosť.“ A tá história, potvora jedna, vždy vygeneruje správnu osobnosť v správnom čase, na správnom mieste. Majte dôveru v univerzum, že to isté sa stane aj teraz.
A pretože dnešný, terajší spôsob civilizácie je neudržateľný, tak aj osobnosť, ktorá bude vygenerovaná, bude vedieť, že touto cestou nemôže ísť ďalej, že musí zmeniť hlavnú paradigmu spoločnosti. A vy si musíte položiť jednu otázku: Prečo špeciálne vedecké tímy v súčasnosti rozpracovávajú päť civilizačných modelov budúcnosti, nemecké, japonské, dva americké, jeden ruský? Kto vie, že je potrebné urobiť novú architektúru spoločnosti, nové primárne protokoly? A prečo na to idú miliardy dolárov, ktoré do toho fedrujú? Niekto skutočne vie, že je nutný globálny proces zmeny. A keď urobíte tieto civilizačné modely, tak nepochybne viete, že ten, kto ich robí, by ich aj mohol realizovať. Takže máte aj možnosť odpovede na otázku budúcej, budúcej elity. Ale nie elity v dnešnom slova zmysle.
Martina: Pán profesor, vy ste povedali „majte dôveru v univerzum“. Ale ja nemôžem vedieť, či zámery univerza sú v súlade s tými, ktoré mám teraz momentálne nízko ja.
Peter Staněk: To by bola otázka na vás. A keď sa spätne pozriete na svoj život, neprebehlo množstvo udalostí až v čase, keď mali prebehnúť? Posunuli vás tam, kam by ste sa inak neposunuli? Nevytvorilo to úplnú zmenu vášho života? A vždy to prebiehalo veľmi zvláštnym spôsobom. Týka sa to jednotlivca, štátu aj planéty. Majte skutočne trochu dôveru v univerzum, a skúste si pomôcť tým, že si urobíte analýzu svojho vlastného života. Ako prebehli udalosti, povedzme posledných troch alebo piatich rokov? Boli čisto náhodné, alebo vás posunuli na nejakú novú rovinu? Ide o to zmeniť váš pohľad na svet, zmeniť váš pohľad na všetko okolo vás. Urobte to.
Osud je kniha s bielymi stránkami, kde je určené poradie stránok, ale čo na nich bude napísané, je naša voľba. A univerzum nám s tým, čo na ne napíšeme, pomôže.
Martina: Pán profesor, toto je veľmi pekná odbočka, a máte pravdu, že ja vo svojom živote vnímam veľa okamihov, v ktorých sa dá iba sklopiť hlava a padnúť na kolená, pretože to zariadil niekto ešte múdrejší, než by som si kedy ja dovolila vôbec dúfať. Ale ja som sa chcela opýtať na to, či zámer univerza, keď už sme tak ďaleko, alebo skôr možno vysoko, nemôže byť tiež taký ako: „Neotáčajte sa, pani Lotová.“ Pretože sa jednoducho nenájde tých desať spravodlivých, ako vtedy v Sodome . Preto sa chcem opýtať: Máte nádej v pokračovaní?
Peter Staněk: Universum je milosrdné. Matka príroda je milosrdná. Aj keď sme nedobré deti, neustále nám dáva ďalšiu šancu. Universum vám tiež dáva ďalšiu šancu. Ale to je potom tá krásna otázka, ktorá by možno zaznela v záverečnej časti: Je váš osud predurčený? Môžete ho zmeniť? Alebo je váš osud iba kniha, ktorá má biele stránky, poradie stránok je určené, ale stránky sú biele, a čo na ne napíšete, je vaša voľba? A universum vám s tými stránkami pomôže, ale čo na ne napíšete, je vaše rozhodnutie, vaša zodpovednosť, vaša schopnosť premýšľať a vaša schopnosť pracovať s informáciami. A to je práve to, čo by mal urobiť každý z nás. A nikto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za to, čo na tú stránku napíše. To je to nádherné, ktorého sa nemôžete zbaviť, ale ktoré vám na druhej strane dáva istotu, že máte dôveru v budúcnosť.
A ja dôveru mám, pretože keď preberiem spätne môj vlastný život, tak skutočne, aj keď to boli obrovské starosti – úmrtie manželky, rakovina prvýkrát, druhýkrát, a tak ďalej – som zrazu pochopil, čo odo mňa univerzum chce, čo je zmyslom života, a prečo to mám urobiť. A presne v čase, keď to bolo potrebné, sa to stalo – nie skôr, nie neskôr – a stalo sa to presne tak, aby si človek uvedomil svoju zodpovednosť voči sebe, ľuďom okolo neho, aj k prírode. A preto robím toto, aj keď ma za to vyhodia z akadémie, aj za tieto výstupy, a všetci na mňa hádžu síru a oheň, ale ja viem, že to urobiť musím. Nie preto, že to žiada univerzum, ale preto, že je to má zodpovednosť voči svetu i univerzu. A to je moje posolstvo.
Martina: Vaše posolstvo do nového roka. Pán profesor, prosím, mohli by ste nám ešte raz zopakovať domácu úlohu, ktorú máme na tento rok?
Peter Staněk: Premýšľajme nad svetom okolo seba, nájdeme zodpovednosť voči svetu, sebe i spoločnosti a prírode, a skúsme premýšľať v súvislostiach, nie v jednotlivých častiach. Na úvod by úplne stačilo splnenie týchto troch bodov u každého z nás. Nevyhneme sa tomu. Každý z nás to musí urobiť.
Martina: Pán profesor, dúfam, že sa v priebehu roku 2023 niekoľkokrát stretneme, aby sme sa pobavili o tom, či nám domáca úloha do nového roka ide dobre, alebo či ďalej putujeme po ceste, o ktorej ste povedal, že nikam nevedie. Veľká vďaka.
Peter Staněk: Ďakujem veľmi pekne za túto možnosť. A hovorím: Poznanie je najzaujímavejší svet nášho života. A dúfam, že toto poznanie bude zaujímavé aj v budúcnosti. Ďakujem pekne.
Martina: Vďaka za pripomenutie.
Zanechajte nám komentár