Zem spievala aj vďaka vernárskym chlopom

Zem spieva – kultový umelecký dokument Karola Plicku – už v roku 1933 predstavil svetu slovenský folklór neopakovateľným spôsobom. Svojou originálnou formou a obsahom zarezonoval v medzinárodnom meradle.  Na folklórne prejavy, ktoré boli v čase nakrúcania filmu na slovenskom vidieku každodennou súčasťou života, dnes i my, ktorí v tejto krajine žijeme, hľadíme s bázňou. Na prvý pohľad sa javia ako niečo, čo je nenávratne stratené a je už len odtlačkom našej minulosti. Napokon i samotný Plicka varoval pred trvalým zánikom „starého sveta“.  Alžbeta Lukáčová,  úvodné slovo k CD Zem spieva.

To, čo sa v uplynulých dňoch podarilo slovenskej televízií folklórnou šou Zem spieva, nemá za ostatné desaťročia určite obdobu. Prekvapila nielen vysoká sledovanosť, ale hlavne dušu Slovákov pohladili prekrásne ľudové piesne, balady, tance, nádherné kroje a hudba z našich regiónov, ktorú predstavili amatérski folklóristi z celej krajiny. Našu lokálnu a národnú identitu reprezentoval Detská spevácka skupina Šafolka zo Smižian a Horehronskí chlopi z Vernára, Pohorelej, Šumiaca a Telgártu.

I keď sa zdá, že Vernár do Horehronia nepatrí, nie je to pravda, pretože Vernár bol v minulosti súčasťou Gemersko-malohontskej župy. A folklórne tradície sa neodvíjali podľa administratívneho usporiadania, ale jednoznačne vychádzali z lokálnej a národnej identity, zo života obyčajných ľudí, úzko spätných s prírodou, ročnými obdobiami a ťažkou prácou v lone hôr. Unikátny vokálny prejav sa v tomto regióne sformoval pod vplyvom východného cirkevného obradu, ktorý v chráme neumožňoval  využívanie hudobných nástrojov, no prispel k bohatstvu spevnej kultúry. Viachlasný spev je jedinečným fenoménom a je súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

„Som veľmi rád, že sme sa do súťaže Zem spieva prihlásili. Hlavne preto, že sa v Múzeu slovenskej dediny, v Jahodníckych hájoch pri Martine, zišlo veľmi veľa folkloristov z celého Slovenska a od začiatku to nebolo ani tak o súťaži, ako o rôznorodosti slovenského folklóru. Profesionálnych aj neprofesionálnych folklóristoch, celých rodinách s deťmi a čo ma prekvapilo, bola kamarátskosť a  prajnosť medzi nami.  Skutočne, najviac ma dostalo množstvo ľudí, účinkujúcich i divákov a to, že všetci žili folklórom. Nádherné kroje, usmiate tváre a obrovská pohoda, bolo to úžasné. Hoci často chodíme vystupovať na rôzne festivaly, atmosféra v Jahodníckych hájoch bola neopakovateľná. Nikto tam nikoho nepozýval, prišli všetci, mladí i starí, ktorí mali chuť ukázať, čim doma žijú a čo vedia,“ povedal Vladimír Šifra, vedúci mužskej speváckej skupiny z Vernára a dodal, že asi najkrajšie a najbezprostrednejšie boli práve tieto prvé stretnutia. Veď už len dať dokopy samotných Horehronských chlopov, ktorí sa medzi sebou už desaťročia „doťahujú“, v ktorej dedine lepšie spievajú, vyvolával počudovanie a úsmevy na tvárach poroty i tých, ktorí túto ich súťaživosť poznajú. „Všetci boli prekvapení, keď nás videli spolu. Bolo to náročné na čas a nebolo jednoduché sústrediť na jednom mieste vyše štyridsať chlapov zo štyroch dedín, z ktorých každý má svoje povinnosti. Mnohí ešte váhali, ale už po prvom kastingu, keď sme silou našich hlasov ohúrili takmer všetkých a postúpili do užšieho výberu, sa pridali i ostatní. A to prekvapenie zo silného mužského horehronského spevu bolo až vidieť a cítiť. Ale vôbec sme to nebrali ako súťaž, ale ako prezentáciu rôznorodého slovenského folklóru. Ako sme videli, tak to brali aj ostatní.“

Po kastingu v Jahodníckych hájoch nasledoval dvojdňový výber v Bratislave a až potom bola samotná televízna súťaž, v ktorej už rozhodovala porota. „Výber poroty bol dobrý, pretože to boli odborníci, ktorí vedeli posúdiť kvalitu jednotlivých spevákov, tanečníkov, súborov, ľudových hudieb… Nebrala ohľad na popularitu, či ide o deti alebo starších ľudí,  ale na to, čím súťažiaci zaujali. Dosť nás mrzelo, keď na sociálnych sieťach boli rôzne výhrady, ale myslím si, že hlavne ich zásluhou sa národu predstavil slovenský folklór v celej svojej šírke i kráse. Opäť opakujem, nebrali sme to ako súťaž, ale ako niečo, čo spopularizuje slovenské kroje, piesne, tance či muziku z jednotlivých regiónov. A úprimne, kto by čakal taký obrovský úspech, aký mala táto relácia u divákov? Možno to bolo práve tým, že náš folklór je taký pestrý.“

Pri spomienke na televíziu sa Vlado Šifra aj pousmial, keď zvukári len bezradne krčili plecami a nevedeli si poradiť s aparatúrou pri speve Horehronských chlopov. Jednoducho, na takom malom priestore neboli schopní zachytiť silu mužského spevu v plnej šírke a aparatúra, a ani zvukári, to nezvládali.

Ako uviedla Alžbeta Lukáčová, porota „nestavila na profesionálne folklórne telesá, ale z kastingov vybrali ľudí, ktorí priniesli kvalitu, zanietenie a lásku k ľudovej kultúre.“

Po postupe do semifinále mali všetci účastníci možnosť nahrať zo svojho repertoáru jednu pieseň a tak 25 prekrásnych piesni teraz vyšlo na CD nosiči pod názvom Zem spieva. Záujemcovia si ho môžu kúpiť na všetkých poštách. „Vzniklo tak CD, za ktoré sa zasadili svojim umom a talentom všetci, ktorí na ňom účinkujú. Veríme, že ho, milí poslucháči, prijmete vďačne, lebo – keď Zem spieva, tak jej ľudia bezpečne vedia, odkiaľ sú a kam kráčajú,“ uviedla Alžbeta Lukáčová.

Pre úplnosť ešte uvedieme, že prekrásne zábery slovenskej prírody, s dominantami jednotlivých obcí a regiónov do celej televíznej súťaže pripravil cez časozberné videa syn Vladimíra Šifru, Vladimír mladší.
Snímky: Ján Parimucha